Pilierom na Prostredný hrot, od svitu do mrku

Zostup z cesty Poustevnická na Prostrednom hrote vo Veľkej Studenej doline mi poriadne prevetral morál. Ostali mi dve vytrhnuté skoby na pamiatku a poučenie: Zlaňuj, ale overuj!
S kamarátom Kubom, ktorý je členom horolezeckého klubu HK IAMES Ružomberok, sa spravidla dohadujem na lezení v Tatrách. Tentokrát to padlo na poslednú septembrovú nedeľu kvôli počasiu. V sobotu večer ešte s ďalšími dvoma chalanmi dohadujeme lokalitu. Záverom je Prostredný hrot (2441 m) vo Veľkej Studenej doline.

Vyrážame skoro ráno z Ružomberka, nakoniec len v trojici Kubo, Marek a ja, keďže jeden člen má nečakaný zdravotný problém. Necítim sa celkom komfortne pri predstave súčasného lezenia na jednom prameni dvojičky, tak ako navrhujú chalani, ale kvôli rýchlosti postupu nemám veľmi na výber.

Zhodneme sa na ceste Poustevnická – ľavý pilier IV+, ktorá má 6 dĺžok. Cestu zo Smokovca nám spríjemňuje ranné slnko na Hrebienku a výhľad na snežný poprašok na vrchole  štítov. Približne o dve hodiny zápasíme s kosodrevinou, aby sme sa dostali pod stenu. Aj keď je to relatívne blízko od chodníka, ktorý smeruje na Zbojnícku chatu, dá to skutočne zabrať.

Približne o pol desiatej nastupujem do prvej dĺžky. Je ľahká, ale bez žiadneho existujúceho istenia alebo iného náznaku cesty sa cítim trochu nesvoj. Šesťdesiat metrové lano je skoro na konci a ja stále nevidím štand. Nakoniec ho nachádzam za rohom a doberám chalanov.

01 Prostredný hrot - tatranské ráno cestou pod stenu
Tatranské ráno cestou pod stenu (viac fotiek v galérii)

Druhá dĺžka skutočne preverí lezecké schopnosti. Od IV+ má veľmi ďaleko. Zápasím so špárou, ktorá vytláča a nemá ani stupy ani chyty. S odretými rukami a zadychčaný doliezam na štand k Marekovi.

Ďalej lezieme bez zbytočného zdržiavania sa. S rastúcou výškou však stúpa rýchlosť vetra a klesá teplota. Na štvrtom štande sa trasiem ako osika. Piatu dĺžku tvorí ostré rebro. Na vrchol je to ešte poriadne ďaleko.

Nastupujem do šiestej dĺžky, ktorú končím, keď narazím na žľab, ktorý vyzerá ako zostupový. Vrchol štítu sa dnes konať nebude. Chalani doliezli, zbalíme veci a začíname zostupovať napešo, veriac, že onedlho sme dolu. Ešte netušíme, ako veľmi sa mýlime.

07 Prostredný hrot - piata dĺžka po rebre
Piata dĺžka po rebre (viac fotiek v galérii)

Onedlho končíme pri strmých zrázoch, ktoré treba zlaniť. Našli sme skobu, a teda dedukujeme že je to na zlaňák. Predsa len necháme na kameni slučku, ktorej dôverujeme viac. Zlaňujem prvý. Asi po 40 m nachádzam ďalšiu skobu. Aj keď lana mám ešte dosť, chcem preveriť jej pevnosť. Pár krát myknem a ten kus ocele mi ostane v ruke. Dôvera voči skobám je podlomená.

O desať metrov nižšie končím zlaňovanie na začiatku vymletého žľabu, ktorý je miestami mokrý od stekajúcej vody. Je evidentné, že toto je cesta nadol.

08 Prostredný hrot - zlaňovanie nekonečného žľabu
Zlaňovanie nekonečného žľabu (viac fotiek v galérii)

Od toho momentu sme zlanili ešte päťkrát na všetkom možnom čo sme našli (repky, nové slučky, skoby). S kamennou tvárou som sledoval pnutie v starých skobách keď zlaňoval Marek. Čím bližšie sme boli ku koncu, tým boli zlaňáky strmšie, mokrejšie a exponovanejšie. Celý zostup trval dlho – kvôli hľadaniu zlanákov, kufrovaniu lana a striedaniu sa v zlaňovaní.

Napokon, už v šere, sme sa ocitli pred posledným a najbrutálnejším zlaňákom. Stojíme na polici o rozlohe asi 1,5 x 1 metra a pod nami voda padá takmer do tmy. Zlaňovať ako prvý vychádza na mňa. Ešte podotknem, že v predošlej dĺžke som opäť skúšal pevnosť skoby, ktorú som bez námahy vytiahol rukou zo skaly! To už úplne zlikvidovalo dôveru voči starým isteniam. Teraz som zavesený na troch a nastupujem do 50-metrového zlaňáku, ktorý sa začína previsom.

09 Prostredný hrot - vytrhnuté skoby na pamiatku
Poučný suvenír (viac fotiek v galérii)

Bez kontaktu so skalou sa pomaly spúšťam do tmy, pričom sa na mňa leje voda. Keď som pevne nohami na zemi, skutočne mi odľahne. Čaká ma hľadanie ruksaku s čelovkou v kamennom poli, ale príde mi to ako banalita.

Asi o ôsmej večer sme na chodníku, je tam a všetci máme akurát dosť. Unavení, hladní a smädní si vydýchneme a konštatujeme, že sme netrafili ten správny zostup napešo.

Zaujímavé, že chalani za nimi počuli ešte nejaké hlasy a vidíme záblesky čelovky pod skalou. Avšak to svetlo bliká na mieste. Niekto za nami musel mať problém, lebo na Hrebienku stretávame horskú službu, ktorá ide hore na land roveri. K autu prichádzame o pol desiatej.

Bola to poriadna drina a previerka morálu so zlaňovaním. Poučenie? Zlaňuj, ale overuj!

Na koniec pár faktov:

  • Dĺžka cesty: 6 x 50 m
  • Čas lezenia v ceste: 6 hodín (v trojici)
  • Materiál: lano 2 x 60 m, veľa slučiek, 10 expresiek, 1 sada friendov a 1 sada vklínencov
  • Prístup pod stenu: z Hrebienka cca 1,5 h
  • Nástup do cesty: ideálne až za lávkou vpravo
  • Zostup: výrazným žľabom (viď úvodné foto), ktorý sme netrafili.


Autor odporúča

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?