Napriek plánovanej dovolenke a nedeľnému odletu sa registrujem. Doma mi tento počin prechádza po napínavom hlasovaní v pomere 1,5:0,5. Hlas dvojročnej dcéry (tato chudáčik bežká) a pol hlasu Zuzky (sľúb, že budeš bežať opatrne a zároveň rýchlo aby sme stihli lietadlo) ma posiela na…
Prešporok sa lúči s expedíciou plačom. Zaznamenávame prvé straty. Ľudské i teplotné. Straty ľudské – občania Ďurco a Volfer ostávajú doma pred krbom v kresle s papučami na nohách, penivé v ruke. Straty teplotné – teplota poklesla oproti prvej časti o 25 stupňov. Keď to takto bude pokračovať ďalej, do Prešporku sa vrátia len ráfiky bez výpletu obalené námrazou.
V rámci akcie „Prejdi rodnou oráčinou z východu na západ“ sme sa v jeden letný víkend víkend priviezli nočným Zemplínom do bodu nula. Stakčín. Domáca príprava je skoro dokonalá. Prevýšenia, grafy, kilometre, počet krčiem cestou. Realita samozrejme domácu prípravu metie zo stola šmahom ruky.
Plným menom Via Ferrata Carlo Giorda alla Sacra di San Michele. Nájdeš ju v doline Susa len kúsok od Turína.
Ďalšia akcia do krajiny pod Karpatami s veľkým U na začiatku. U ako Úžasná, Uhrančivá, Už aby sme boli zase späť. Obrazové a iné svedectvá zo sedla kostitrasu.
V okolí rakúskeho banského mestečka Eisenerz sa ferratista môže vyblázniť dosýta. Odmenou za minimálne trojhodinovú jazdu zo Slovenska je výber z poltucta ferrát rôznej dĺžky, obtiažnosti a charakteru:
Občan Bresťo ma svojimi behacími ultrapočinmi inšpiroval aj na návštevu Bielych Karpát. Keďže času je málo a nevládzem toľko drať krpce, sledoval som jeho stopu na kostitrase.
Na blogu Zagurami má premiéru prvý externý autor. Bežec. Ultra bežec. Taký, čo si v lese za 15 hodín zabehne dva a pol maratónu a ešte pri tom stihne dumkať. A hlavne nestráca humor.
Tretí najvyšší kopec Macedónska je len o 50 metrov nižší ako Gerlach, no za dobrého počasia naň pohodlným chodníkom vyšliape aj zdatnejšia školopovinná mládež.
Bola to moja tretia ferrata v živote a možno je to len nostalgia, no mám ju zafixovanú ako najkrajšiu. Prudko fotogenická, s príjemným prístupom a dostatočne športová. A zostup cez jaskyňu nemá chybu.
Via ferrata Giovanni Lipella – už len ten názov znie o tri levely lepšie ako nezapamätateľné mená rakúskych klettersteigov.
Po vlaňajšom neúspešnom pokuse o Žabieho koňa som mal šťastie – v strede augusta vyšlo v Tatrách parádne počasie. Ďakujem Robo, Milan a Martin, že ste na dva dni zobrali začiatočníka do partie.
