Koncom jesene moja frustrácia vyplývajúca z problémov s kĺbmi a blbého počasia vyvrcholila objednávkou cyklotrenažéra. Keď už nič iné nemôžem robiť, budem aspoň krútiť pedálmi a naberať formu na budúcu cyklosezónu, povedal som si.
Neviem, či to bola náhoda, alebo sa náš skromný blog stáva médiom európskeho významu. Dostali sme pozvánku na novinársku propagačnú cestu do rakúskeho Zillertalu. Taká ponuka sa v polovici decembra 2018, keď na Slovensku panujú snehové suchoty, neodmieta.
Tohoročná dlhá a teplá jeseň nás vytiahla na príjemnú rodinnú prechádzku na Čachtický hrad. Je to veľmi ľahká turistika, no už mám v pláne aj niečo dlhšie so zakončením na hrade.
Je november a horolezec už nad tatranským lezením veľmi neuvažuje. Obaja sa skôr dívate na cepíny a čakáte na sneh, ktorý nechodí. Blíži sa víkend a pýtaš sa, či nepôjdete ešte liezť. Nemá fučať a má byť pomerne teplo.
Zádiel ma nadchol. Krásne, dlhé lezenie, rajbasy, špáry, previsy, jednoducho všetko po čom srdiečko lezca piští.
Klinkovica je lezecká oblasť v pešom dosahu z centra Veľkého Krtíša. Horšiu kvalitu skaly vyvažuje parádna „komunitná záhradka“ pod stenou.
Krásna neskorá jeseň vo Vysokých Tatrách umožnila dokončiť Cestu cez knihu na Žeruchovú vežu a zopakovať si morálové traverzy na Kolovom štíte.
Začiatok tohtoročnej jesene priniesol fantastické počasie v podobe jasných zajtrajškov a lákavých výhľadov. Preto som sa operatívne rozhodol zorganizovať ďalšiu časť prechodu Karpatského oblúka. Náhle a nečakane udrieť na Strážovské vrchy.
Na južnej strane Raxu, kúsok od známych ferrát Hans von Haidsteig a Königschusswandsteig a dve hodiny jazdy z Bratislavy, sa dá zažiť exkluzívne platňové lezenie vo veľkej stene. Ak si odmyslím vápencovú postatu skaly, tak s prižmúrením oka porovnateľné s najkrajším platňami Vysokých Tatier.
Ráno je totožné s predchádzajúcim ránom, len celý proces prebieha rýchlejšie a zohratejšie. Spod skaly z tepla spacáku vychádzaš s prvými slnečnými lúčmi a po raňajkách a rýchlom nastrojení mierite pod stenu Kežmarského štítu. Z bivaku v Skalnatej doline to…
Tímové preteky Petite Trotte à Léon sa konajú v rámci týždňa Ultra Trail du Mont Blanc. Trať, ktorú treba zvládnuť v limite 151 hodín, má 300 km a prevýšenie 25 tisíc metrov.
Keď ma začiatkom leta začali prenasledovať ortopedické komplikácie, jediný spôsob ako úplne nestratiť kontakt so skalami bolo preorientovať sa na rakúske „pôžitkárske“ (genuss) lezenie. To znamená ľahké viacdĺžky do päť, odistené pomaly ako cvičné cesty na preglejke.
