Osobné skúsenosti so skialpovým materiálom. Článok aktualizujem vždy, keď si zaobstarám nové lyžiarky, pásy či iný matroš a odjazdím s tým aspoň pol sezóny. Ak by chcel podobným štýlom do tejto rubriky prispieť niekto ďalší s hodnotením vlastného náradia, je vítaný. Stačí sa ozvať.
Posledná aktualizácia: december 2022. Skúsenosti s viazaniami a lyžiarkami nájdeš v samostatných článkoch Na čom jazdím: Skialpové viazania a Na čom jazdím: Skialpové lyže.
O lyžiarkach platí, že je úplne jedno, akú majú hmotnosť, sklon komína či flex index, ak nesadnú a nohy v nich trpia. Ja som začínal v pohodlných 4-klipsových Dynafit Zzero 4 (neskôr ich premenovali na Radical), ktoré ma nikdy neotlačili a slušne držali nohu. Ale boli dosť ťažké a na tatranské túry málo ohybné. Preto som po prvých dvoch začiatočníckych sezónach upgradoval.
Skialpové lyžiarky Dynafit TLT8
TLT7 ma ako nástupca šestiek nepresvedčil. No v sezóne 2019/20 však prišla na trh ďalšia generácia, TLT8. Po sklamaní zo Sytronov som sa na ňu vrhol ako na overené riešenie. Skúšal som aj viacero modelov od Scarpy, no žiadne mi nesadli na nohu. Preto v lyžiarkach ostávam verný Dynafitu.
Dynafit TLT8 Expedition CR je univerzálna lyžiarka vhodná pre takmer všetky odtiene ski touringu a skialpinizmu. Nepoužíval by som ju na skimo preteky (na to je s 1130 g príliš ťažká a málo ohybná) ani na lezenie ľadov či mixov (kvôli absencii predného výstupku nenasadíš automatické mačky). V porovnaní s konkurenciou v rovnakej kategórii ponúka nadpriemerný výkon pri zjazde a priemerný pri šliapaní.
Na pohodlie sa nemôžem sťažovať, žiadne otlaky mi neurobili. Nadšená je aj kamarátka, ktorej som odporučil ženskú verziu, a neskôr rovnakú zaobstaral aj manželke. Vnútorný tvar skeletu poteší majiteľov širších chodidiel a úzkonoháčom neprekáža (vlastná skúsenosť). Predpokladám, že mi budú slúžiť rovnako dobre a dlho ako staré TLT6. Ak o TLT8 uvažuješ, čítaj celú recenziu:
Skialpové lyžiarky La Sportiva Sytron
Pri dlhom skúšaní v predajni robil Sytron dojem topánky akoby vyrobenej presne na moju mieru. Navyše bola úžasne ľahká (pod 1 kg), ohybná a po zamknutí do zjazdového módu pevná ako skala. Lyžiarka sa síce ťažko obúvala a ešte ťažšie vyzúvala, ale to som bol ochotný obetovať.
Žiaľ, tieto lyžiarky sa u mňa ohriali veľmi krátko. Sytron vznikol ako civilnejšia verzia pretekárskeho modelu Racetron a v strednej časti chodidla je jeho skelet veľmi úzky. V teréne som to jednoducho nevedel vydržať. Mohol som sa pokúsiť o bootfitting, čo by znamenalo investovať ďalšie peniaze s neistým výsledkom. Navyše, systém prepínania chôdza/zjazd – horná klipsňa cez bowden ovláda aj zámok komína – sa na pohľad javil geniálne, v praxi však bolo jeho ovládanie nejednoznačné a náchylné na ľudský omyl.
Skialpové lyžiarky Dynafit TLT6
S mojou úzkou nohou som dlhé roky spokojný používateľ klasických Dynafit TLT6. Sú relatívne ľahké (1285 g) a dostatočne ohybné – aj na rýchle túry v polopretekárskom tempe či štveranie sa hore žľabom. Ak nie si majiteľom nadpriemerne širokej nohy, tak sú aj pohodlné. Sklon komína sa dá nastaviť na 15° alebo 18°, ja používam viac dopredu naklonený stupeň.
Prvú polovicu sezóny som zvyčajne jazdil v hrubších papučiach Custom Ready, druhú v tenkých Custom Light. Neskôr som fabrickú papuču nahradil výbornými vložkami Palau. Zo skeletu som odstránil sťahovacie velcro pásky, pretože zavadzali a žiadny citeľný prínos pri zjazde som si nevšimol.
Vyberateľné jazyky som zo začiatku brával na každú túru. Hore som šliapal bez jazyka a pred zjazdom tam vrazil tvrdý čierny jazyk. Na strmých svahoch som sa tak cítil oveľa istejšie. No časom som trochu zmenil lyžiarsku techniku, začal jazdiť menej silovo, pomalšie a viac technicky. A jazyk sa stal zbytočný.
Čo sa týka spoľahlivosti, tak TLT6 nemajú žiadne slabé miesto. Ak nájdeš v bazári zachovalý kúsok, pokojne ho ber. Sám som mal dva páry. Jeden, pôvodná žlto-zelená verzia, ešte stále slúži kamarátovi – príležitostnému šlapačovi. Druhý, modro-žltý, ešte stále používam paralelne s novšími lyžiarkami a beriem ho na túry, kde sa veľa chodí v mačkách s lyžami chrbte.
Skialpové pásy
Výber pásov nepovažujem za veľkú vedu. Zatiaľ som vyskúšal asi desať druhov od rôznych výrobcov, všetky som kupoval prakticky naslepo, a v podstate všetky boli OK – či už Pomoca, Colltext, Contour, Gecko alebo Kohla. Niekedy išlo o produkty predávané pod značkou lyží (SkiTrab, Volkl, K2, Ogso), ale za tým sa vždy skrýval niektorý z vyššie uvedených výrobcov.
Čo sa týka bezlepidlových pásov, vyskúšal som dvoje (Gecko a Kohla), a oboje bez problémov fungovali. Je pravda, že som ich používal menej intenzívne ako lepidlové a je možné, že skutočne extrémne podmienky nezažili. Ale bežnému víkendovému ski turistovi ich môžem bez obáv odporúčať.
Materiálovou skladbou vlasu sa pásy zvyčajne delia na mohérové, mixové a syntetické. Vyskúšal som všetky varianty a žiadny ma vyslovene nesklamal. Syntetické lepšie držia v stúpaní a dlho vydržia. Mohérové dobre kĺžu. Mixové sú zmesou syntetiky a mohéru a také sú aj ich vlastnosti. Čisto syntetické pásy som však musel namazať impregnáciou, aby som dosiahol uspokojivý sklz. Rozdiel v sklze si však skôr všimne pretekár alebo skúsený šlapač, začiatočník viac ocení dobrý grip.
Podľa mojich pozorovaní sa pásy Pomoca vyznačujú nadpriemerným sklzom, Kohla má výborné lepidlo a Colltext vyniká v gripe. Jedinú výrazne zníženú známku dávam akýmsi no-name pásom kúpeným kedysi dávno v Rakúsku cestou do Švajčiarska. Slabo lepili, slabo držali v stúpaní, v sklze brzdili. Bolo to núdzové riešenie krízovej situácie, keď pásy ostali zabudnuté doma.
