Platňová symfónia na Stadelwande v Höllentali

O lezení v rakúskom údolí Höllental sme už písali veľakrát. Za mňa sľubujem, že ešte aj budeme. Stále je tu čo objavovať. Okrem samotnej doliny Höllental sa v priľahlých zákutiach horskej skupiny Rax-Schneeberg nachádzajú desiatky ďalších lezeckých oblastí.

Podľa posledného vydania lezeckého sprievodcu z roku 2013 od Thomasa Behma je v Höllentali vyše 120 lezeckých sektorov a 2000 ciest! A to mi ide poštou nový sprievodca, ktorý vyšiel koncom roka 2024 a v ňom je 2700 (!) lezeckých ciest. Už sa teším.

Stadelwand patrí medzi sektory s najdlhšími cestami v okolí. Leží na opačnej strane údolia riečky Schwarza ako hlavné údolie Höllental, v podstate ide o južné svahy najvýchodnejšej alpskej dvojtisícovky Schneeberg. Na Stadelwande som liezol už dvakrát. Cestu Durststrecke s dĺžkou 630 lezeckých metrov (7- UIAA) a Des Kessel neue Kleider (7 UIAA), ktorá má tiež parádnych 590 lezeckých metrov.

Dnes si vyberáme cestu s názvom Plattensymphonie s 350 lezeckými metrami v desiatich lezeckých dĺžkach. Cesta je v celkovej obtiažnosti 7- IUAA, z toho 7 dĺžok je v 6. stupni a viac. Touto cestou uzatváram svoju trilógiu najdlhších ciest na Stadelwande v strednej obtiažnosti. Teda pokiaľ nepribudne nejaká nová. Ak raz moja lezecká kondícia a čas dovolia, skúsil by som vyliezť ešte cestu s názvom Daham is Daham (7+ UIAA). Zlé jazyky hovoria, že je to pomerne tvrdá cesta. Tak uvidím, či budem mať možnosť to zistiť.

Príprava

Na Bergsteigene má Plattensymphonie 4,5 hviezdičky z 5 možných, od dvoch hodnotiteľov. Ja som tretí, takže aj ja dávam 4,5 hviezdičky. V tlačenom sprievodcovi má 3 hviezdy zo 4 možných. Topo je rovnaké v oboch sprievodcoch. Stena je výrazne južne orientovaná, čo ju robí atraktívnou hlavne na jar a na jeseň. V prípade dobrej konštelácie (zamračené), alebo istej dávky sadomasochizmu sa samozrejme dá liezť aj v lete. Začiatok sa nachádza vo výške cca 1150 m n. m. a cesta je z roku 2007.

Príjazd

Z Bratislavy je do mestečka Reichenau an der Rax 170 km a cesta autom trvá cca 1:45 h. Z Reichenau pokračuješ smerom do Höllentalu. Prejdeš okolo lanovky a nového táboriska pod ňou, potom minieš staré táborisko pri osade Kaiserbrunn. Parkovisko hľadaj o necelé dva kilometre ďalej, na pravej strane cesty. Od parkoviska (priestor asi pre 12 áut) trvá prístup pod stenu podľa sprievodcu hodinu a desať minút. Našim pomalým tempom sme to dali za hodinu (prístupová trasa na mape).

Od parkoviska pôjdeš chodníkom popri potoku úzkou dolinou Stadelwandgraben. Nie je tu turistická značka, ale chodník je dobre prešliapaný. Po ľavej strane minieš asi 300 metrov širokú stenu sektora Vordere Stadelwand (je tu 59 ciest do 170 metrov) a pokračuješ hore lesom, až kým sa lesný chodník nezmení na sutinové pole. Cez sutinu vedie chodník, po ktorom sa samozrejme zle kráča.

V strede sutiny je ostrov stromov, cez ktorý ide chodník. Asi 100 m od horného okraja ostrovčeka stromov, hľadaj vľavo nástup do steny. Kedysi bolo miesto označené červeným nápisom NZW, bol to začiatok cesty Neuer Zimmerweg. Dnes už nie je značka viditeľná. Každopádne je nástup v mieste, kde to ide najľahšie, stále si však len na exponovanej prístupovej ceste. Začiatok cesty nájdeš až po 80 metroch traverzovania výrazne vľavo.

V širokom vyschnutom koryte (po zime alebo po dažďoch sa tu určite valí veľa vody), hľadaj červenú značku „PSY“. Tu je začiatok. Keď som liezol ja, značka bolo viditeľná. Aj keď som na Stadelwande predtým bol, pri hľadaní začiatku cesty blúdeme. To asi patrí k Stadelwandu.

Lezenie

Prvá dĺžka (6 UIAA) ide stredom žlabu, po bruškách, len jeden výšvih je ťažší. Druhá dĺžka (5-) je ešte ľahšia, tretia takmer choďák (3+). Prvé tri dĺžky sú trochu rozbité, treba dávať pozor, aby si niečo na spolulezca nezhodil. Od štvrtej dĺžky čakaj už len delikátne lezenie.

Štvorka (6 UIAA) dokonale preverí, ako si pripravený na prelez. Rajbasové lezenie v mierne položenej platni, v našom prípade aj troška zatečenej. Až sa čudujem, že to pustilo na OS. Za mňa je to najťažšia dĺžka. Piata dĺžka je príjemné lezenie, opäť po mierne položenej platni, končíš na trávnatej polici.

Nasledujú dve dĺžky za 7-, po platniach, mne prišli ľahšie. Dlhá ôsma dĺžka (6+/7- UIAA) sa končí na malej polici vedľa statnej borovice. Nasleduje ľahšia krátka dĺžka (5+ UIAA). Posledná dĺžka je v tope zakreslená ako skoro priama, v skutočnosti lezieš výrazne doprava, až v malom previse sa vrátiš do priamej línie. Záver je čiastočne v trávach bez istenia, treba dávať pozor.

Cesta je inak dobre športovo odistená, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. So sebou si zober minimálne 10 expresiek a šlingy (na štandy aj postupové istenie o hodiny). Helma je základ aj v tejto ceste. Obtiažnosť podľa sprievodcu úplne nesedí.

Kvalita skaly je výborná, teda od švrtej dĺžky. Štandovacie istenia sú dve a nie sú spojené reťazami. Podľa sprievodcu je hodina a 10 minút na nástup a hodina a pol na zostup. Celkový čas lezenia aj s nástupom a zostupom je 6 hodín a 10 minút. Nám sa v pohodovom tempe darí cestu preliezť za 10 hodín aj s nástupom a zostupom.

Zostup

Na konci cesty pôjdeš asi 150 metrov po hrebeni cez vrchol Stadelwand Höhe (1407 m n.m.) k malej lesnej chate. Pred chatou odbočíš doľava na zreteľný chodník. Po chodníku serpentínami dolu k sedlu Stadelwand Sattel (občasné označenie žltými bodkami). Neskôr sa cestička spojí s výstupovou cestou, po ktorej pôjdeš na parkovisko.

Doplnkové tipy

Asi sto metrov napravo (pri pohľade zdola) od Plattensymphonie sa nachádza plezírová cesta Richterkante (5+/6), o ktorej pred pár rokmi písal Jaro.

Na spanie som skúsil parkovisko pod Preiner Wandom, teda v sedle Preiner Gscheid (1070 m n. m.). Sám tam rozhodne nebudeš. Blízkosť cesty nevadí a v lete ti v noci určite nebude teplo. Na spoplatnenom parkovisku sa nachádza aj WC a nie je tam zákaz prespávania.

Fotogaléria