Lezecká oblasť Limski kanal na Istrii
Novembrová návšteva v menšej lezeckej oblasti na chorvátskej Istrii nám dopriala famózne výhľady na sýtomodré more zaliate slnkom a lezenie bez trička v čase, keď sa u nás už po večeroch kúri v krboch. Krásne, dlhé a prevažne nevymastené cesty zahrejú dušu každého lezca.
Na jesennej lezeckej návšteve Istrie nás vietor zavial aj do lezeckej oblasti Limski kanal. A bol to dobrý vietor. Vzdialenosťou to nie je to lokalita dostupná „na otočku“ zo Slovenska, odporúčam výlet nakombinovať s ďalšími oblasťami v okolí. Priamo na pobreží sa lezie napríklad v Rovinji, asi 20 kilometrov od Limského kanálu. Cestou sa môžeš zastaviť v blízkom Slovinsku, napríklad v lezeckej oblasti Vipava alebo známom Ospe. Treba si uvedomiť, že v novembri sú dni krátke a noci sú aj tu pomerne chladné.
Charakteristika oblasti
Turisticky populárny morský záliv Limski kanal neďaleko mestečka Vrsar pre istú podobnosť so severskými zálivmi nazývajú aj Limský fjord. Lezeckú oblasť tvorí päť sektorov na severnej strane zálivu. Sektory sú označené menom aj abecedne od A po E. Všetky sektory neobehneš z jedného parkoviska, sú od seba vzdialené niekoľko kilometrov.

Podľa tlačeného sprievodcu od Borisa Čujiča z roku 2017 je v oblasti 104 ciest v obtiažnosti od 4c po 8c vo francúzskej lezeckej stupnici. Existuje aj novšie vydanie z roku 2024, v ktorom je ciest určite viac.
Výška skál je prevažne do 25 metrov, len v sektore D-Šimije sú cesty aj 40 metrov dlhé, takže niektoré sa lezú na dve dĺžky. Sektor Šimije je zároveň aj najlepší sektor pre lezcov v strednej obtiažnosti, od 5c do 6c je tu 32 ciest. Pri našej návšteve sme ani neboli v iných sektoroch, v sektore Šimije vieš stráviť aj celý víkend.
Cesty sú športovo odistené a uvádzaná obtiažnosť celkom sedí. Skaly sú orientované na juh, väčšinou na nie svieti slnko, občas vie byť istič schovaný pod stromami. Áno, aj v novembri vie byť slnko spaľujúce. Až na zopár výnimiek nemá skala znaky vyšmýkania. Lezenie je v oblasti povolené celoročne.

Len niektoré lezecké cesty sú označené na skale. Bez sprievodcu si tu dobre nezalezieš. Orientácia s tlačeným sprievodcom je jednoduchá.
Prístup
Sektor A-Gavranik má parkovisko vedľa cesty v smere od Sv. Lovreča na Rovinj a je ho vidno priamo z cesty. Sektory B-Horoskop a C-Krugi majú parkovisko vedľa cesty ku kláštoru Sveti Mihovil. K sektorom je z parkoviska 5 minút. Pri sektoroch D-Šimije a E-Kloštar sa podľa sprievodcu kedysi dalo parkovať na lesnej ceste priamo nad sektormi. Dnes je tam zákaz vjazdu a parkuješ pri rozpadnutom benediktínskom kláštore Sv. Michala (Sveti Mihovil) zo 16. storočia.

K sektoru D-Šimije dôjdeš od kláštora za 15 minút chôdze po lesnej ceste, viac-menej po rovine. Od lesnej cesty musíš trafiť odbočku do lesa označenú mužíkom (poloha odbočky na mape, pozri ja fotku miesta). Po nej schádzaš ešte dve minúty pod skaly. K sektoru E to o 10 minút viac lesnou cestou, z ktorej tiež hľadaj odbočku do lesa a pod skaly.
Cesta z Bratislavy k Limskému zálivu je dlhá 650 km, čo znamená vyše 7 hodín jazdy autom. Spali sme v aute, v okolí je dosť spotov na prenocovanie. V tejto oblasti to dnes ešte nie je problém.
Odporúčané cesty
Sektor D-Šimije, cesty v strednej obtiažnosti:
- Urlator (6b): pár ťažších bouldrových krokov na začiatok, zvyšok cesty ľahký
- Cez Lávór (7-): položený nástup, bouldrový problém pri druhom istení, zlaňák je schovaný v zelenine.
- Zubatac (6c): prvá dĺžka, ľahšia, ale bolestivá cesta
- Titiriti (6a): krásna cesta, kľúč je medzi 3 a 5 borhákom
- Tatarata (6c): troška ľahšie lezenie, ako by som čakal v tejto obtiažnosti, každopádne čo krok to krása
- Krpelj (6a): cez veľkú ostrú dieru sa musíš dostať cez bruško a máš hotovo
- Mile, mile (6b): ťažký boulder na začiatku po ultimátnych chytoch a stupoch, po boulderi už nasleduje ľahšie lezenie

Praktické info
- Orientácia: všetky sektory juh
- Materiál skaly: vápenec
- Výška ciest: prevažne do 25 metrov, maximálne 40 metrov
- Voda: pod skalou nie je voda
- Stanovanie: kempov je v okolí celkom dosť
- Sprievodca: online sprievodca alebo tlačený sprievodca od Borisa Čujiča (2024)










