Kalymnos – ostrov, kde špongie vystriedalo mádžo

Vápenec na Kalymnose je špičkovej kvality. Miestami je ostrý, no zodraté brušká na prstoch vyvažujú iné kvality. S vyšmýkanou skalou sa tu veľmi často nestretnete. A lezečky aj na miniatúrnych stupoch držia akosi lepšie ako ste zvyknutí.
Snívate lezecký sen… vznášate sa a z výšky vidíte smaragdovozelené more. Niekde pod sebou tušíte, ako sa hĺbka vzduchu pod vami prepadá do hĺbok vodnej masy. Z magickej hlbočiny miestami vykúkajú malé ostrovy. Každý má iný, jedinečný tvar. Svojimi skalnatými reliéfmi vzbudzujú vašu lezeckú predstavivosť. Náhle vám zrak padne na jeden z nich a už z neho nedokážete spustiť oči. Klesáte nižšie a nižšie… S každým vertikálnym metrom dokážete lepšie rozlišovať obraz, ktorý máte pred očami. Väčšina územia ostrova je pokrytá skalami, zvažujúcimi sa až k brehom mora. To ho nežne objíma a po jeho obvode vytvára malebné zátoky. Skaly blahosklonne ustupujú zeleným údoliam iba na dvoch miestach. Tušíte v nich vôňu citrusov a olív.

V tom vás vyruší rázny povel letušky: „Pristávame. Pripútajte sa“. Precitáte. Ste totiž v lietadle, ktoré o pár okamihov hladko pristáva na ostrove Kos. Iba malý kúsok od „zeme zasľúbenej“. Zostáva už iba krátky presun z letiska do prístavu Mastichari, odkiaľ sa najbližším trajektom doplavíte na miesto, ktoré vám na sto percent zrýchli tep vášho lezeckého srdca.

Vitajte na magickom Kalymnose!

Nejakú dobu som uvažovala, či sa do písania o Kalymnose vôbec pustiť. Pripadalo mi nemožné, skomprimovať všestrannú krásu a bohatosť ostrova, tak ako ju sama opakovane zažívam, do pár riadkov písaného textu. Navyše v podobe, aby to bolo prínosné pre potenciálneho čitateľa – lezca.

Finálny impulz nakoniec prišiel pár dní po návrate z tohtoročného tripu. Pramenil doslova z hlbín mojej lezeckej duše. Akoby sa tá, prostredníctvom písanej spomienky, chcela na diaľku spojiť s časťami seba samej, ktoré na tomto nádhernom ostrove, s každým ďalším pobytom zanecháva. Z tohto dôvodu bude pravdepodobne môj štýl písania poznačený emóciami.

Dúfam však, že napriek tomu nájdete v nasledujúcich riadkoch aj hodnotné informácie. Mohli by byť totiž prínosné pre tých, ktorí o Kalymnose počuli, ale ešte zmyslami neochutnali jeho lezecké a iné bohatstvá.

Pohľad na Telendos zo sektora Iannis
Pohľad na Telendos zo sektora Iannis. Foto: Martin Krutek

Aj ja som bola v počiatkoch svojho lezeckého života,  tzv. „Kalymnos naive“. Dokonca som ani nevedela, že sa na nejakom Kalymnose lezie. Po náhodnej zmienke môjho skúsenejšieho spolulezca, že taký ostrov v Egejskom mori existuje, som si začala googliť informácie. Myslím, že to bol nejaký starší rozhovor so Sashou DiGiulian, ktorý nakoniec pred mojím vnútorným zrakom vytvoril jasný hologram dokonalého lezeckého raja. Očarená ostrovom a lezením na ňom označila táto špičková lezkyňa Kalymnos za  lezecký ekvivalent biblického Edenu. A keďže som už tušila, že vstupenka do raja nie je udeľovaná len na základe výkonnosti, za svojimi prvými „onsajtmi“ som sa tam odvážne vybrala aj ja.

K tejto spomienke som sa vrátila zámerne. Niektoré články o tejto lezeckej destinácii, totiž môžu evokovať nesprávnu predstavu, že sem chodia najmä „búchači“, vyhľadávajúci brutálne previsy. Opak je však pravdou. Na tomto ostrove si príde na svoje lezec z každej časti výkonnostného spektra. Lezie sa tu v širokom rozsahu obtiažností, od 3a do 9a. Takmer polovica ciest je v stupňoch do 6b+.A ak by sme počítali iba stupne 6a až 6b+, tých je viac ako jedna tretina z celkového počtu ciest.

Ak by mal lezec v ceste Los Revolucionarios problém a chcel by skúsiť žolíka „priateľ na telefóne“, tak asi najlepšie bude zavolať Adamovi Ondrovi. Ten toto 9a-čko ako šestnásťročný v roku 2009 preliezol.

V súčasnosti je na Kalymnose a jeho„bratovi“ Telendose už viac ako sedemdesiat sektorov (mnohé s viacerými subsektormi), čo predstavuje približne 3500 ciest. Lezci v akomkoľvek stupni majú teda naozaj z čoho vyberať. Sú tu zároveň ideálne možnosti, či už pre začínajúcich lezcov alebo tých, ktorí chcú absolvovať prerod z „preglejkárov“ na skalolezcov a samozrejme, aj pre spomínaných búchačov. Veď len v stupni 7b a vyššie je tu k dispozícii viac ako 700 ciest.

Pokiaľ mi je známe, najťažšia cesta na Kalymnose je tridsaťmetrové 9a-čko (Los Revolucionarios). Prípadný záujemca ho nájde v sektore Odyssey. Ak by mal pri lezení problém a chcel by skúsiť žolíka „priateľ na telefóne“, tak asi najlepšie bude zavolať Adamovi Ondrovi. Ten toto 9a-čko ako šestnásťročný v roku 2009 preliezol.

Pre tých, ktorí hľadajú otvorené projekty v najvyšších číslach, je napríklad previs Troulos, tvoriaci nádhernú oranžovú jaskyňu. Nachádza sa v strede sektora Arhi. Pár ciest už síce vyfúkol Alex Megos, ale niečo sa tam isto ešte nájde.

The roof is on fire. V roku 2016 som si 7a čka skúšala len TR Aj vďaka návštevám Kalymnosu ich už teraz občas dávam aj RP
The roof is on fire. V roku 2016 som si 7a-čka skúšala len TR. Aj vďaka návštevám Kalymnosu ich už teraz občas dávam aj RP. Foto: Martin Murár

Začalo sa to koncom 90. rokov

Napriek úctyhodnému počtu sektorov a ciest, lezenie na Kalymnose má pomerne krátku históriu. Zaujíma vás kto stál na začiatku? Kto bol mužom, ktorý ako prvý vycítil obrovský lezecký potenciál ostrova? Jeho meno rezonuje u znalých lezeckej histórie ostrova dodnes. Je to Andrea Di Bari, ktorý patril v 80. a 90. rokoch 20. storočia medzi špičku talianskych horolezcov.

Bol to práve on, kto si počas letnej dovolenky na Kalymnose v roku 1996 všimol vynikajúcu kvalitu skaly a potenciál ostrova. O rok neskôr sa tam vrátil aj s priateľmi a zakrátko vzniklo prvých 43 ciest. Do povedomia širšej lezeckej verejnosti sa tunajšie lezenie dostalo potom, čo boli zverejnené články v časopisoch Alp a Rotpunkt, na jar v roku 1999. Odvtedy má všetko, spojené s lezením na tomto malom kúsku skalnatej pevniny, exponenciálny priebeh. Nič už nezastavilo mohutnú vlnu tvorby nových ciest a samotného lezenia na tomto ostrove.

Di Bari sa nemýlil. Vápenec na Kalymnose je špičkovej kvality. Miestami je ostrý, čo sa u prímorských oblastí dá očakávať. Negatívum zodratých brušiek na prstoch vyvažujú iné kvality. S vyšmýkanou skalou sa tu veľmi často nestretnete. A lezečky, aj na miniatúrnych stupoch, držia akosi lepšie ako ste zvyknutí.

Charakter tvarov skalných povrchov je tu bohatý. Sivé platne, kolmé až jemne previsnuté biele a oranžové steny, niektoré takmer bez chytov, iné s madlami najrôznejších tvarov,často v kombinácii s ciagľami. A nakoniec aj typ skaly, za ktorým mnohí cestujú a ktorý umožňuje lezenie vo fotogenických uhloch. Extrémne previsnuté steny s kapsami, tufami a rôznymi inými útvarmi, pre ktoré sa mi ťažko hľadá výraz. Nezriedka sa stretnete s cestou, v ktorej zažijete kombináciu všetkých spomenutých možností. Skrátka, monotónnosť lezenia vám na tomto ostrove nehrozí.

Na Kalymnose sa stretnete iba s odistenými športovými cestami. Takmer sa tu nebouldruje. Nehľadajte tu ani príležitosti na lezenie so zakladaním vlastných istení. Je tu však niekoľko veľmi dobre odistených viacdĺžok.

Viacdĺžkový Telendos

Ak však hľadáte naozajstnú celodennú zábavu v multi-pitch, odskočte si na neďaleký Telendos. Tam vám môžu urobiť radosť 8- až 11-dĺžkové cesty od stupňa 6a. Treba však vyraziť skoro ráno, pretože steny sú južne orientované a od obeda tam nastáva výpek. Z prístavu v Myrties zvykne na Telendos každé ráno okolo siedmej vyrážať loď s lezcami s podobnými úmyslami.

Kalymnos bol v minulosti, okrem nadvlády rôznych národov a nájazdov pirátov, pravidelne vystavovaný aj mnohým prírodným katastrofám a zemetraseniam. Jedno z nich v roku 535 zásadným spôsobom zmenilo morfológiu ostrova. Časť z neho sa oddelila a vytvorila malý ostrovček Telendos. Lezenie postupne expandovalo aj tam. Okrem spomenutých viacdĺžok je na ňom viacero zaujímavých sektorov.

Martin Krutek v jednom z mnohých úžasných 6a v sektore Arhi
Martin Krutek v jednom z mnohých úžasných 6a v sektore Arhi. Foto: Ladislav Boszorád

 

Lode na Telendos a späť premávajú zhruba každú polhodinu. Plavba do prístavu trvá zhruba desať minút, ale nemusíte skončiť iba v prístave. Ak sú na lodi lezci a dohodnú sa, loď pokračuje až priamo pod sektor Irox. Ušetríte tým čas na nástup do vzdialenejších sektorov. V opačnom prípade si pripočítajte hodinku na nástup.

Dlhé lano a veľa expresov

Dĺžka ciest na Kalymnose a Telendose sa nezriedka pohybuje v rozsahu 35-40 metrov. Z tohto dôvodu môže byť 60-metrové lano pri výbere ciest v niektorých sektoroch limitujúce. Pri pravidelnom kufrovaní svojej osemdesiatky budete mať možno na konci trojtýždňového pobytu ruky ako orangutan, ale ak máte možnosť vziať si dlhšie lano, uprednostnite ho. Pri istení kriticky dlhých ciest je tiež dobré spomenúť si  na metodické pravidlo o uzle na konci lana.

Dĺžke ciest zodpovedá aj potreba počtu expresov. Pri snahe zbaliť sa v hmotnostnom limite skúste z batoha vyhodiť radšej niečo iné, ale 22 expresov považujte za optimálne množstvo. Raz sme síce boli svedkami, ako si miestny lezecký guru a tvorca mnohých ciest Simon Montmory pomáhal tak, že vypínal spodný expres a vzápätí ho zapínal nad seba. Táto technika však nemusí byť pre každého vhodná a pravdepodobne aj on to robil iba ako zábavné číslo pre svojich klientov.

Ako je zrejmé z predchádzajúcich riadkov, na Kalymnose sa obtiažnosť ciest uvádza vo francúzskej stupnici. Možno sa stretnete s názorom, že stupnica je tu „mäkšia“. Aj keď je pravdou, že vo všeobecnosti je väčšinou „climbers friendly“, nedajte sa tým pomýliť a nepovažujte to za pravidlo. Tak ako určite zažijete skúsenosť dojmu ľahšieho prelezu na daný stupeň, zažijete aj opačné prekvapenia.

Na homogénnosť stupnice sa nemôžete spoliehať ani na základe sektora a niekedy ani podľa autora. Fakt, že stupnica na Kalymnose „lieta“ je spôsobený najmä tým, že na tvorbe ciest sa podieľajú lezci z celého sveta a určite nie je jednoduché zabezpečiť konzistentné odstupňovanie takého množstva ciest. Koniec koncov, aj na Slovensku je to tak, že borec z Dolniakov sa napríklad na Machnatôm vo svojom stupni trochu viac zadýcha.

Sektor The Beach Martin Krutek vo Flying Fish 7a
Sektor The Beach. Martin Krutek vo Flying Fish 7a. Foto: Rasťo Hatiar

Rôznorodé istenie

Cesty sú odistené v športovom štandarde. Aj tu sa však – podobne ako pri stanovovaní obtiažnosti – odráža individualita autora. Môže sa stať, že pri lezení v niektorých sektoroch budete skloňovať slovo „morál“.

Postupové istenia tvoria z cca osemdesiatich percent HCR expanzné nity, zvyšok lepené borháky. Na vratných bodoch nájdete najčastejšie dve protismerné karabíny, ale tiež to nie je pravidlo. Občas vás prekvapí kruh a pred zlanením sa treba previazať. Dve vlastné poistkové karabíny a nejaká tá šlinga sa popri už spomínaných expresoch na sedáku môžu hodiť.

Stav postupových istení nie je všade rovnaký. Vlhká prímorská klíma a vyššia salinita vzduchu robia svoje. Napriek tomu, že od raného obdobia tu bola snaha robiť pravidelnú údržbu ciest a od roku 2008 bolo už aj niekoľko stovák ciest preistených, je vhodné pozrieť sa, v akom stave je nit, do ktorého expres cvakáte.

Na jeseň býva plno

Nepriaznivý vplyv stredomorskej klímy na používané materiály je asi jej jediným negatívom. Pozitív je oveľa viac. Jedným z nich je možnosť celoročného lezenia. Top obdobia sú síce jar a jeseň, ale ani vo  zvyšných dvoch ročných obdobiach nie je Kalymnos úplne bez lezcov. Ideálnym lezeckým obdobím je však predsa len jeseň, najmä mesiac október. Dni sú prakticky bez zrážok, výnimočne sa vyskytne nejaká búrka. Teploty vzduchu sú v priemere okolo 22 stupňov. A teplota mora je stále príjemná na plávanie.

Je tu však jeden háčik, vedia to mnohí a mám pocit, že s každým rokom sa ich počet zvyšuje. V tomto čase je tu skutočná špička lezeckej sezóny. Ak cestujete na poslednú chvíľu, horšie sa zháňa vhodné ubytovanie a tento rok bol aj problém so zapožičaním skútra. To je najčastejší dopravný prostriedok na ostrove.

Populárne sektory praskajú vo švíkoch a ak v nich máte vytipované nejaké konkrétne cesty, často sa treba vyzbrojiť nutnou dávkou trpezlivosti. Ale aj v tomto období si na Kalymnose dokážete dobre zaliezť, len to chce trochu viac kombinovať a plánovať. Flexibilita vo výbere sektorov a ciest sa vám vráti v podobe nezabudnuteľných lezeckých zážitkov. Aj v októbri tu tak môžete,v menej populárnych sektoroch, liezť so spolulezcom sami.

Telendos South Face Multi pitch Eterna 6b 11 dТзok Martin Krutek v druhej kľúčovej dlžke
Telendos South Face. Multi pitch Eterna 6b, 11 dĺžok. Martin Krutek v druhej, kľúčovej dlžke. Foto: Rasťo Hatiar

Čo tak jar alebo zima? A vlastne aj leto

Jarné obdobie je pre samotné lezenie takmer také dobré ako jeseň. Teploty sú podobné, akurát sa môže vyskytnúť viacero daždivých dní. Skaly tu však schnú rýchlo. Rozdiel je však v teplote mora. Vynahradí vám to skutočnosť, že zažijete ostrov v čase, kedy je najkrajšie zakvitnutá príroda.

To je vzácne, pretože vegetácie tu je málo. Nahrádza to však bohatosť rastlinných druhov. Popri najčastejších, ktorými sú tymian, oregano a šalvia, tu rastú stovky iných kvetov a rastlín. Relatívne dobre sa tu dá liezť aj v lete, ak dodržíte pravidlo, že budete liezť v tieni. Verte, že vďaka osviežujúcej bríze, vanúcej od mora, uvítate pri istení počas letných rán dlhý rukáv.

Horeuvedené som napísala aj na základe osobnej skúsenosti. Jedine zimné lezenie som na Kalymnose ešte neskúsila. Nemám ale dôvod neveriť, že v perióde jasných, suchých dní môže byť lezenie v južných sektoroch výborné. Ubytovacie a stravovacie možnosti sú síce v zime skromnejšie, ale vždy sa nájde miesto, kde sa dá najesť a skloniť hlavu. Komplikovanejšia je aj doprava, pretože väčšina leteckých spojov na Kos končí s letným letovým poriadkom. Predstava tých prázdnych sektorov v zime a pokoja na ostrove je ale výrazne pokúšajúca.

Sikati cave
Sikati cave. Foto: Martin Murár

Sprievodcu študuj vopred

Vzhľadom na bohaté možnosti lezenia to môže znieť ako paradox, ale cestovať na Kalymnos bez viac-menej jasnej predstavy čo a kde chcete liezť, by bolo hriešnym mrhaním vzácneho času. V dostatočnom predstihu investovať do lezeckého sprievodcu je viac ako vhodné. Okrem minimalizovania chaotického výberu sektorov a ciest tým zároveň prispejete na dobrú vec. Časť prostriedkov z predaja sprievodcov sa totižto používa na údržbu a preisťovanie ciest.

Sprievodca existuje ako v tlačenej podobe, tak vo forme appky. Najnovšie siedme vydanie je z roku 2019. Autormi sú Aris Theodoropoulos a Katie Roussos. Aris v súčasnosti čestne nesie Di Bariho pochodeň. Je významnou osobnosťou lezeckého diania na ostrove. Okrem iného aj inštruktor lezenia, horský vodca, tvorca ciest a už spomínaný autor lezeckých sprievodcov. Veľkú časť svojho života venuje rozvoju lezenia, najmä na Kalymnose, ale aj v iných častiach Grécka.

Autorom sa aj v prípade lezeckého sprievodcu podaril na Kalymnose kus dobrej práce. V úvode nájdete prehľadný „Crag Planner“, kde sú popísané všetky základné charakteristiky jednotlivých sektorov, vrátane ich zemepisnej orientácie a lezeckej obsadenosti. To je totiž popri charaktere sektora a obtiažnosti ciest veľmi dôležitý údaj. Najmä v súvislosti s ročným obdobím, v ktorom lezecký trip plánujete.

V sprievodcovi sú tiež uvedené základné informácie o ostrove a veľa praktických rád, ktoré sa vám počas pobytu môžu zísť. Samozrejmou súčasťou je popis jednotlivých sektorov a prístupu k nim. Stručné popisy ciest sú doplnené stupňom ich obtiažnosti a údajom o dĺžke. Okrem nich sa uvádza aj „krása“ cesty, čo je vyjadrené počtom hviezd (0-3 hviezdy). Excelentné cesty sú označené symbolom noty. Na základe vlastnej skúsenosti odporúčam nelipnúť na trojhviezdnom prístupe. Ochudobníte sa tým o veľa nádherných ciest, ktoré získali dve hviezdy iba vplyvom subjektívneho pohľadu niekoho iného.

Pohľad na záliv Emporios Vľavo sú sektory nad Skaliou a Arginontou vpravo tie ponad Armeos a Myrties
Pohľad na záliv Emporios. Vľavo sú sektory nad Skaliou a Arginontou, vpravo tie ponad Armeos a Myrties. Foto: Martin Murár

Desať najznámejších sektorov

Plánovanie tripu, výber sektorov a ciest je tak individuálnou záležitosťou, že by nemalo zmysel uvádzať v tomto smere nejaké odporúčania. Uvediem iba základné fakty. Najvyššia koncentrácia sektorov je v strede západnej časti ostrova, na severovýchod od Masouri. Druhou oblasťou, kde sektory prakticky susedia jeden s druhým, je oblasť okolo Arginonty a severozápadne od nej. Zaujímavé sektory, aj keď v nižšej koncentrácii, sa nachádzajú aj na severe a vo vnútrozemí.

Za „trademark“ Kalymnosu je považovaný sektor Grande Grotta. Za názvom sa ukrýva unikátna jaskyňa s vertikálnym rozsahom 50 metrov. Trojdimenzionálny červený vápencový útvar s neuveriteľne vysokou koncentráciou stalaktitov predurčil tento sektor pre extrémne previsnuté cesty. Grande Grotta patrí medzi jeden z najnavštevovanejších sektorov, rovnako ako tri susedné. Napravo je to sektor Panorama, naľavo sektory Afternoon a Spartacus.

O niečo severnejšie sú ďalšie dva sektory, kde si súkromné chvíle so spolulezcom príliš neužijete. Sú nimi sektory Odyssey a Summertime. Prvý je orientovaný severozápadne, druhý na severovýchod. To z nich robí ideálnych adeptov pre teplé, slnečné dni. Odyssey – jeden z hlavných a zároveň najstarších sektorov na ostrove – sa rozprestiera pozdĺž 400 metrov vzájomne prepojených jaskýň a stien. Skala je tu považovaná za jednu z najkvalitnejších, ale na kalymnosský štandard je miestami dosť vyšmýkaná.

Ak sa presuniete ďalej k Arginonte, sektormi, ktorých steny sú od skorého rána najhustejšie vyšperkované farebnými bodkami lezcov, sú Arhi a Arginonta. Súvisí to jednak s ich kvalitami, jednak so zemepisnou orientáciou. Obidva sú otočené na juh a tieň je v nich iba dopoludnia. Znevýhodnenie týchto sektorov, v oblasti podmienok na lezenie počas hlavných období lezeckej sezóny, si vynahrádzajú počas chladnejších, oblačných dní a v zime. Desiatku najnavštevovanejších sektorov uzatvára Ghost Kitchen v blízkosti dediny Skalia a Secret Garden na severe ostrova.

Rozsah tohto textu nedáva priestor venovať sa detailnejšie popisu sektorov, či už spomenutých alebo tých ostatných. Tie, hoci sa nedostali do „top ten“, často krát v mnohých ohľadoch nezaostávajú. Na individuálnej ceste objavovania krás jednotlivých oblastí a lezenia v nich, je najpríťažlivejšie práve samotné objavovanie. Častokrát je spojené s nezabudnuteľnými zážitkami a okamihmi, ktoré môžu byť tak jedinečné, že vytvoria  trvalý zápis v našom spomienkovom svete. A ja každému z vás prajem, aby ste takých zažili čo najviac.

Ľudia na Kalymnose sú srdeční
Ľudia na Kalymnose sú srdeční. Foto: Martin Murár

Život po lezení

Môj písomný návrat na Kalymnos sa chýli ku koncu. Rada by som v ňom pokračovala, ale rozsah článku to neumožňuje. Moja obava sa naplnila. Spätne zhodnocujem, že sa mi nepodarilo do textu skomprimovať dušu ostrova a lezeckého života na ňom. Aspoň nie do takej miery, aby som bola s výsledkom spokojná.

Okrem iného, nezachytených zostalo aj veľa krásnych miest, ktoré považujem za hodné zmienky. Sú medzi nimi miesta, kde doslova stúpate po histórii, keď prekračujete ruiny starovekých chrámov. Malebné bielo-modré kaplnky, stále otvorené, ponúkajúce priestor na chvíľu sa v pokore skloniť. Osamelé divoké pláže, na ktorých sú vám pri plávaní počas oddychového dňa plavky zbytočné.

Takisto mi nezostáva priestor zmieniť sa detailnejšie o miestnych ľuďoch. Sú prívetiví a väčšinou veľmi autentickí. Časom isto aj sami mnohých spoznáte. Zistíte, kde má Kostas lezeckú kaviareň. Kde Lina, ktorá celý život prežila na Kalymnose, predáva „zázračný“ arnikový olej a vie odpovede hádam na všetky otázky ohľadne ostrova. Po lezení na Telendose a večeri v taverne Rita, vám možno majiteľ reštaurácie Miltiadis Zoidis porozpráva príbeh o svojom otcovi Yannisovi. A určite si spomeniete na tieto riadky aj vtedy, keď pôjdete liezť do sektorov v Palionisos a na poslednú chvíľu sa vyhnete zrážke s Nikolasom, neoficiálnym strážcom zálivu.Takisto vám zostávam dlžná vysvetlenie, prečo sú v názve článku špongie. Tiež je to dlhý a zaujímavý príbeh. Dúfam však, že napriek nedokonalosti textu, niektorým z vás budú moje riadky k úžitku. Prajem vám veľa pekných chvíľ a dobrodružstiev, pri vašom osobnom objavovaní Kalymnosu. Je naozaj magický!

Autori fotiek: Martin Murár, Ladislav Boszorád, Rasťo Hatiar, Martin Krutek

Pár praktických informácii na záver. Horolezecký sprievodca je dostupný na  Climbkalymnos.com. Ubytovanie sa dá hľadať podľa chuti a budgetu napríklad cez Airbnb. Slušný apartmán sa dá zohnať aj za 25 – 30 € za noc. Na blízky Kos lieta počas letnej sezóny napríklad Ryanair z Viedne alebo Krakowa. Linka lieta len cez sezónu, cca do konca októbra. Počas zimného letového poriadku (november-marec) je nutné cestovať cez Atény. Ceny potravín v supermarketoch sú podobné ako na Slovensku, možno o trochu vyššie. Ceny v reštauráciách sú prijateľné. Ak nebudete hodovať každý deň v najlepších miestnych podnikoch, určite sa vám večere „vonku“ do budgetu zmestia. Trajekt Mastichari (Kos) – Pothia (Kalymnos) je za 6 € na osobu. Zapožičanie skútra stojí 10 – 12 € na deň.

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?