Predpoveď pre oblasť Svanetie nie je veľmi optimistická, s naším príletom prichádza do oblasti oteplenie a front. Predpovedný model jemne naznačuje charakter nasledujúcich 10 dní – rain, cloudy, snow, heavy snow.

Pracovne cestu nazývam koňakovou a do batohu preventívne pribaľujem výťažok z ostroperca mariánskeho. Plní sa Mirove želanie: „Verím, že si to užijeme po vajcia v prachu a stehná nás budú prosiť, aby sme tam už nikdy nešli“. Želanie sa splnilo čiastočne. O čo viac sneží, o to je teplejšie, po prašane ani stopy. Výsledkom je kôrka ako na dobre upečenom chlebíku. Všade kam lyža siahne. Ale pekne po poriadku.

„V zime či v lete sa vydarí každý výlet, keď si ho dobre pripravíte a hlavne keď máte okolo seba dobrých priateľov“ – Macko Uško

Viedeň – Istanbul – Tbilisi

Pilot spoločnosti Lietajúce svine (Flypgs, inak turecké Pegasus Airlines) sa stará o zábavu. Zrejme si trošku zdriemol a v búrkovom mraku sa hadraplán prepadáva ako kurz ukrajinskej hrivny v ostatných dvoch rokoch. Palubná doska celá od kávy. Hysterický jakot, plač a jedno omdletie sú mu odmenou namiesto zvyčajného potlesku. Ako v dobrých amerických filmoch o leteckých nešťastiach. Lokálny let vrtulákom do Mestie sa kvôli nečasu odkladá na neurčito. Stovežatá Svanetia, Ušba, Tetnuldy, Donguzorun ostáva snom. Náhradný program sa volá Gudauri. Ak budeme poslúchať, tak Kazbeg.

Gudauri, Kýbel Mačiek a diskotéka

Hotelový apartmán, reštaurácia, koňačik na prehryznutie k raňajkám, k obedu boršč a pivo, večer poker a červené víno. Medzitým katanie sa na vyratrakovaných zjazdovkách od 2000 mnm do 3300 mnm – vízia nasledujúcich ôsmich dní.

Stredisko Gudauri (foto Martin Sekér)

Stredisko Gudauri (foto Martin Sekér)

Hneď prvý deň zmena. Stredisko bez elektriky, šliapanie popri zjazdovke v mlieku a snežení, hustota mlieka a viditeľnosť je priamo úmerná množstvu vypitého gruziňáku. V odstavenej kabínke na kóte 2900 občerstvovačka. Pripájajú sa k nám okološlapúci chlapci z východu našej vlasti a zlepšujú nám náladu interpretáciou refrénu piesne Ukáž mi kozy „ak máš kozy malé, máš hádam viacej v hlave, ak máš kozy veľké, ukáž nám ich v telke“.

Progressive-punk kapela z Nitry Kýbel Mačiek hrá buranroll, tj. zmes punk-rocku, dvojkopáku, rocknrollu, zloby, zloty, nevyberavého folku, basovej struny H, wah-wah pedálu a tém, o ktorých ľudia nemajú gule spievať, pozor, obsahuje neslušné slová, krutú pravdu a morálne h.!

Po večernom plnení pupkov nás dievky z hotelovej reštaurácie s básnickou otázkou na perách „Kto u vas budet sivodna bankomat?“ vedú na miestu diskotéku. Bar so žiariacim neónovým nápisom ENJOYFREEDOMMOMENTS nás vcucne do svojich útrob ako lokálny gastrolabužník šťavu z gruzínskej špeciality – knedlíčka khinkali. Remixované hity 80-tych rokov v kombinácii s vhodným nápojom dávajú na chvíľu zabudnúť na počasie, predpovede, minulosť a budúcnosť. Po troch dňoch sa žiada zmena.

Tbilisi – z blata do kaluže

Zmena sa volá Tbilisi. Sneženie sa mení na dážď. Sivé mesto, siví ľudia v uliciach. V tej sivosti vďaka najnovším modelom vondverového oblečenia krikľavých farieb žiarime. Žiarime ako salónky na vianočnom stromčeku. Salónky, ktoré dráždia zmysly všetkým deckám bez rozdielu veku, kričia rozbaľ si nás!.

K večeru salónky rozbalené. Nočné Tbilisi pohltilo do svojich útrob dva fotoaparáty, pas, občiansky, kľúče od bytu a zubnú niť….., ostala len holá riť. Exkurziu do továrne na výrobu koňaku meníme na nočnú návštevu policajnej stanice Tbilisi old. Nekonečne opakujúce sa otázky striedajú príbehy detektíva Mamuku. Príbeh o plávaní v rieke bez neoprénu. Príbeh o 25 ročnom koňaku, ktorý sa nedá nikde kúpiť. Všetok totiž vychlastalo ruské a gruzínske vojsko počas posledného konfliktu. Príbeh o dome a dači čo mal Mamuka v Abcházsku.

Dom a dača pašli v čorta, ako vaše foťáky, rečie Mamuka nadránom. O piatej detektív ukončuje nočnú exkurziu zázračnou formulkou vsio búdet charašo. S mestom sa lúčime sírnymi kúpeľmi. Sen každého šviháka lázeňského. Maťo si veselo pospevuje známu pieseň Ukáž mi kozy s mierne zmeneným textom „Ak ťa foťák serie, tak nezavri si dvere a ihneď nový kúpiť pobežíš“.

Gudauri po druhé

Nič nové pod slnkom. Mraky, mlha, sneh, koňak, červené vínko a poker. Oskar sa ale predsa len trocha na nás k večeru pozrie. Či ešte žijeme, či sme trpezliví a či vieme svoje predstavy opúšťať bez okázalých nárekov. Vieme, vďaka koňaku to nie je až také ťažké. Na posledné dva dni meníme vzduch a presúvame naše zúfalstvo do Kazbegi. Mení sa aj predpoveď. Konečne v horách, konečne slnko.

Gruzínski horskí strelci (foto Martin Sekér)

Gruzínski horskí strelci (foto Martin Sekér)

Pokus o Kazbeg 5034 m

Ráno povinná registrácia do pohraničného pásma s veľkým Ruskom. Pohodlne autíčkom do výšky 2100 m k hranici snehu a na obed sme v metostancii Betlemi hut, 3700 m. Varenie, pokrový turnaj s chatármi a navečer krátke obrúsenie pásov do 4000 m. Napriek dlhodobému sneženiu všade šutre, ľadovec sa blyští ako psie guľky. Smerom hore trpia pásy, smerom dole sklznica a stehná v kôrke. Nočný vetrisko ráno poľavuje, Miro vyhlasuje vrcholový deň, Ďurco vyhlasuje oddychový deň.

Odchod bez Ďurca, ideme skúsiť kam nás pásy donesú. Do 4700 m sa docapkáme už len dvaja optimisti, Miro a ja. V 4700 otočka, na vrchole prikovaný Amirani (Prometeov gruzínsky nasledovník) bude musieť počkať. Osemdňové sneženie leží nafúkané na ľadovej platni pod sedlom medzi vrcholmi. Keby tu bol s nami starý dobrý Randall Patrick McMurphy, pri prepínaní lyžiarok do módu SKI by zrejme zahlásil „Ale aspoň som to skúsil. Nech to Boh skára, naozaj som to aspoň skúsil, no nie?“.

Nasleduje lyžovačka snov, skoro 3 km vertikálnej kôrky ako na dobre upečenom chlebíku. Nepomáha rocker na lyžiach, 15 kg ruksak na hrbe, predklon ani záklon. Nepomáha nič. Jediné, čo by mohlo pomôcť, je lyžiarsky inštruktor s licenciou A. Miro ešte spomenie lyže s volantom, to by veru mohlo pomôcť. Lyže máme, chýba volant.

V kláštore Tsminda Sameba sa veľmi pekne poďakujeme Veľkému Manituovi za dobrú lyžovačku a za zachované fyzické zdravie. Dole v dedine balenie, presun na letisko, návrat k svojím láskam. Dobre to dopadlo, presne ako predpovedal detektív Mamuka, vsio búdet charašo.

Ešte ostáva čiastočne korigovať úvodné múdre slová Macka Uška. Nielen v zime a v lete, ale aj za dobrého či zlého počasia sa vydarí každý výlet, keď máte okolo seba dobrých priateľov. O tú prípravu nakoniec až tak nejde, aj tak bude všetko inak.

Možno ťa zaujme:

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?