Kde je vôľa, tam je cesta. Alebo aj Keď to miluješ, nie je čo riešiť. Napriek nádejnej predpovedi počasia a 20 číslam nového snehu sa žiadny iný nedočkavec nenašiel, tak som si tých dvakrát 500 km odkrútil sólo.

Nebolo všetko ideálne, počasie vyšlo len napoly a od začiatku bolo jasné, že vzhľadom na snehové podmienky to bude len taký zjazdovkový ski touring. No záverečný zjazd v prašane na slnkom zaliatom svahu dal zabudnúť na všetky útrapy. Stručný súhrn zážitkov a poznatkov z októbrového víkendu na Mölltalskom ľadovci:

  • Na Mölltaler sa dá z BA dostať za 5 hodín. Išiel som najkratšou cestou cez semmeringské tunely na Leoben, hoci navigácia radila dlhšiu, no vraj rýchlejšiu cestu viac na juh cez Graz. Použil som aj platený tunel pod Katschbergom (5,50 €), nechcelo sa mi to obchádzať cez horské sedlo.
  • Spiatočný lístok na Gletscherbahn, ktorým sa dostaneš pod ľadovec do výšky 2234 m, stojí 20 €. Teoreticky sa tých vyše 1000 výškových metrov dá vyšliapať aj po svojich, v zime po zasnežených chodníkoch to môže byť fajn. Ale potom toho už človek asi hore veľa nenalyžuje.

img_5632

  • Na veľkom parkovisku pri dolnej stanici Gletscherbahnu sa toleruje prespávanie v autách, najmä Slovinci to so svojimi kempermi bežne robia. Sú to rodinky s nádejnými mladými pretekármi, Mölltaler je jedno z mála celoročne otvorených lyžiarskych stredísk na tejto strane Álp a mimo sezóny žije hlavne z trénujúcich juhoeurópskych zjazdárov.
  • V sobotu bolo počasie horšie ako predpovedali meteorológovia. Slabá viditeľnosť a nedôvera k predsa len ešte slabej snehovej pokrývke bránila skúšať terén mimo funkčných zjazdoviek a ich bezprostredného okolia. Našťastie, zjazdovka od Gletscherbahnu po stanicu Eissee bola oficiálne zatvorená a lyžiarmi využívaná len minimálne. No pobyt na nej znepríjemňovali pracujúce snežné delá. Od Eissee na najvyšší bod strediska Schareck (3122 m) sa dalo pohodlne šliapať napravo (pri pohľade zdola) od zjazdoviek. Celé som to otočil za 3,5 hodiny aj so zastávkou na kávu.

img_5642

  • V nedeľu sa počasie popravilo a keď som ráno uvidel dve čerstvé lajny na uzavretej zjazdovke Alteck (2726 m) s čisto prírodným snehom, cieľ bol jasný. Prešľapaná výstupová stopa viedla zboku po turistickom chodníku, pár metrov od neho čerstvo vypadané splazy. Nič vážne nehrozilo, snehu je ešte málo. Trochu viac som sa bál pri asi stometrovom traverze ľadovcového výbežku, sám by som sa z trhliny ťažko vyhrabával. Zjazd v prašane bol famózny, iba v spodnej tretine to už bolo zmäknuté. Chytil som tam aj zopár kameňov.
  • Prvé bojové nasadenie nového skialp setu dopadlo úspešne. Lyže Ski Trab Magico v kombinácii s viazaním ATK Raider 12 človek ani necíti, že má na nohách, v prašane napriek šírke iba 83 mm pod topánkou jazdia ako drak a na tvrdom podklade držia rovnako dobre ako moje bývalé a podstatne ťažšie Volkl Amaruq. Viazanie pekne vyplo vo vertikálnom smere, keď som v hmle zapichol lyžu do neviditeľnej ľadovej hrudy. Mixové pásy Ski Trab majú podstatne lepší sklz ako moje staršie Colltexy, no zároveň horší grip. Asi začnem znova používať haršajzne, ktoré som po skúsenostiach s gripom Colltexov už aj prestal brávať na túry.
  • Spolu som za víkend na nových lyžiach nakrútil takmer 2000 výškových metrov a zo 20 kilometrov. Slušný štart sezóny. Viac obrázkových zážitkov pozri vo fotogalérii. V sobotu som fotil len v momentoch, sa mlieko na chvíľu roztrhalo, takže to vyzerá exkluzívnejšie ako bolo v skutočnosti.

Možno ťa zaujme

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?