Nedokončený Kráľovský žľab

Kráľovský žľab na severovýchodnej strane Slavkovského štítu patrí medzi najrýchlejšie dostupné lyžiarske žľaby vo Vysokých Tatrách. Zo Starého Smokovca sa k jeho ústiu na začiatku Veľkej Studenej doliny dostaneš za 1:20 h. Bez použitia lanovky a svižným krokom.

Toto ovocie síce rastie nízko, ale z pohľadu lyžiarskeho zážitku je šťavnaté. Názov Kráľovský si žľab musel niečím zaslúžiť. Pravdepodobne tým, že v ňom bývajú dobré snehové podmienky už začiatkom zimy, a súvisle lyžovateľnou líniou cez vyše 800 metrov výškového rozdielu. Na tatranské pomery ide o mimoriadne dlhý zjazd.

Kráľovský žľab je podľa môjho subjektívneho úsudku legálnym skialpovým cieľom, ak splníš podmienky Návštevného poriadku TANAP. Podľa neho je skialpinizmus je možný všade tam, kde je povolené horolezectvo, ak je cieľom zjazd s obtiažnosťou S4 a viac Traynardovej stupnice. Pred túrou sa treba zaregistrovať a v prípade kontroly sa preukázať platným preukazom horolezeckého zväzu.

Náročnosť

Podľa skialpového sprievodcu Mira Peťa má zjazd Kráľovským žľabom technickú náročnosť S4- Traynardovej stupnice a prevažujúci sklon 30 až 40 stupňov, v jednom krátkom mieste 42°. Nič, s čím by sa skúsený lyžiar nevedel vysporiadať.

Expozícia v stupni E2, teda druhý stupeň zo štyroch, je už trochu silnejšia káva. V definícii stupňa E2 uvedená veta „pravdepodobnosť smrteľného poranenia je nízka“ sa dá pochopiť rôznymi spôsobmi… Na zdolanie kuloáru určite potrebuješ schopnosť zvládať riziko. A lavínový výcvik, pretože severovýchodne orientovaný žľab patrí medzi vysoko lavinózne. V rozšírenej hornej časti sa akumuluje sneh na strmom suťovo-trávnatom podklade. Nebezpečný mix. Kompletná lavínová výbava, mačky a cepín sú nutnosťou.

Naša trasa

Nachádzam veľkú dosku drveného polystyrénu, preto rýchlo mením smer do pravej vetvy.

Začiatok žľabu sa nachádza na dohľad od turistického chodníka na Zbojnícku chatu, blízko horného konca lyžiarskej trasy známej ako Húpačky. Nad chodníkom sa musíme prebojovať cez pás kosodreviny. Naľavo od ústia Kráľovského žľabu, vo vedľajšej dolinke, obdivujeme populárne lezecké ľady Popoluška a Kráľovnin závoj. Priamo v Kráľovskom žľabe, nad jeho najužším miestom, neskôr míňame Šašov ľad.

V strede marca sme v Kráľovskom žľabe vystihli dobré skialpové podmienky. Isté obavy vzbudzujú vydané varovania pred silným vetrom, no ten fúka správnym smerom. Celý čas sme skrytí v závetrí. Dve tretiny výstupu žľabom idem na pásoch s pomocou haršajzní. Parťák Šimon asi polovicu.

Cestou hore registrujeme ojedinelé ostrovčeky nestabilného „polystyrénového“ snehu, viď ukážka vo fotogalérii. V závere, kde sa žľab rozširuje a rozdvojuje, to najskôr skúšam doľava podľa línie na nákrese Mira Peťa. Nachádzam veľkú dosku drveného polystyrénu, preto rýchlo mením smer do pravej vetvy. Po vyše dvojhodinovom pobyte v tieni ma tam láka aj slnko.

Tento variant vedie do sedla Za Nosom a popisuje ho známy online sprievodca. Stále dúfame, že dosiahneme hrebeň. Nakoniec sa nepodarilo, pretože nestabilný sneh nachádzame aj na firnových pláňach nad Birkenmajerovým pilierom, hoci iného typu – je už príliš natopený slnkom. V necelých 2200 m n. m., asi sto výškových metrov pod hrebeňom, usudzujeme, že v prvý deň tatranského výletu to netreba hrotiť. Po vyše trojhodinovom výstupe žľabom si na slnku dopriavame oddych s výhľadom na Lomničák a chystáme sa na zjazd.

Prvé oblúky sú exkluzívna firnovačna v úchvatnej kulise. Nižšie lyžujeme už po tvrdšom, ale stále príjemnom materiáli. Žľab je fakt dlhý, stehná horia a frekvencia oddychových prestávok sa postupne zvyšuje. Dolu v kosodrevine nenachádzame optimálny smer prechodu a trochu sa tam trápime. Je to však len krátky úsek a Húpačky s rýchlo ubúdajúcim snehom sú za odmenu. Na Hrebienok prichádzame tesne pred odchodom lanovky, tak sa spontánne rozhodujeme pošetriť sily na zajtrajšiu Štrbinu za Prostredným. Pozri si video zostrih nášho jazdu:

Praktické info

• Lanovka zo Smokovca na Hrebienok začína premávať pre potreby ambicióznych skialpinistov príliš neskoro – od 8:30 h. Môžeš ju využiť pri návrate, cena za vyhnutie sa 30-40 minútam asfaltového pochodu je 13 €. Dostatočne presnežená na lyžovanie býva cesta z Hrebienka už len málokedy.
• Celodenné parkovné v Smokovci stojí 15 €, dá sa platiť kartou v automatoch alebo cez mobilnú aplikáciu.

Doplnkové tipy

• Ak sa ti na rozdiel od nás podarí dosiahnuť hrebeň a nájdeš na ňom prijateľné podmienky, stojí za úvahu potiahnuť to až na vrchol Slavkovského štítu. Lyžiarska línia sa tak predĺži na tisíc výškových metrov.
• Na severovýchodnej strane masívu Slavkovského štítu sa z ľahších línií ponúka ešte trasa do Slavkovského sedla cez Dolinku nad Vareškovým plesom (S3+, E1), viď sprievodca Mira Peťa.
• Viac slnka a mäkší sneh nájdeš v juhozápadných kuloároch na opačnej strane Veľkej Studenej doliny. Napríklad v žľabe do Štrbiny za Prostredným alebo Žltej lávke.

Fotogaléria