Saudská Arábia: Keď sa púšť mení na lezecký raj

Vrcholom mojej minuloročnej lezeckej sezóny mal byť októbrový trip. Vybrala som si „crème de la crème“ oblasti na Peloponéze. Prvý deň sa mi liezlo nad očakávanie dobre. Večer, pri plánovaní ďalšieho dňa, som v sprievodcovi začala poškuľovať po vyšších číslach, ktoré som mala v pláne až na záver tripu. O druhej v noci som o nich dosnívala. Zobudila ma ukrutná bolesť, ktorá z môjho tela robila mučiaci nástroj.

Spolu s ňou mi v hlave pulzovala jediná otázka. „Doliezla som…?“ Veruže áno. Na druhý deň som ešte v sebadeštruktívnom stave odliezla pár ciest v sektore Arcadia a rozpálená od vysokej horúčky kupovala predčasne letenku domov. Zvyšok dovolenky som preležala v posteli.

Každý ale asi pozná ten stav. Nenaplnená túžba. Budhisti tvrdia, že je to jeden zo zdrojov ľudského utrpenia. Keď po chorobe v preplnenej bratislavskej Kádvojke zisťujem, že moja forma je ta tam, padne rozhodnutie. Dávam za pravdu budhistom a začínam si svoju túžbu plniť. Je však už začiatok novembra. Výber destinácií, kde sa dá v optimálnych podmienkach liezť, sa zmenšuje.

Preberám si v hlave „waitlist“ miest, ktoré mám v pláne navštíviť. Ako lastovička na jeseň, zameriavam sa na tie teplejšie. Saudská Arábia? Žeby? Krútim hlavou nad vlastným výberom, ale ako už toľkokrát dávam prednosť intuícii pred rozumom. Mám zhruba dva týždne na to, aby som pripravila všetko potrebné na lezenie a fungovanie v krajine – kolíske islamu.

Milióny moslimov cestujú každoročne do Mekky, rodiska proroka Muhammada, aby vykonali svoju púť hadž. Tá moja však bude na iné miesta. Uvedomujem si, že príprava tripu bude náročnejšia. Pre našinca je Saudská Arábia totižto stále veľkou neznámou. Donedávna bola pre turistov neprístupná. Program prideľovania turistických víz spustila táto krajina iba nedávno, v septembri 2019.

Do lepšieho obrazu ma dostáva štúdium lezeckých sprievodcov, ktorých som si stiahla zo stránky Saudi Climbing and Hiking Federation. Stránka pôsobí dojmom, že Saudi začali brať lezenie naozaj vážne. Sú tam všetky potrebné informácie o lezeckých oblastiach rozdelených podľa polohy do piatich regiónov: Makkah, Aseer, Riyadh, Tabuk a Madinah.

Letenky kupujem za dobrú cenu. Priame spojenie Viedeň – Jeddah zabezpečuje štyri krát do týždňa spoločnosť Wizzair. Saudská Arábia je však obrovská krajina. S rozlohou niečo viac ako 2 milióny km², patrí medzi najväčšie krajiny sveta. Vzhľadom na veľké vzdialenosti medzi jednotlivými regiónmi a krátkosť nášho tripu bolo nevyhnutné zvoliť iba pár oblastí.

Podľa informácií ktoré mám, najkrajšie lezenie by malo byť v okolí mesta Tanomah, v regióne Aseer. Tam máme v úmysle liezť najviac. Z Jeddah je to osem hodín cesty autom. Cestou tam, v regióne Makkah, sa nachádza žulová lezecká oblasť Olympic Crag – Al Shafa. Tá bude dôstojným „predskokanom“. Plán je jasný!

Jeddah – arabský New York

Popri výbere sektorov a ciest, však treba doladiť ešte množstvo detailov. Od zabezpečenia víz, ubytovania, výberu požičovne auta, navigácie, telefónnej karty, až po kúpu abáje, ako doplnku k môjmu lezeckému outfitu. Blahorečím dobe, ktorá mi dáva možnosti toto všetko v pohode zrealizovať za niekoľko dní. Na zvládnutie základných fráz v arabčine mi už nezostáva čas, tak s rečovou výbavou obmedzenou na „As salāmu´alaykum“ a „shukran“ nastupujem do lietadla.

Jeddah ma ohromila. Svojou veľkosťou, kontrastmi, mozaikou ľudstva. Arabský New York. Miesto sútoku duší z celého sveta, kde sa arabčina láme v stovke prízvukov. Všetci sú cudzincami a všetci sú tam doma. Strávili sme v meste prvý večer, pred odchodom do skál. Staré mesto Al-Balad, ktoré je súčasťou svetového dedičstva UNESCO, už bolo tiché a takmer úplne prázdne. Pôsobí dojmom, akoby v ňom zastal čas. Drevené mashrabiya okná na domoch z koralového vápenca dýchali tajomstvom. Vo vánku bola cítiť zmes soli a modlitby. Hlas muezína, odriekajúceho poslednú modlitbu dňa, sa miešal s krikom chlapcov na futbalovom ihrisku. Muezinove „Hayy.a´alā l -falāh“ („Poďte k spáse“), ma zobudilo aj počas úsvitu. Tak sme teda išli.

Prvotriedna žula v oblasti Olympic Crag – Al Shafa

Našim prvým cieľom bol Olympic Crag – Al Shafa. Táto lezecká oblasť sa nachádza v nadmorskej výške 2300 mnm, zhruba 30 km juhozápadne od horského mesta Taif. Cesta autom tam trvá z Jeddah približne dve a trištvrte hodiny. Planiny na pobreží Červeného mora postupne prechádzajú do kopcovitého púštneho terénu. Oči si postupne zvykajú na monotónnosť mesačnej krajiny.

Dvojprúdová cesta, komfort ktorej narúšajú iba časté „retardéry“ a občasné kontrolné policajné stanovištia, vedie v závere horským priesmykom Al Hada. Ten je pomyselnou vstupnou bránou do mesta Taif, ktoré je považované za neoficiálne letné hlavné mesto Saudskej Arábie. Má horúcu púštnu klímu, ale leží v oblasti výrazne chladnejšej než ostatné časti Saudskej Arábie. V čase, keď sme ho navštívili my, sa cez deň teploty pohybovali do dvadsaťpäť stupňov.

Pri hľadaní parkoviska, z ktorého sa vychádza k Olympic Crag, sme sa zdržali. Koordináty v sprievodcovi boli pomerne nepresné. Skutočné miesto parkovania nám pomohol nájsť až ochotný chlapík z miestnej ružovej farmy. Výrazná veľká skalná stena, týčiaca sa nad parkoviskom, sľubovala už z diaľky, že hľadanie stálo zato.

Olympic Crag je historicky prvou oblasťou v Saudskej Arábii, v ktorej boli vo vysokom štandarde odistené športové cesty. Pozostáva zo štyroch sektorov – School Of Rock, Basecamp, Lower Wall a The Big Show. V súčasnosti sa tam nachádza 38 ciest, v stupni 4 až 8. Akokoľvek je táto oblasť menších rozmerov, určite stojí za návštevu. Na jej atraktivite sa podieľa geologicky špecifický a veľmi kvalitný materiál na lezenie. Tvorí ho mimoriadne pevná a kompaktná hrubozrnná žula zlatoružovej farby, poskytujúca výborný grip. Kvalitou by bola dôstojným rivalom žule vo francúzskej mekke lezenia Chamonix.

Nástup z parkoviska trvá zhruba dvadsať minút a je trochu „do kopca“. Oblasť, v podobe v akej je teraz, vznikla v novembri 2018, ako súčasť projektu „Saudi Bolting Project“. Na tvorbe ciest sa podieľal tím lezcov z Talianska, pod vedením Kanaďana Reada Macadama. Športové cesty sú ukážkovo odistené lepenými nerezovými borhákmi. Na štandoch sú osadené reťaze s karabínou. Nachádza sa tu aj osem tradičných ciest bez postupových istení.

Dva dni, ktoré sme v oblasti strávili my, sme liezli v sektoroch Basecamp a Lower Wall. Obidva sú dopoludnia v tieni. Bol to adekvátny rozlez. Žiadna z ciest nebola zadarmo. Stupnica je tu pomerne tvrdá. Za zmienku stojí, že sme tam boli úplne sami. Pocit absolútneho súkromia v sektore narúšal iba Sinajský agama – zvedavá modrá jašterička.

Záver druhého lezeckého dňa patril šesťhodinovému presunu do mesta Tanomah v regióne Aseer. Takéto miesto by človek neznalý miestnej geomorfológie v Saudskej Arábii nečakal. Mesto sa nachádza v údolí členitých hôr. Je obklopené lesmi, zelenými údoliami s dokonalými terasami, prírodnými parkami a úžasným terénom, vrátane sopečných skál, cez ktoré pretekajú prúdy vody.

Je celoročným turistickým rajom nielen pre Saudov, ale aj pre stále narastajúci počet zahraničných návštevníkov kráľovstva. Obzvlášť ho obľubujú kempingoví nadšenci a tí, ktorí vyhľadávajú okrem histórie aj divokú prírodu s nádychom dobrodružstva. Je známe svojim miernym až chladným podnebím počas väčšiny mesiacov. Na objavovanie všetkých týchto krás sme my bohužiaľ čas nemali. Náš cieľ bol jasný! Lezenie v oblasti Al Sharaf, Wall Of Shadows a viacdĺžková cesta v The Book Crag.

Umelecký pieskovec v oblasti Al Sharaf

Prvé ráno v Tanomah nás okrem slnečných lúčov zobudilo aj kvílenie vetra. Pohľad z okna na palmy ohýbajúce sa v uhle takmer deväťdesiat stupňov naznačoval svieži deň. Vonku si bez hanby obliekam pérovku a s očakávaním sa presúvame do lezeckej oblasti. Je takpovediac „za humnami“. Po necelých desiatich minútach jazdy autom sme na rozľahlom parkovisku. To je evidentne zároveň kempingovým miestom, podľa istých znakov často využívaným aj širokou verejnosťou, nielen lezcami. Teraz je však úplne opustené. Teším sa, lebo súkromie v lezeckom sektore je v dnešnej dobe už vzácnym javom. Ja ho mám veľmi rada.

Do všetkých troch sektorov, v ktorých máme v pláne postupne liezť, sa nastupuje z rovnakého východzieho miesta. Najbližší sektor od parkoviska je Al Sharaf. Mal by byť chránený pred vetrom, preto je našou dnešnou voľbou. Úžasne tvarovanú stenu vidieť už od auta. Po pár minútach sme pod nástupom do ciest.

Už na prvý pohľad vidieť, že tvorcovia si na nich dali záležať. Prvé cesty tu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vyliezol Bernie Caddey a zopár ďalších pionierov, objavujúcich lezecký potenciál Saudskej Arábie. V podobe, v akej je dnes, však bola oblasť odistená následne po prácach v Olympic Crag, tímom pod vedením už spomenutého Reada Macadama.

Oblasť je rozdelená do šiestich sektorov – The Kitchen, Al Khayman, Majlis, Al Dhiyafa Street, Lil Mustaqbal, Vulture´s Rock a Juniper Lane. Nachádza sa tu 42 ciest, od piateho stupňa až do 8b, pričom dvanásť z nich sú dvojdĺžky. Väčšina ciest je však v rozmedzí 6c a nižšie. Sú výborne športovo odistené, v podobnom štandarde, ako sme liezli počas prvých dní. Žulu z Olympic Crag tu však vystriedal tvrdý a kompaktný pieskovec, umelecky popretkávaný žilami zo žuly a kremeňa.

Liezli sme v štyroch sektoroch, okrem dvoch naposledy menovaných. Ak by som mala vybrať najkrajšiu cestu, budem dlho rozmýšľať. Všetky sa mi páčili. Tak si pomôžem sprievodcom, ktorý za „must climb“ dáva highlight sektora Lil Mustaqbal – cestu The Sky Bridge 6a+. Napriek hodnoteniu v sprievodcovi, už pohľad z nástupu naznačuje, že úvodná pasáž je skôr za 6c. Po odlezení to môžem iba potvrdiť. Cesta však stojí rozhodne za to!

Ďalší deň sme chceli liezť osemdĺžkovú cestu na Jebel Jalala, tvarom pripomínajúcim 180 metrov vysokú knihu, ktorej jedna strana je na východ a druhá na juh. Odtiaľ aj názov sektora – The Book. Je to najvyšší miestny skalný útvar, v nadmorskej výške takmer 2500 metrov. Vrchol ponúka úžasný, 360 stupňový rozhľad na celé okolie.

Celkovo sa tu nachádzajú štyri viacdĺžkové cesty, z ktorých tri sa križujú a dajú sa navzájom kombinovať. Bohužiaľ vietor, ktorý bol ešte silnejší ako počas predchádzajúceho dňa, za nás rozhodol nechať si tento cieľ pre budúcu návštevu. Skončili sme opäť v Al Sharaf, ale nebolo nám to ľúto. Veď liezť dva dni osamote v takom sektore, je snom mnohých lezcov.

Nazretie do oblasti Wall Of Shadows

Deň pred odletom nás čakal dlhý presun popri pobreží do Jeddah. Aj keď sme vedeli, že cesta nám bude trvať dlhšie ako po vnútrozemských diaľniciach, chceli sme vidieť aj inú časť krajiny. Keďže bolo jasné, že budeme mať snahu sa do Saudskej Arábie za lezením vrátiť, pred odchodom sme išli ešte pozrieť Wall Of Shadows. Tretiu oblasť, ktorá síce bola v pláne, ale nestihli sme v nej liezť.

Je vzdialená na desať minút chôdze od Al Sharaf. Na rozdiel od nej je celá v tieni, čo sľubuje možnosť nielen celodenného, ale aj celoročného lezenia. Oblasť pozostáva z piatich sektorov: Kahf, The Beach, Alghaba, Dhuhur a The Aviary. Vznikla v roku 2019, v druhej fáze projektu „Saudi Bolting Project“. Štyridsať ciest ponúka rôznorodé lezenie. Od ukážkových platní až po silové lezenie po kapsách a v previsoch.

Rozlúčka na pláži

Keď potom mlčky sedím v aute, hlavu mám plnú myšlienok a obrazov z uplynulých dní. Zážitkov je veľa a zlievajú sa do koláže pocitov z nich. So stratou výšky vzduch naberá na teplote. Zvolili sme cestu po pobreží, ale more skôr tušíme ako vidíme. Cesta vedie od neho ďaleko. Odbáčame teda naslepo z diaľnice, aby sme aspoň pozdravili slnko zapadajúce za horizont Červeného mora. O kúpaní nesnívam. Plavky by boli vzhľadom na miestnu kultúru zbytočným prvkom v batožine.

Pri pobreží sa pridávame k miestnym. Rodiny piknikujúce pri mori. Na skúmajúce pohľady som si za ten týždeň už zvykla. Turista, nedajbože blondína za volantom, je tu pre nich stále rarita. Niet sa čo diviť, aj miestne ženy získali povolenie šoférovať až v roku 2018. Mnohé, v našich končinách bežné, je tu považované za vážny priestupok.

Ani trip do Saudskej Arábie nebol z pohľadu počtu alebo stupňa vylezených ciest vrcholom mojej sezóny. Bola to však obohacujúca skúsenosť. Kontakt s krajinou a kultúrou, založenou na odlišných hodnotách. Kontrasty, ktoré tu človek v rôznych smeroch zažíva, vedú k zamysleniu. Ďaleko presahujúcemu lezecký svet.

Verím, že priestor, ktorý sa tu pre lezcov vďaka skupine zahraničných aj miestnych nadšencov rozvíja, prinesie okrem lezeckých príležitostí aj väčšie porozumenie medzi kultúrami. Pretože schopnosť vidieť svet aj v inej perspektíve ako je tá naša, považujem za zdroj nádeje nielen pre našu civilizáciu, ale aj samotnú planétu.

Fotogaléria