Vysoké Tatry, Veľká Studená dolina, Strelecké polia, Široká veža, Južná stena, Motykova cesta (5 UIAA)

  • On: Ahojte!
  • Oni: Ahoj
  • On: No konečne som tu.
  • Oni: Veru, dlho si tu nebol, čo nové?
  • On: Poznáte to, rodina, robota, kolotoč (-: Som rád že som to nakombinoval a som tu….
  • Oni: Jasné, klasika, stále to isté, večný zhon tam dole, že?
  • On: Mám pocit, že sa to len zrýchľuje, fakt. Tu hore je vždy taký kľud, ticho a krása pred tebou.
  • Oni: Fúha, tak to musíš chodiť častejšie.
  • On: Tak dobre (úsmev na tvári)
  • Oni: Sľubuješ?
  • On: Sľúbiť nemôžem, ale ruku na to dám.
  • Oni: Ruka chlapa je ako sľub.
  • On: Ok, tak si vyhriem rukávy a ideme na to.
  • Oni: Poďme na to, ukáž sa.

Tak dajako sa odohrávral môj vnútorny monológ. Že vraj rozprávanie sám so sebou je predpoklad vysokého IQ. Tak ja neviem, ale nejako sa mi to nezdá. Skôr to bol zúfalecký monológ.

Po tom, ako sme druhýkrát zmokli na Javorákoch, sme sa presúvali pod Širokú vežu v nádeji, že kým prídeme k nástupu do cesty, skala už bude suchá. Alebo aspoň trochu suchšia. Od Javorákov je to k nástupu do ciest v južnej stene Širokej veže ešte aspoň 1,5 pol hodinky, takže zo Zbojníčky celkovo niečo cez dve hoďky. Cesta je v pravej časti steny, bližšie k Priečnemu sedlu.

My sme to liezli napriamo do previsu, lebo tatranec Žltko povedal, že sa to lezie tade a basta

Máme šťastie v nešťastí. Stena nie je úplne suchá, ale zdá sa, že pustí. Pustila, krásne lezenie, zatečené pasáže sa dajú s trochou odvahy prejsť. Sväteničky sú plné vody, tak ako sa patrí. Hlavne položená druhá dĺžka – inak veľmi pekná rajbasová – je dosť zatečená.

V tretej dĺžke, po asi piatich metroch pri druhej skobe, treba ísť traverzom doprava. My sme to liezli napriamo do previsu, lebo tatranec Žltko povedal, že sa to lezie tade a basta. Tento variant, ktorý sa asi po 10 metroch spája s originál cestou, je podľa mňa za pekných 6. Posledná dĺžka sa končí v suťovisku. Na vrchole sme asi po 4 hodinách pohodového lezenia.

Praktické info

Široká veža, Južná stena, Motykova cesta 5 UIAA. Ďalšia z preistených tatranských klasík. Šesť dĺžok, spolu zhruba 200 mestrov. Hotové štandy z dvoch borhákov a reťaze, postupové erárne skobičky. Treba si zobrať vklínence, friendy, slučky na doistenie – štandard do Tatier. Skoby nemusia byť. Zostup vpravo po hrebeni do Priečneho sedla. Bez zlanenia, občasné značenie mužíkmi.

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Zadaj emailovú adresu a o novom článku sa dozvieš nezávisle od vrtochov Facebooku:

Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?