Od roku 1997 vždy v novembri, okolo magického sedemnásteho,  chodíme s partiou krížom – krážom po Slovensku. Tento rok sme to vzali cez Nízke Tatry, Slovenský raj a Volovské vrchy.

Napísal a nafotil: MARTIN SEKÉR

Pozvánka znela: Za rohom je 17. november a 18. ročník známej a populárnej novembrovej akcie Spoznaj svoju vlasť, pečeň, kĺbové systémy a platničky. Tento rok na potulky za slobodou vyrazíme v termíne 13. – 17. 11. 2015 a prevetráme krpce cez na trase Štrba – Rožňava. Na pozvánku zareagovali kladne staré známe tváre, ďalšie staré známe tváre mali nepriestrelné argumenty prečo nie, a jedna mladá známa tvár čo nemohla a chcela, nás bola aspoň odprevadiť vláčikom do Trnavy. Ďakujeme Mirka za odprevadenie. Spomienka na vernú dušu nám dávala mnoho síl v ďalšom putovaní.

Cesta vlakom prebehla klasickým štýlom, marinovaný losos, biele víno , pálenka, pivo, reštaurák. Za minútu sme boli v Štrbe. Prísediaca v kupé sa vyfarbila ako gurmánka milujúca dobré jedlo a chladené pivo (Cestou z práce si kúpim v Slimáku dve pivká, prídem domov, vypijem polovičku z jedného, dobre sa najem, klobáska, tlačenka, lalok, dopijem prvé, potom sa zase najem, troška slaninky a bôčik a vypijem druhé, po tomto predjedle idem na naozajstne do Novopackej, aj sama, mne to nevadí. A to Vám chuti teplé pivo zo samoobsluhy? Ja som predsa gurmánka, kupujem si chladené). Nadobro nám aj s pivom v ruke zmizla v spleti ružomberských komínov.

Trasa: 81 km, stúpanie 3593 m, klesanie 4128 m. Klikni na obrázok pre zobrazenie trasy na Hiking.sk.

Trasa: 81 km, stúpanie 3593 m, klesanie 4128 m. Klikni na obrázok pre zobrazenie trasy na Hiking.sk.

Hneď na začiatok púte nás čakala malá záludnosť, presun zo Štrby do Štrby. Vďaka naslovovzatému geodetovi Braníkovi sme to zvládli s noblesou cez pole a budúcu vlakovú stanicu. Na dobrú noc pivo a pizza. Najlepšia pizza v ten večer čo sme jedli. Akurát sú všetky ako by ich jedna mater mala. A to som myslel, že pizza už nikdá viac. Hlad je najlepší kuchár.

Štrba – Budnárka

Prvý deň v Chujave. Na rozdiel od pána Záborského začíname dňom síce veterným, ale pekným. Hneď na začiatok nám vyfúkalo všetky hlúposti z makovíc. Aspoň som si to vtedy myslel. Večer nás vtiahla do svojich útrob Búda nárekov – Budnárka. Smiechom a žartom okolo horúcej piecky nebolo konca kraja. Nárek ostal na strunách gitary v rukách ospalého gitaristu.

Budnárka

Budnárka

Budnárka – Kráľova hoľa – Vernár

Druhý deň v Chujave. Deň škaredý, ale zato opäť veterný a ešte k tomu zasnežený. Ráno hotové Vianoce. Hrdinom dňa psica Arlen, maďarská vyžla. Nestačila sa čudovať ako rýchlo sa z lesa, svojho prirodzeného prostredia (S: Zvládne Arlen 4 dni behať s nami? R: Jasné, však bude v lese, vo svojom prirodzenom prostredí) dostala na zasnežený hrebeň, kde povieval vetrík s nárazmi do 70 km/h. Na Kráľovej holi holá riť. Nič nevidno, konečne môžeme nahliadnuť do svojho vnútra a popracovať na sebapoznaní.

no siesta

no siesta

Vo Vernári skladáme kosti v penzióne Lívia, hotová hacienda. Zrazu neviem, ktorú izbu okupovať. Včera večer 24 m2 obytnej plochy, dnes asi 300 m2. Neistotu rieši čajovňa na námestí vedľa zmiešaného tovaru. Obľúbená kombinácia pivo a pizza. Nastal progres. Jednotlivé pizze sa už dajú rozoznať nielen podľa názvu. Zaznamenávame prírastok o dve duše. Našli sme ich spať v Smrečinskom sedle (občan Bresťo, občan PP). Plus jedna strata. Občan Andree ide z Kráľovej hole do Bystrej choré dietky kriesiť.

Vernár – sedlo Súľová

Z nedeľnej chujavice do raja. Adam, Eva, jablko, Goetheho Beatrice atď, atď, atď. Nič z toho nás tam nečakalo. Na programe dňa je vlhko, oblačnosť, rebríky, vyletel sokol (Veľký), vyškerené staré známe tváre, nad najdlhším rebríkom gitarista a song „Po schodoch“ znejúci tiesňavou. Raj Slovenský. Psica Arlen dobrovoľne dáva prednosť obchádzke tiesňavy.

Veľký Sokol

Veľký Sokol

Na Geravách pokus o spojazdnenie 10 rokov nefunkčnej lanovky. Pokus neúspešný. Zostup do dedinky Dedinky, Dedinky duchov. Kedysi dávno chartrové vlaky z bývalej NDR, 8000 duší denne. A dnes? Nefunkčná lanovka, 30 domov na predaj… presne ako včera na Kráľovej holi, holá … a Palcmanská maša k tomu. Vláčik nás unáša do Hnilca. Čas jazdy 11 minút, čas na dve piesne a jeden rozhovor.

Teta sprievodkyňa (Ts): Chlapci, bolí ma hlava, nemám na takéto náladu.
Braník (B): mám ibuprofen 600-ku, novinka na trhu – 1 tabletka ibuprofen 400 + 1/2 tabletky ibuprofen 400, chcete?
Ts (ignorujúc Braníkovú lekársku starostlivosť): Spravím pre Vás skupinový lístok a dám Vám k tomu psa.
B: My už jedného máme.
Ts: Lístok pre psa, som myslela!!!

V Hnilci povinná exkurzia kultúrneho zariadenia na hornom konci. Opäť nesmrteľná kombinácia p+p – pivo a pizza. Ďalší progres v živote pizze. Z Nálepkova je privezená na BMW X6. Do sedla Súľová nám uľahčuje cestu krčmárov syn. Hviezdnu rotu pútnikov vezie najväčšia hviezda hviezdnej roty superstar Jigga Jigga – Jožo Suchý. V sedle horáreň, pri horárni senník. V sene som spal naposledy zhruba 30 rokov dozadu. Omamná vôňa ma rýchlo prenáša na dobrodružné výpravy naprieč Slovenským rudohorím s tatom a ujom Jožkom. Vďaka, chlapci, za základ dnešných túlačiek. Pripíjame na Vaše zdravie netradične s pohárikom brandy. Ranný pohľad na prázdne fľaše hovorí o pevnom zdraví a dlhom živote.

Sedlo Súľová – Rožňava

Ráno mliečne kúpele. Hodinu sme boli ušetrení od neradostného pohľadu na okolité lesy. Nad inverziou sa ocitáme v aréne, kde prebieha súťaž lykožrúta a lesníka o jednotlivé stromy. O to, kto zabije strom skôr. A čo si tom myslí strom?

hrebeň Volovských vrchov

Hrebeň Volovských vrchov

Krátke posedenie na Priateľskej skale (teraz Skalisko, svojho času najvyšší vrch Maďarska s názvom Barát-kö, čo v preklade znamená Priateľská skala), občerstvenie pri zavretej chate Volovec a gurmánska bodka v Rožňave v miestnom pivovare.

V súlade s tradíciami nik pri putovaní nezdivel, zatiaľ. Z oblakov späť do koľají bežného života ma prinavrátila až Katka B. s pozdravom v doručenej pošte – „Ahojte moji milí, tak ste sa poriadne oslobodili. Vitajte v každodennom živote plného nástrah :-)“ O rok opäť, kamaráti, trasa je už pripravená.

Nabudúce

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?