Piz Bernina s nadmorskou výškou 4049 m je najvyššia hora východnej časti Álp. Skalnatý vrchol sa týči nad okolité ľadovce, z ktorých je najväčším Morteratsch Gletcher. Vedie naň niekoľko ciest, pričom najpopulárnejšia je hrebeňovka Biancograt po mohutnom severnom rebre. Výstup sme absolvovali v polovici septembra a v tomto článku zhrniem užitočné postrehy.
O Biancograte sa píše, že sa jedná o najkrajšiu Alpskú túru vôbec. Mňa zaujala najmä jej pestrosť. Počas výstupu sme absolvovali prechod pekným alpským údolím, mixové lezenie, skalné lezenie, lezenie vo firne, v ľade aj ľadovcovú turistiku. Aj keď lezeckou obtiažnosťou výstup nie je náročný, netreba ho podceňovať. Nadmorská výška a expozícia robia z výstupu na Piz Bernina skutočne náročnú vysokohorskú túru.
Pekný schematický popis výstupu majú na stránke Bergsteigen.com. Optimálny plán je absolvovať výstup za tri dni s dvomi nocľahmi na vysokohorských chatách. Prvý deň sme začali poobede, a to výstupom na horskú chatu Tschiervahütte (2584 m) z dediny Pontresina. Je to pekná, asi 12 km dlhá turistika údolím, vhodná na aklimatizáciu. Z chaty ide väčšina ľudí práve na Biancograt, aj keď je možné zamieriť na iné ľadovce a vrcholy v okolí.
Výstup na Biancograt sa začína skoro. My sme šli z chaty asi o 6:00 h ako poslední, ale skupiny pred nami sme dobehli v lezeckých úsekoch. Z chaty je chodník dobre značený až do sedla Fuorcla Prievlusa (3437 m), kde sa začína mohutný hrebeň vedúci až na vrchol Piz Berniny.
Do sedla je možné vystúpiť dvoma trasami, a to dlhšou skalnou zľava, kde sú osadené aj oceľové stupačky, alebo kratšou sprava cez strmé snehy a ľady. Bez predošlých skúseností s lezením ľadov a dobrej dávky morálu jednoznačne odporúčam skalný variant. Sám som bol trochu zaskočený, keď sa v hornej časti firn zmenil na tvrdý súvislý ľad.
Zo sedla sa výstup tiahne doprava cez skaly a snehy, je to mixové lezenie za II – III UIAA. V ceste sú osadené istenia. Po prvom skalnom úseku nasleduje asi 12-metrový zlaňák až na snehové pole, ktorým sa ďalej pokračuje po výraznom snehovom rebre. Rebro je exponované a vzhľadom na nadmorskú výšku a žiadne oddychové pasáže aj fyzicky náročné.
Na dosiahnutie vrchola Berniny je nutné prekonať ešte jeden skalný úsek, kde bolo aj kľúčové lezecké miesto – prekonanie skalného žľabu. Nasleduje zlaňák a po ňom záverečný výšvih. V tomto úseku bol dokonca zatečený súvislý ľad. Záver až na vrchol je lezecky ľahký terén po rebre, po ktorom sme liezli súčasne bez štandovania.
Po dosiahnutí vrcholu nasleduje náročný zostup skalným rebrom, v ktorom je niekoľko zlaňovacích úsekov. Z vrcholu sme zostupovali približne 3 hodiny až na chatu Rifugio Marco e Rosa (3610 m), kde sme ostali nocovať. Na chatu sme dorazili približne po 12 hodinách od začiatku túry. Pauzy sme mali minimálne, no miestami nás zdržovala lezecká dvojica, ktorá bola pred nami. S tým treba určite rátať, vzhľadom na popularitu Biancogratu. Liezli sme traja, čo je mierne pomalšie ako zohraná dvojka, ale každopádne Biancograt nie je lokalita na naháňanie.
Zostup z chaty Marco e Rosa až do údolia k železničnej stanici Morteratsch je ešte dlhá túra – približne 6 hodín, ktorá vedie cez ľadovec a sú v nej aj zlaňáky a skalné úseky. Práve začiatok cez ľadovec je najrizikovejšia časť, kde je nutné prechádzať aj cez výrazné trhliny. Za dobrých podmienok je cesta zreteľne vychodená, avšak GPS trasu treba mať určite v zálohe.
Zostup vedie až k železničnej stanici Morteratsch, odkiaľ sme sa zviezli vlakom naspäť k autu do Pontresiny. Čakanie na vlak sme využili na zaslúžené pivo v lokálnej reštaurácií.
Biancograt je úžasný alpský výstup, ktorý ma oslovil najmä svojou pestrosťou. Treba sa zbaliť naľahko a odhadnúť obdobie, kedy hrebeň nie je preplnený. Nám sa to podarilo v utorok 15. septembra 2020 za slnečného počasia. Nebola to náhoda, celý harmonogram bol tomu prispôsobený.
- Pozri aj článok o výstupe na Piz Bernina opačným smerom – z chaty Marco e Rosa
Praktické tipy na záver
- Obdobie. Výstup sme absolvovali v polovici septembra, kedy boli ideálne podmienky. Určite treba zvážiť vyťaženosť túry. Celoročne sa jedná o zimnú, lezeckú a ľadovcovú túru.
- Obtiažnosť. Aj keď podľa stupnice UIAA je Biancograt ľahký (UIAA III), netreba ho podceňovať. V ceste nás prekvapili aj súvislé ľady. Niektoré úseky sú mimoriadne exponované, a zaváhanie sa neodpúšťa. Nadmorská výška expozícia značne zvyšuje celkovú náročnosť.
- Výstroj. Odporúčam lezecké mačky a dva cepíny, z toho minimálne jeden lezecký. Použili sme 40 m lano s rezervou. Na lezenie expresky, karabíny, slučky a nejaké zakladačky. Taktiež aj ľadovcovú výstroj pre prípad uviaznutia v trhline. Na chatách sú matrace a deky a dobre vybavená kuchyňa, teda nie je nutné brať kempingovú výbavu.
