Jesenné lezenie v Chorvátsku: Omiš a Brela

Keď mi niekto povie, že už bol raz v Chorvátsku na týždeň na dovolenke na Krku, že už do Chorvátska nepôjde, však už tam bol, vždy si pomyslím: ,,To akože vážne?“ Chorvátsko je krásna rozmanitá krajina. Každá časť Chorvátska sa vyznačuje niečím iným: podnebím, prírodou, charakterom miest a v neposlednom rade pre nás lezcov aj zaujímavými lezeckými oblasťami.

My máme čo-to v Chorvátsku zbehané od Istrie po Južnú Dalmáciu ako aj vnútrozemie, aj čo-to polezené na chorvátskych skalách, a dovolím si povedať, že sme ešte zďaleka nevideli všetko. Tento rok padlo rozhodnutie stráviť jesennú dovolenku v Chorvátsku a bolo to dobré rozhodnutie. Skoro všade bol kľud od turistov, príjemné počasie, more a skaly, čo viac si môže človek priať.

Rozhodli sme sa navštíviť južnejšie oblasti, kvôli teplejšiemu počasiu, nakoľko chodíme kempovať. V Chorvátsku sme strávili niekoľko dní od 5. do 15. októbra, kedy bolo cez deň príjemných 20 – 24 stupňov. Pekné dni občas znepríjemňoval veľmi silný vietor, a tak sme lezecké aktivity striedali s výletmi v blízkom aj širšom okolí. Pre tých otužilejších sa dá ešte aj kúpať v mori, ja som si v mori močila len ,,labkyˮ ☺

Kempovali sme v Camp Almissa v Omiši, ktorý je situovaný priamo na pláži pri mori. V Omiši je ešte jeden kemp, medzi skalami, ktorý je trochu bližšie k lezeckým sektorom. Vzhľadom na jesenné počasie sme si radšej zvolili kemp hneď pri slnečnej pláži. Veľmi pekný, veľký kemp, kde boli kempovacie miesta od seba pekne oddelené živými kríčkami a označené číslami.

Miesta boli aj priamo pri mori, pričom samozrejme boli aj cenovo najdrahšie. My sme si vybrali miesto v strede v blízkosti sociálnych zariadení (aby človek nemusel v noci ďaleko chodiť ☺) s výhľadom na jednej strane na skaly a na strane druhej na more. Sociálne zariadenia boli primerané, pravidelne čistené, dostatočne veľké.

Reštaurácia priamo pri pláži otrasná (nám jedlo veľmi nechutilo a to nie sme prehnane vyberaví). Hneď pri kempe bol veľký obchod s potravinami aj miestny pekár s čerstvým pečivom každý deň. Z kempu je do centra mestečka cca 10 minút pešo. V kempe je možnosť ubytovať sa aj v chatkách.

Lezecká oblasť Omiš

V Omiši sa okrem ľahkej ferraty nachádza aj lezecká oblasť s viacerými sektormi, ktoré sú roztrúsené v bezprostrednej blízkosti mesta. Podľa tlačeného lezeckého sprievodcu z roku 2017 je tu 13 sektorov z viac ako 210 cestami s nástupom do 10 minút.

Niektoré viacdĺžkové sektory sú situované aj priamo nad mestom a jednodĺžkové sektory sú aj priamo v meste, kúsok od domov a vedľa asfaltovej cesty. V prípade tých viacdĺžkových sektorov majú cesty vyššie obtiažnosti vhodné už pre zdatnejších lezcov (d 6b/VII vyššie). V sektoroch priamo v meste pri ceste sa nájdu aj ľahšie cesty, ktoré sa začínajú od obtiažnosti 4c/V. Nevýhoda sektorov v meste pri ceste je v tom, že sú viac navštevované, a preto sú aj dosť vyšmýkané, no keď sa človek cez to prenesie a zvykne si, že štýl lezenia je prevažne s nohami na trenie, dá sa celkom príjemne zaliezť.

Oblasť je športovo odistená, dĺžka ciest bola priemerne okolo 23 m, občas sa našla kratšia a občas aj dlhšia cesta. Názvy ciest boli napísané na stene a obtiažnosti v sprievodcovi. Tým, že boli cesty miestami dosť vyšmýkané, prišli mi občas trochu ťažšie ako mali hodnotenie, ale asi je to len vec zvyku. V Omiši sa dá liezť podľa sprievodcu celoročne, nájdeš tu sektory, ktoré sú celý deň na slnku aj sektory, ktoré sú celý deň v chládku. Autá sa dajú zaparkovať priamo pri skalách pri ceste bezplatne.

Lezecká oblasť Brela

Približne 20 km od Omišu smerom na Makarsku sa nachádza mestečko Brela, nad ktorým sa vypína menšia, ale krásna lezecká oblasť, ktorú sa určite oplatí navštíviť. Podľa tlačeného lezeckého sprievodcu z roku 2017 je tu 7 sektorov z viac ako 80 cestami. Oblasť má trošku problematickejší prístup, ale dá sa odparkovať auto blízko pod skalou.

Keď sme nahodili GPS súradnice zo sprievodcu na parkovisko, navigovalo nás to úplne zle do centra mestečka, tak sme nejako intuitívne hľadali ako sa dostať na správne miesto. Treba vyjsť hore do kopca až k posledným domom, kde už zbadáte aj smerové tabule k lezeckej oblasti. My sme ešte natrafili na milého domáceho pána v poslednom dome, ktorý nám bez problémov vysvetlil, kde treba ísť a že sa netreba báť vizuálne rozbitej prašnej cesty, ktorá za domami pokračovala do kopca. Vyšla tam aj naša vecami naprataná Caddynka.

Chvíľu treba ísť po úpätí kopca po úzkej prašnej ceste a hľadať miesto na odparkovanie, nakoľko ich tam nie je veľa, len také menšie plochy ale vždy sa nám podarilo niečo nájsť a odparkovať. Z príjazdovej cesty je to cca 5 min chôdze do kopca pod skalu, je tam smerová tabuľa. Na skalu celý deň svieti slnko, čiže lezenie je vhodnejšie práve v tomto jesennom období. Priamo pod skalou nájdeš stromy, ktoré ponúkajú možnosť skryť sa pred slnkom.

Oblasť má niekoľko sektorov zoradených za sebou. Obtiažnosť ciest začína od 5a (5+) vyššie, cesty sú rozmanité, športovo odistené, občas s dlhším odlezom, ale kto pozná našu Kalamárku, nebude prekvapený. Názvy ciest sú na skalách aj s hodnotením, menší problém nastáva pri porovnávaní ciest v sprievodcovi a na skale, nakoľko sú často rozdielne hodnotenia. Od miestnych chorvátskych lezcov som dostala info, že hodnotenie na skale je asi reálnejšie ako to v sprievodcovi, tak neviem. Rozdiel bol tak max o číslo, čiže nebol to nejaký extrémny problém.

Je potrebné dlhšie lano, lebo dĺžka ciest je od 25 m vyššie, priemerne mali cesty dĺžku okolo 30 m. Viaceré cesty boli jednodĺžkové, no našli sa aj viacdĺžkové cesty, ktoré sa dali rôzne kombinovať. Väčšina lezcov liezla cesty ako jednodĺžky. Boli sme asi jediní, čo sme si dali aj viacdĺžku a určite to stálo za to, celú cestu som si nesmierne užívala. Liezli sme ju ako trojdĺžku, ale dala sa liezť aj ako dvojdĺžka či dokonca štvordĺžka, lebo štandy boli naozaj dobre urobené a človek si to vedel nakombinovať ako potreboval.

Z oblasti je pekný výhľad na more, ktorý si užívate aj počas lezenia, o to viac na viacdĺžke, odkiaľ bol naozaj parádny výhľad. Z tých menších lezeckých oblastí sa mi táto zatiaľ v Chorvátsku páčila najviac a určite sa sem ešte vrátime.

No a keď Vás omrzí lezenie, prípadne nebude priať počasie, môžete absolvovať nejaké výlety v okolí. Blízko sa nachádza Split, druhé najväčšie mesto v Chorvátsku. Ak ste ochotní obetovať trochu času cestovaniu, tak je celkom zaujímavý výlet do Bosny a Hercegoviny a navštíviť mestá Medžugorie alebo Mostar.

Hororlezci (Monika a Matej)

Názov “Hororlezci” vznikol v roku 2020, keď sme sa začali ako úplní začiatočníci- samoukovia venovať lezeniu. Samoukovia sme boli preto, lebo bol kovid a steny boli zavreté, lezecké kurzy neboli, tak sme to skúšali pomaly postupne sami a tak nás to začalo baviť, že sme pri tom ostali doteraz. Keďže bolo to naše lezenie na začiatku horor, nazvali sme to Hororlezci, a dnes nám funguje aj FB stránka, tak sme už pôvodný názov ponechali. Aj dnes je to stále horor, hlavne keď sa nôžka rozklepe počas lezenia.

Fotogaléria