Bridlicové lezecké potešenie

Na bridlici som v Rakúsku ešte neliezol, no po vlaňajšom letnom lezeckom tripe si túto špecialitu môžem v zozname odškrtnúť. Zlé počasie nás vyhnalo z vyšších hôr do nižších oblastí. Výber padol na stenu Breitwand nad korutánskym jazerom Millstätter See. A keď sme sa tam už dopravili, tak rovno na najdlhšiu lezeckú cestu v stene.

Cesta s názvom Seinertzeit má 200 lezeckých metrov rozdelených do 7 dĺžok. Celková obtiažnosť je uvádzaná ako 5+/6- UIAA, pričom len dve dĺžky sú za 5+ a viac. Vďaka dobrému fixnému isteniu, krátkemu nástupu a nižšej obtiažnosti sa cesta lezie pomerne často. Je možné, že v dobrých podmienkach budeš musieť na nástupe aj chvílu čakať.

Stena Breitwand sa nachádza nad dedinou Döbriach v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko, kúsok od krásneho jazera Millstätter See, okolo ktorého sa Jaro s Jarkou pred časom vozili na bicykloch. Breitwand patrí do pohoria Nockberge, čo v preklade znamená niečo ako Knedlíkové hory. Požíva sa aj názov Gurktálske Alpy. Ide o pomerne rozsiahle horské pásmo situované južne od hlavného alpského hrebeňa. Prechádza spolkovým krajinami Korutánsko a Štajersko a je známe oblými zelenými kopcami, pripomínajúcimi naše Nízke Tatry. Najvyšším vrcholom pohoria je Eisenhut s výškou 2441 mnm.

Príprava

Na Bergsteigene (nájdeš tam aj topo) má cesta Seinertzeit v atraktívnosti 4 hviezdy z piatich možných od jedného hodnotiteľa. Ja jej tiež dávam 4 hviezdy. Celá stena Breitwandu je južne orientovaná, vo väčšine ciest bude v lete veľmi horúco. V prípade dobrej konštelácie (zamračené) sa samozrejme dá liezť aj v lete. Začiatok cesty sa nachádza vo výške 760 mnm.

Príjazd

Do rakúskej dedinky Döbriach je to z Bratislavy 400 kilometrov a 5 hodín jazdy v aute. Po príjazde do dediny od severozápadu vidíš stenu Breitwand na pravej strane. Z hlavnej cesty je to pár minút na parkovisko (poloha na mape) nad malým priemyselným areálom. Zmestí sa naň je pre cca 10 áut. Od parkoviska vedie značený chodník strmo pod stenu. Pri turistickom rozcestníku takmer pod stenou sa daj doprava. Začiatok cesty (poloha na mape) je označený nápisom na skale.

Lezenie

Cesta štartuje kolmo nahor rovno zo zeleninovej záhrady. Prvá dĺžka (5- UIAA) ťa rýchlo vynesie nad koruny stromov. Pohodlný štand je na polici, ale pod slušným previsom. Druhá dĺžka (5- UIAA) oblieza previs sprava (ufff). Asi v polovici vylezieš na policu, kde sa tvoja cesta križuje s iným cestami aj s ferratou Luft unter den Sohlen (D/E), veľkým to lákadlom Breitwandu.

V tope tu nie je uvedený štand, ja sa však rozhodujem zaštandovať. Nasleduje totiž asi 15 metrov horizontálneho ľahkého lezenia/chodenia po polici. Lano by tu určite riadne drelo. Tretia dĺžka (5- UIAA) vedie puklinou v stene. Končí sa v podstate v choďáku, kde sa cesta opäť križuje s ferratou.

Na mieste nás však čakalo prekvapenie – namiesto ferraty je v stene natiahnuté osvetlenie.

Nasleduje kľúčová dĺžka (5+/6- UIAA), trochu previsnutý komín so škaredými chytmi a stupmi. Zniesol by aj ťažšie hodnotenie. V prípade potreby vieš problém vyliezť aj technicky. Dĺžka sa končí výrazne vľavo, pár metrov dokonca zliezaš.

Piata položená dĺžka (5+ UIAA) ťa ešte dokáže preveriť. V tejto dĺžke sa priblížiš k niečomu, čo pri pohľade z parkoviska vyzeralo ako ferrata. Na mieste nás však čakalo prekvapenie – namiesto ferraty je v stene natiahnuté osvetlenie. Predpokladám, že v tvare kríža dlhého aj sto metrov. Hádam by sa po oceľových lanách, ktoré boli použité na uchytenie osvetlenia, dalo aj liezť ako po ferrate. Alebo skôr nie ;-)

Šiesta dĺžka má skoro 40 metrov. Bolo by to najkrajšie lezenie cesty, keby časť nebola zamachovaná a zaprášená. Štand je v zdroji prachu. Posledná dĺžka je výlez do lesa nad stenou, sčasti v zelenine. Na konci cesty ťa čaká lavička s nádherným výhľadom na okolie. Po fixných oceľových lanách z konca ferraty sa dostaneš na zostupovku.

Cesta je dobre športovo odistená, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. K tomu minimálne 13 expresiek + slučky. O nutnosti helmy ani nediskutujem.

Obtiažnosť sedí – až na kľúčovú dĺžku, ja by som jej dal 7- UIAA. Kvalita skaly je kolísavá. Niekde je to skoro monolit, niekde rozbitý terén. Štandovacie istenia sú spojené reťazami. Podľa sprievodcu trvá 20 minút nástup a 20 minút zostup. Celkový čas lezenia aj s nástupom a zostupom je uvádzaný 2:40 h. Náš celkový čas bol 4 hodiny.

Zostup

Od konca cesty pôjdeš doľava po lesnej cestičke, kde sa napojíš na zostupovku z ferraty. Kúsok prejdeš aj po fixnom lane. Cestičkou sa vrátiš na úpätie steny, neskôr sa napojíš na výstupovú cestu, ňou späť na parkovisko.

Bonusové tipy

Ak máš ešte chuť a silu, môžeš si zaliezť v klettergartenoch na úpätí steny. Alebo sa presunieš k jazeru Millstäter See, kde sa okrem kúpania dá vyblázniť na lezeckej stienke priamo nad jazerom, pričom istič stojí na plávajúcom pontóne.

Fotogaléria