Za päť rokov chalupárčenia v Brestovci, na polosamote s výhľadom na Myjavu, som tento kraj stihol na bicykli celkom poctivo prejazdiť. Typický paštikár, určite si mysleli susedia. Namiesto zbierania sliviek do kvasu sa v krikľavých háboch len tak podaromnici vozí medzi kopanicami.

Ponúkam výber z mojich obľúbených trás z myjavskej éry. Vždy, keď si na to obdobie spomeniem, skončí sa to nostalgickým predsavzatím – tento rok sa tam už určite musíš ísť znova pozrieť. Zápisky vychádzajú z informácií cca 5 rokov starých, takže ich ber s rezervou.

Veľká Javorina

Tesne pred vrcholom Veľkej Javoriny

Tesne pred vrcholom Veľkej Javoriny

Dominanta kraja s vysielačom na vrchole je častým cieľom cesťákov so záľubou v dlhých a prudkých stúpaniach. Ja som sa na najvyšší kopec Bielych karpát (970 m) vždy štveral od západu po hrebeni, nie asfaltkou z juhu. Pri štarte v Myjave by najlogickejšie bolo ísť cez Starú Myjavu, no dobrodružnejší a menej asfaltový variant je začať stúpať na hrebeň pri eurofondovej rozhľadni v osade Poľana (keď už si tam, oplatí sa na ňu vybehnúť).

Hneď za rozhľadňou môže byť problematické nájsť správny smer. Keď narazíš na štátnu hranicu a modrú turistickú značku, treba sa držať vpravo, a nie rovno, ako mylne nabáda inštinkt. A odporúčam dávať pozor pri každej podozrivej križovatke lesných chodníkov. Je to tam všetko zarastené, značky sú dobre skryté. Priprav sa na nohy doráňané od malinčia a žihľavy, plus na blato aj za ušami. Les tu aj v najväčších horúčavách drží vodu. Keď sa dostaneš na značenú MTB trasu nad Brestovcom, už je to pohoda. Občerstvenie na trase: Holubyho chata na Javorine (treba zísť od vysielača asi 500 m po asfaltke dole), v Starej Myjave pri priehrade.


Trasa: cca 40 km, vystúpaných 717 m, čas cca 4 h. Okruh na mape nie je ukončený, chýba cca 5 km – vybil sa mi telefón  / GPX na stiahnutie

Niežeby stúpanie na Javorinu nedalo zabrať aj v prípade prvej trasy, no dá sa zvoliť aj náročnejší variant po moravskej strane. Najmä ak je krátko po dažďoch ako v našom prípade. Z lesov nad Poľanou sme kvôli extrémne rozmočenému terénu na hrebeni zišli dolu na moravskú stranu a potom si to znova vyšliapali po lesáckej asfaltke. Je to značená cyklotrasa na Megovku, z ktorej sme ale museli v správnom bode odbočiť a vytlačiť asi 500 m hustým lesom na hrebeň, pretože cesta sa stáčala dole na Novú Lhotu.


Trasa: 52 km, vystúpaných 1001 m, čas cca 6 h (údaje z GPX tracku sú nepresné, používal som nespoľahlivú aplikáciu) / GPX na stiahnutie

Branč a Kunovská priehrada

Zrúcanina hradu Branč

Zrúcanina hradu Branč

Zrúcanina hradu Branč je atraktívny cieľ výjazdu, jediná chyba sú nepraktické otváracie hodiny pohostinských zariadení po ceste. Ak si trasu predĺžiš ďalej na Kunov, pri priehrade bude určite niečo otvorené. Minimálne v lete (hoci tento rok je Kunov pre rekonštrukciu oficiálne uzavretý, tak neviem). Krátku trasu z Brestovca, prípadne Myjavy, na Branč zvládnu aj slabší cyklisti. Náš rodinný rekord je 6-ročné dieťa, pre 10-ročné to už bola malina. Väčšinou asfalt, miestne cesty s minimom áut a rozbité asfaltové lesácke cesty. Jeden cca trojkilometrový offroad úsek, zjazdný len na horskom bicykli, sa dá vynechať a vrátiť sa z Branča radšej klasicky po asfaltke. Skúsený jazdec si prudký zjazd v lese vychutná – na jednom mieste, keď chodník križuje zvážnicu, sa dá urobiť aj pekný skok. Krčmy cestou stretneš v Turej Lúke, u Belanských (prakticky beznádejné, túto krčmu som otvorenú nikdy nevidel – vraj od 16:00), v Podbranči (od 12:00) a na Myjave.


Trasa: 33 km, vystúpaných 543 m, čas 2 – 3 h / GPX na stiahnutie

Pokračovať z Branča ďalej na Kunov je už trochu náročnejšia trasa, ale stojí za to. Absolvoval som ju aspoň 10x a stále ma bavila. Hore nad Sobotišťom, na akejsi náhornej plošine okolo vrchu Pecková (populárny medzi paraglajdistami) je úžasná krajina, prakticky nedotknutá modernou dobou. Ak si spomenieš na jednu televíznu reklamu na eurofondy z roku 2008, kde chlapík vo farmárskom oblečení hovoril, ako mu záleží na jeho kraji, tak tam sa to natáčalo. Krásna je aj dolinka za Podbrančom a v Kunovskej priehrade sa zvyčajne dalo okúpať. GPX tvrdí, že trasa má 45 km, a fakt neviem prečo ukazuje štart pri Kunovskej priehrade. Cyklopočítač mi nameral o pár kilometrov viac, a v minulosti som sa párkrát priblížil aj k šesťdesiatke, blúdiac a nepoznajúc optimálnu trasu.

Neskúšaj využiť modrú turistickú značku od krčmy v Podbranči. Vedie síce dobrým smerom na Kunov, ale nestojí to za to – iba ak obľubuješ žihľavový kúpeľ a adrenalínový útek pred psami z akejsi chovnej stanice, ktorá tou žihľavou schválne odrádza od prechodu cez svoje územie. Radšej použi asfaltku a pri kameňolome dávaj pozor – treba odbočiť doľava do Podbranča – Dolnej Doliny. Je to dolu kopcom a vo vysokej rýchlosti odbočku môžeš ľahko minúť.

Najnáročnejšia časť je asi trojkilometrové stúpanie zo Sobotišťa na náhornú plošinu. Našťastie vedie po asfalte. Neskôr, za osadou Pláňava, príde prudký zjazd, ktorý sa končí križovatkou. Vľavo by si zišiel do Vrboviec – časť Chodúri, vpravo do Myjavy – časť Malejov (neodporúčam, čakalo by ťa nepekných 5 kilometrov po úzkej hlavej ceste využívanej aj kamiónmi). Cez križovatku treba prejsť rovno, do osady Marečkovci. V nej končí asfalt a začína sa stúpanie po rozbitej poľnej ceste, ktorou sa dostaneš pod veternú elektráreň na Ostrom vrchu. Rovnakou trasou vedie aj červená turistická značka. Od vrtule pokračuješ krížom cez polia a vyjdeš na hradskej Vrbovce – Myjava, asi 100 m pod vrcholom stúpania. Možnosti občerstvenia na trase: Turá Lúka, Branč – Podzámok (od 12:00), Kunovská priehrada, Sobotište (tam pred stúpaním odporúčam dotankovať vodu).


Trasa: cca 45 km, vystúpaných 749 m, čas cca 4 h / GPX na stiahnutie

Bradlo

Mohyla na Bradle

Mohyla na Bradle

Na okruhu od Myjavy na Bradlo a späť mi cyklopočítač nameral 62 km. Stúpanie na Bradlo bolo husté, najmä s pizzou v bruchu 🙂 Najkrajší úsek bol z Bradla na Široké Bradlo – jediný MTB úsek, zvyšok je asfalt. Cestou nazad treba dávať dobrý pozor na turistické značenie (z Bradla až do Rudníka zelená značka), na každej križovatke spomaliť a hľadať, vrtí sa to tam medzi lazmi veľmi čudne. V lesoch medzi Jablonkou a Podkylavou sú za eurofondy perfektne vyznačené cyklotrasy po kvalitných lesáckych asfaltkách.


Trasa: cca 62 km, vystúpaných 590 m (asi to bolo podstatne viac), čas cca 5 h / GPX na stiahnutie

Na Moravskej strane

Mlyn Kuželov

Mlyn Kuželov

Keď už si (naivne) myslíš, že na „uhorskej“ strane máš všetko podstatné pojazdené, môžeš sa z Myjavy vybrať na Moravu. Kraj pod Veľkou Javorinou je aj zo západnej strany úžasný. Úplne iný ako na východnej. Dorába sa tam víno (kúsok od Vrboviec, v druhej dedine za hranicou, sú krásne vinohrady – Blatnice pod Svatým Antonínkem). U mňa na chalupe na druhej strane kopca hrozno dozrievalo, ak bol dobrý rok, koncom novembra. A vyrobiť by sa z neho dal možno tak ocot 🙂

Prvú trasu sme išli v zmiešanej dvojici, takže som cieľavedome vybral čo najasfaltovejší variant. Z Javorníka sme nešli pôvodne plánovanou trasou cez Filipovské údolí, ale po okreskách na Novú Lhotu. Aj so zastávkami v krčmách (Javorník a Stará Myjava/priehrada sme tých 40 km pohodovým tempom urobili za 4 hodiny. Prevýšenie je celkom slušné, našťastie najväčší stupák (z Novej Lhoty na hrebeň Karpát) je po opustenej lesáckej ceste smerujúcej do okolia Starej Turej, ktorej povrch zodpovedá ceste prvej triedy. Pod hrebeňom nad Lhotou sa stavalo nové lyžiarske stredisko. Zjazd do Starej Myjavy bol parádny.


Trasa: cca 40 km, vystúpaných 958 m, čas 4 h / GPX na stiahnutie

Pri ďalšom výjazde na moravskú stranu som sa pre nedostatok času autom dopravil do Vrboviec. Ak by som išiel na bicykli už od Myjavy, potreboval by som o dve hodiny viac. Zaparkoval som pri krčme v miestnej časti Šance, posilnil sa nealko pivom, nabral vodu a vyrazil. Pôvodný plán bol ísť na severozápad rovno hore hraničným hrebeňom po červenej turistickej značke. Dobre vám radím, neskúšajte to. Po piatich kilometroch trápenia sa v husto zarastenom lese s cestičkami vhodnými akurát tak pre srnky a lesné traktory, navyše v prudkom stúpaní, som nielenže nenašiel značku, ale ani žiadnu zjazdnú cestičku. Deprimovaný a doráňaný som sa takmer po hodine vrátil ku krčme a ponížene použil hradskú smerom na Moravu. Trápenia bolo dosť, tak že aspoň vyskúšam moravské cyklostezky pre pohodových pivných turistov. Neoľutoval som.

Po pár kilometroch relatívne frekventovanej cesty som odbočil na Kuželov. Tam už bolo auto vzácnosť. Pekná krajina, úplne iná ako na našej strane. Taká civilizovanejšia, zabývanejšia, kde sa ľudia nestarajú len o to, čo majú vo vlastnom dvore. Zaujímavý veterný mlyn v sedle, do ktorého treba vystúpať asfaltkou s pohodlným sklonom. Zjazd do dediny Kuželov, ktorej centrum vyzerá lepšie ako ktorýkoľvek bratislavský park. Do porovnávania s dedinami okolo Myjavy sa radšej nepúšťam. Upravené domy, vykosené trávniky, udržiavané detské ihriská. Pritom pánubohu za chrbtom, toto nie je žiadny veľkomestský satelit á la Alžbetin Dvor.

Za Kuželovom prichádza prvý náročnejší úsek, poriadny stupák do sedla Výzkum. Ale je to asfalt so zákazom vjazdu (stretnete iba miestne traktory), takže pohoda. Zo sedla je parádny zjazd po poľnej ceste alebo vykosenej tráve ku chatovej oblasti nad populárnou priehradou Lučina. Od chát som po betónových cestách dofrčal k priehrade a dal si super vychladené miestne pivo Holba. Ak by bolo viac času, určite by som sa okúpal. Našiel som modrú turistickú značku smerujúcu k obore a na hrebeň. Ďalší stupák po asfalte, našťastie väčšinou v chladivom lese. Pozor na miesto, kde značka znenazdajky odbáča z lesáckej cesty doprava hore do lesa. Dva roky nazad som to prehliadol a našliapal zbytočné 3 kilometre navyše. V lese je treba často zosadnúť a tlačiť. Ale o chvíľu som bol na hrebeni (červená značka), tam už bolo jazdenie na parádu.

Nad Vrbovcami som si mohol vybrať, či zísť po asfaltke do centra rozťahanej dediny, alebo ušetriť pár kilometrov a zísť do doliny bližšie k miestu, kde som zaparkoval auto (od centra 3 – 4 km), po družstevných cestách. Môžete hádať, čo som si vybral. Odporúčam iba silným náturám s dobre odpruženým bikom.

Na túto trasu si je dobre vyhradiť celý deň a zobrať si plavky, uterák a české koruny. V niektorých veciach miestni ľudia nie sú veľmi pružní. Nepochodil som bývalými SK korunami ani s eurami, hoci som za pivo núkal trojnásobok ceny. Jednoducho ma poslali do P, a ešte sa na mňa pozerali ako na opicu v cirkuse. Nemáš české peníze, nenapiješ se 🙂


Trasa: cca 31 km, vystúpaných 618 m, čas 3 h / GPX na stiahnutie

Možno ťa zaujme

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?