Horská cyklistika je fajn šport aj preto, že sa bez problémov dá robiť sólo. Vtedy odpadá kopec logistických a komunikačných problémov. Ak bývaš blízko lesa, stačí si urobiť čas na dve hodiny, pozrieť sa na oblohu a ísť. Lenže človek je tvor spoločenský a dobre mi padlo sa po dlhšom čase povoziť v partii. A navyše spoznať MTB trasy vo Wienerwalde – kopcoch na severozápadnom okraji Viedne.
Rakúsko sa rado prezentuje ako cyklistický raj. Vo Viedni berú jazdné pruhy autám a dávajú ich cyklistom. Pomaly v každej doline majú úžasnú sieť rekreačných cyklotrás. Lenže ak si chce človek zajazdiť v horách mimo asfaltu, zaplače. Jazda na bicykli po lesnej ceste je vo všeobecnosti zakázaná, iba výnimočne býva na konkrétnom úseku povolená. A v Rakúsku sa aj absurdné zákony dodržiavajú.
Lesníci majú v krajine extrémne silnú lobby, proti ktorej sa dokázala postaviť iba iná rovnako vplyvná skupina – alpské spolky a turistický priemysel. Do lesníckeho zákona už kedysi dávno presadili generálne povolenie na využívanie lesných ciest pre peších turistov a lyžiarov. Horské bicykle vtedy ešte neexistovali a tak nikoho netrápilo, že sa v lese nesmie bicyklovať.
Trasa: dĺžka 39 km, celkový čas 3:43 h, čas pohybu 2:48 h, vystúpaných 1047 m. Trasa na mape a GPX na stiahnutie.
O zmene historicky daného status quo sa veľa diskutuje a v turisticky rozvinutom Tirolsku sa už dohodami podarilo otvoriť pre cyklistov veľa horských lokalít. No v ostatných regiónoch je šanca na skorú zmenu malá. Preto som rád prijal Alexovo pozvanie prísť si zajazdiť na jeho domácich trasách vo Viedenskom lese. Mám to z domu na skok a sám by som tam asi nešiel stresovať, že náhodou odbočím z cyklotrasy a budú ma za to vláčiť po súdoch.
Parkujem pod Alexovou bytovkou, ku ktorej ma doviedla navigácia. Kým zložím bicykel zo strechy a obujem si tretry, prichádza Alex s Tomášom – ďalším Slovákom žijúcim vo Viedni. Vymotať sa z mesta nám trvá zo desať minút a potom hybaj strmo do kopca po vinohradníckej asfaltke. Od Dunaja na výletný kopec Kahlenberg je to vyše 300 výškových.
Vo vinohradoch míňame viaceré open-air viechy heuriger, ktorými je štvrť Grinzing známa. V tejto skorej hodine sú ešte prázdne. Trochu ma znepokojuje zamračená obloha. Dokonca aj pár kvapiek padá, našťastie to ostáva pri kvapkách. Na Kahlenbergu sa spolu s ázijskými turistami chvíľu venujeme výhľadom a presúvame sa na začiatok strmého zjazdu lesom do Josefsdorfu. Znova skoro až ku Dunaju.
Cez Josefsdorf sa dostávame do Klosterneuburgu a znova stúpame cez vinohrady, tentoraz miernejšie. Chalani avizujú, že nás čaká pekný flow trail vo Weidlingbachu, teším sa. Malý bikepark má dve vetvy – flow a fun. Vyberáme si Flow-Line s dĺžkou necelé dva kilometre a výškovým rozdielom 175 m. Paralelný Fun-Line so skokmi a dropmi je kratší.
Trail si vychutnávam, hoci je trochu jednotvárny. Sú tam série obsahujúce vari po desať rovnakých klopených zákrut, čo mi pripadá byť priveľa. Každopádne celý výjazd vďaka trailovej vložke hneď dostáva iné grády. V mojom GPX súbore sú pridané waypointy označujúce začiatok aj koniec trailu, keby ho niekto chcel ísť opáčiť.
Krátky presun po hradskej a prichádzame k úseku s pekným, technicky náročným singláčom do kopca. Ten sa mi páči rovnako ako predchádzajúci zjazd. Nasleduje posledné väčšie stúpanie dňa ku vyhliadkovej veži Habsburgwarte. Historicky vyzerajúca kamenná stavba je obložená telekomunikačnou technikou. Asi tu majú podobných veľa, keď dovolili takto ju pošpatiť.
Platím symbolické vstupné a po úzkych točitých schodoch leziem hore. Čo k tomu povedať – výhľad z vinohradov bol krajší. Po pekných lesných cestách sa vraciame na Kahlenberg, o poludňajšom čase už zaplnený výletníkmi. Zjazd cez úhľadné vinohrady a rozlúčkové výhľady na mesto. Chalani si pod prúdom vody z ručnej pumpy oplachujú bicykle od blata, vraj je to tak lepšie ako v byte vo vani ;)
Ja si umývanie nechávam do záhrady pod domovskými Malými Karpatami. Vo Wienerwalde som našiel profilom podobné trasy ako doma a dobre som si zajazdil. Ale také pekné bukové lesy ako v Karpatoch tam rozhodne nemajú.
