Via Cassin na Piz Badile: Alpská klasika v ikonickej severnej stene

Vyliezť na Piz Badile legendárnou cestou Via Cassin je snom mnohých horolezcov. Nám sa to podarilo 10. augusta 2025. V ten deň sme boli asi osemnásť hodín na nohách, no jednoznačne to stálo za ten zážitok. Preliezli sme vyše dvadsať dĺžok v krásnej žule, zlaňovali do tmy a na chatu prišli pred polnocou. Od auta k autu nám to trvalo dva a pol dňa.

Piz Badile je vrchol na hranici Švajčiarska a Talianska s výškou 3308 metrov nad morom. Zo švajčiarskej strany patrí do talianskojazyčného regiónu Bregaglia známeho významnými žulovými vrcholmi, ktoré sú atraktívne pre horolezcov. Badile znamená po taliansky lopata. Mohutná severná stena pripomína tento tvar. Je vysoká 800 m a tvoria ju prevažne platne z kompaktnej žuly. Patrí medzi šesť veľkých severných alpských stien, ktorých zdolanie má v horolezeckom svete vysokú hodnotu.

V severovýchodnej stene Piz Badile sa nachádza niekoľko atraktívnych lezeckých ciest. Via Cassin (6+) patrí k tým ľahším z nich a preto je aj veľmi populárna. Prvovýstup v severnej stene uskutočnila práve touto cestou v júli 1937 päťčlenná skupina talianskych horolezcov. Riccardo Cassin, Vittorio Ratti a Gino Esposito sa v stene v zlom počasí zľutovali nad konkurenčnou dvojicou Mario Molteni a Giuseppe Valsecchi a dovolili im pripojiť sa. Vrchol dosiahli všetci piati, no vyčerpaní Molteni a Valsecchi pri zostupe zahynuli.

Prvovýstup trval tri dni, dnes sa cesta lezie za deň. R. Cassin si svoj výstup po 50 rokoch zopakoval ako 78-ročný! V severovýchodnej stene má dva prvovýstupy zaknihované aj bývalý predseda Jamesu Igor Koller, ktorý cesty Bielym pásom (6+) a Cesta kvetov (7) vyliezol spolu so Stanislavom Šilhánom v roku 1978.

Nástup

Východiskovým bodom je švajčiarska dedinka Bondo. Z dediny sa dá vyjsť ešte vyššie autom po štrkovej ceste, vedľa ktorej sa nachádza viacero parkovísk. Týmto sa dá ušetriť dosť času a výškových metrov. Z koncového parkoviska P6 (1250 mnm) sme začali nástup na chatu Capanna Sasc Fura (1904 mnm). Na chatu sme šli starou cestou, ktorá bola istý čas uzavretá v dôsledku erózie, avšak už je schodná. Z parkoviska to trvá približne 1,5 h. Chata je hlavným východiskovým bodom pre Piz Badile a preto je veľmi navštevovaná a veľmi často vypredaná, ako to bolo aj v našom prípade.

Spať na chate je dobrá voľba, lebo výstup pod stenu sa dá absolvovať naľahko. Náš prípad to nebol, šli sme naťažko a bivakovali nad chatou. Od chaty sme pokračovali asi 40 min nad hranicu lesa, kde sú dobré podmienky na bivak a veľa horolezcov to aj robí. Z chaty pod severnú stenu, do ktorej sa nastupuje vo výške 2590 mnm, je to približne 700 výškových metrov. My sme to z bivaku mali 1 km s prevýšením 400 m.

Vstávali sme o 4:00 h ráno a nachystaní pri nástupe do steny sme boli o 6:00 ráno. V tom čase tam bolo už dosť ľudí. Niektorí nastupovali už o 3:00 ráno. Mnohí však išli liezť cestu Nordkante (5a).

Lezenie

Cesta Via Cassin vedie prevažne špárami, kútmi a komínmi. Lezenie je veľmi pekné, kvalita skaly a možnosť istenia veľmi dobrá. V niektorých miestach si treba dať pozor na orientáciu, avšak nám to neprišlo také problematické. Možno aj preto, lebo vrátane nás sme v ceste napočítali 18 lezcov. Na vyše dvadsiatich dĺžkach sa to rozpustí, ale v niektorých momentoch to môže veľmi zdržiavať. Viackrát sme museli na štandoch čakať, lebo pred nami bola zápcha.

Cestu sme liezli 10. augusta. Na to, že sa jedná o severnú stenu vo výške okolo tritisíc metrov, bolo celkom teplo. V stene svietilo slnko cca od 7:00 do 14:00 h. Začali sme liezť približne o 6:30 h. Od prvej dĺžky po dosiahnutie severnej hrany nám to trvalo cca 12 hodín. Je to celkový hrubý čas, ktorý zahŕňa aj pauzy a čakanie kvôli ostatným v stene. Čistého času to mohlo byť približne 10 hodín. Severnou hranou sa cesta ešte nekončí a treba pokračovať cca 300 m na vrchol v obtiažnosti 3/3+, čo ešte zaberie nejaký čas. Vrchol sme dosiali okolo 19:30, to znamená 13 hodín od nastúpenia do prvej dĺžky.

Podľa topa na Bergsteigene má cesta 21 dĺžok po Nordkante. Dobré topo je na blogu Marcela Dettlinga, ktorý pridal aj inštrukcie ako liezť v dĺžkach. Nižšie uvádzam stručný popis jednotlivých dĺžok v zmysle topa. Prístup k L1 sa dal zrealizovať peši, bez zlaňovania. V topánkach sme prišli až pod L1, kde začína Rebuffat variant, odkiaľ sa už skutočne lezie.

• L1 (Rebuffat variant): pekná špára na menšie friendy, zrejme sme spojili L1 a L2 a vyšlo to presne na 60 m
• L 2 – 4: ľahké lezenie v krásnych diagonálnych špárach, toto ubieha celkom rýchlo, spojili sme dĺžky

• L5: crux č. 1, vzdušný traverz a následne výšvih kútom po malých chytoch, sú tam však skoby a dá s to aj doistiť friendami
• L6: pekné vyrovnané lezenie popod mierne previsy na pravej strane
• L7: ľahký traverz doľava cca 20 m, následne výšvih priamo na policu, presne 60 m spolu
• L8: zo štandu doľava na zárez a priamo hore
• L9 – 10: ľahké lezenie, ktoré sa končí výraznou rampou pod ťažkým komínom, dobré miesto na predbehnutie alebo uvoľnenie miesta iným lezcom
• L11: crux č. 2, náročný kút, z ktorého treba pri žltom zaseknutom friende prejsť za hranu, sú tam skoby a dá sa doistiť friendami
• L12: pekné lezenie kútom, veľa skôb
• L13: subjektívne ťažšie ako 5, liezli sme platňou pod previsom, asi sa to dá na spoďáky popod previs
• L14: ťažší začiatok, potom ľahké, treba ísť výrazne doľava za hranu a rebrom hore
• L15 – 16: tieto dve sme spojili a štandovali pod komínmi, súvislé lezenie špárami

• L17: crux č. 3, V-komín, v článkoch sa uvádzajú pojmy ako “awkward climbing” a píše sa o dvoch spôsoboch ako to liezť – na rozpor alebo na žabu. My sme to liezli na žabu cez špáru, ktorú tvorí komín, lezenie bolo veľmi fyzicky náročné. V spodnej časti sa dá dobre zaistiť friendami, vo vrchnej sú dobré skoby.
• L18: ďalší komín je výrazne ľahší a ponúka veľa možností lezenia a istenia
• L19: výlez k komína priamo hore a následne doprava, treba veriť nohám
• L20: ľahšia dĺžka kútom priamo hore
• L21: ľahšia dĺžka až na Nordkante

Všetky zásadné momenty z lezenia Via Cassin si môžeš pozrieť v Michalovom 23-minútovom video zostrihu. Na Nordkante sme pokračovali spočiatku istením zo štandov a posledných cca 100 metrov sme už išli peši bez lana. Terén je ľahký, ale veľmi exponovaný.

Výbava

Do tejto cesty sme sa vybavili celkom zodpovedne. Avšak niektoré veci by som už riešil inak.
Mali sme dosť oblečenia, s čím samozrejme treba rátať vzhľadom na veľké hory (vetrovka, páperka a bivakovacie vrece. Hodia sa aj špárové rukavice.

Čo sa týka lezeckého výstroja, toho sme mali aj zbytočne veľa – dve sady friendov a dve sady vklínencov. Celkovo na cestu sa oplatí brať najmä friendy. Vklínenec som použil iba dvakrát a aj to nebolo nutné. Optimálne sú friendy veľkosti 0,4 až 3 (Black Diamond), netreba žiadne extrémy – ani veľmi malé, ani veľmi veľké. Stredné veľkosti sa oplatí mať duplicitne (0,75 až 2 boli najpoužívanejšie). Skoby, ktoré sú v ceste, sú v solídnom stave. Oveľa lepšie ako tie, ktoré poznáme z Tatier. Alpských expresiek (tzn. dlhých zo 60-centimetrovej slučky) sme v priemere použili desať na jednu dĺžku, no mali sme ich 14. Laná treba dvojičky 60 m bezpodmienečne.

Čo sme trochu podcenili, je voda. Bolo dosť teplo a na vrchole sme skončili mierne dehydratovaní, aj keď sme začínali s 2 litrami vody na osobu. V deň lezenia treba rátať s tým, že najbližšia voda je až potok nad chatou Gianetti. V prípade zlaňovania z Nordkante je voda až na chate Fura alebo v bivaku – ak si ju tam človek vopred donesie.

Zostup

V podstatne sú dve možnosti ako zostúpiť z Badile: zlaniť cez Nordkante, alebo zostúpiť na chatu Gianetti do Talianska. Na vrchole Badile je aj bivak, kde možno núdzovo prespať a zostúpiť na druhý deň. Avšak treba zdôrazniť, že po dolezení je človek s veľkou pravdepodobnosťou bez zásob vody.

Zlanenie nás nelákalo. Podľa reportov to trvá 3 – 9 hodín podľa okolností. Pri našom čase na vrchole by sme zlaňovali do rána. Náš cieľ bola teda chata Gianetti na južnej strane Piz Badile. Z vrcholu na chatu nám to trvalo asi 3,5 hodiny. Spočiatku sa začína peši a nasleduje 5 zlaňákov. Na zlaňovanie sú osadené nové štandy. Bolo to zdĺhavé, nakoľko spolu s nami schádzali ešte iné družstvá. Posledný zlaňák sme skončili okolo 22:00 a na chatu to bola peši ešte približne hodina.

Chata Gianetti bola rovnako ako Fura plne obsadená. Našťastie sme našli v nocľahárni pár neobsadených postelí, kde sme prespali. Po raňajkách nás čakala náročná cesta späť na chatu Fura cez dve sedlá. Túra mala asi 8 km, prevýšenie do 1000 m, a trvala nám asi 6 h vzhľadom na náročný terén. Ide sa prevažne cez suťoviská a aj strmé úseky s reťazami, ktoré by sme klasifikovali ako feratu obtiažnosti D.

Po dosiahnutí chaty Fura sme sa ešte museli vrátiť po ruksaky do bivaku. Toto je nevýhoda bivakovania a cesy spať cez sedlá, pretože je nutné sa vrátiť po veci do bivaku. Ak sa bivakuje, je lepšie zlaniť z Nordkante. Ak sa ide cez sedlá, je lepšie spať na chate.

Návrat k autu od chaty Gianetti mal vyše 13 km a a trvalo nám to celý deň. Z tohto dňa sme boli viac unavení ako zo samotného lezenia. Lepšia alternatíva by bola z chaty Gianetti zostúpiť do údolia a odviezť sa späť k autu do Švajčiarska. Toto by sa dalo riešiť v prípade dvoch áut alebo stopom. Prípadne plnou peňaženkou a taxíkom. Do budúcnosti by som rozhodne odporúčal tento variant.

Záver a naše odporúčania

Lezenie cesty Cassin na Badile je skvelý zážitok. Absolvovali sme to bez problémov. Cesta lezecky nie je ťažká (odporúčanie 6+ obl. sedí). Väčšina dĺžok je v priemere 5+. Odporúčali by sme to absolvovať naľahko, z chaty Gianetti zísť až do údolia a vrátiť sa alternatívnou dopravou k autu.

So zdržaniami kvôli množstvu lezcov treba rátať vzhľadom na popularitu cesty. Nám to trvalo zhruba 12 hodín. Odporúčali by sme začať ešte skôr ako my. Ľahšie dĺžky sa dajú liezť aj simultáne. Samozrejme, bezpečnosť je prvoradá.

Fotogaléria