Za najlepším snehom do sedla Nabois

Túra do sedla Nabois patrí na severnej strane masívu Montasio medzi tie, ktoré dajú absolvovať aj krátko po snežení a pri vyšších stupňoch lavínového rizika. Sklony svahov nepresahujú 35 stupňov. Východná orientácia v tieni vysokých štítov dáva nádej na kvalitný sneh.

Tak ako všetky ciele pod severnými stenami Montasia v Júlskych Alpách, ani Sella Nabois nie je nízko rastúce ovocie. Kým sa dostaneš k zaujímavým svahom, musíš prekonať nástrahy dlhého, orientačne náročného a technicky dosť ťažkého nástupu. Túru sme podnikli na začiatku februára a výber cieľa ani na sekundu neľutovali – práve naopak, zažili sme tam jednu z naj lyžovačiek sezóny.

Poloha

Pohybujeme sa v západnej časti Júlskych Álp, v masíve Montasio, ktorý leží celý v Taliansku. Slovinské aj rakúske hranice sú však na dohľad. Východiskovým bodom na túru do Sella Nabois je dolina Val Saisera približne 5 kilometrov od turistického mestečka Tarvisio. Ide o populárne výletné miesto, známe tiež ako bežkársky areál. Autom sa v doline dá vyviezť do výšky približne 1000 mnm.

Dominantným vrcholom východnej časti masívu Montasio je Jôf Fuart (Wischberg, 2666 m). Sedlo Nabois (Naboisscharte, 1970 mnm) leží priamo pod severnými stenami Jôf Fuartu, oddeľujúc ho od vrcholu Monte Nabois Grande (2301 mnm).

Náročnosť túry

Túra do sedla Nabois patrí k najľahším, ktoré sa dajú v lokalite podniknúť. V porovnaní s vlaňajšou trasou do Forcella Mazzeni ju hodnotím ako o stupeň ľahšiu. Nie je to však nič pre začiatočníka, hoci svahy pod sedlom sú prehľadné a expozícia minimálna. V nižších polohách je nutná dobrá orientačná schopnosť a záverečný zjazd v pásme lesa preverí tvoju techniku. Mačky, cepín ani haršajzne sme nepotrebovali. Kompletná lavínová výbava je nevyhnutnosť. Využili sme ju našťastie len na vykonanie lavínového testu.

Naša trasa

Auto sme odparkovali pri moste ponad cestu, ktorý slúži pre potreby bežkárov, vo výške približne 850 mnm. Dalo by sa použiť aj parkovisko položené o 100 metrov vyššie, lenže to by sme na záver túry ešte museli raz nalepiť pásy. Radšej sme si tie metre nastúpali na úvod.

Prakticky celá túra kopíruje trasu turistického chodníka CAI 616. Značenie síce bolo z veľkej časti pod snehom, no v prvej polovici nám orientáciu uľahčovali smerovníky ku chate Pellarini.

Od výšky 1350 mnm sa pohybujeme v rozprávkových zimných podmienkach, aké sme v Strednej Európe nezažili už pekných pár rokov. Atmosféru umocňujú mohutné skalné steny amfiteátra Jôf Fuart. Krátko po dosiahnutí chaty Pellarini (1500 mnm) sa pred nami otvára pohľad na širokú roklinu vedúcu do Sella Nabois. Začíname tušiť, že dnes to bude exkluzívna lyžovačka. Do doliny pod sedlom slnko po celú zimu takmer nezasvieti. Až v jarných mesiacoch ju zriedkavý lúč pohladí, aj to len v hornej časti.

Nad poslednými stromami vyberáme reprezentatívne miesto na vykopanie sondy. Výsledky testu nás upokojujú, ale stále myslíme na to, že ešte včera bol v tejto lokalite vyhlásený štvrtý stupeň lavínového rizika. V doline sme takmer sami – okrem nás sa sem v tento deň odvážila iba trojica Rakúšanov, s ktorými sa striedame v prerážaní stopy do panenského snehu.

Po dosiahnutí sedla nazeráme na jeho západnú stranu. Aj tá sa podľa knižného sprievodcu lyžuje – je to náročnejší terén ako naša východná strana. V sedle je dostatok priestoru na odpočinok, ale chladný vietor a nedočkavosť po zjazde nám nedovoľujú dlhé vysedávanie.

Prvá jazda plní očakávania na sto percent. O približne tristo výškových metrov nižšie zastavujeme a jednohlasne volíme repete. Pri druhom výšľape sa už ozýva únava, odmena v podobe druhého zjazdu je však opäť exkluzívna.

Technicky najnáročnejšia časť túry je zjazd v lese pod chatou Pellarini. Terén je husto zarastený a miestami strmý, chce to dobrú techniku a silný morál. Sprievodca odporúča pri návrate zjazdovať radšej popod skalné steny Nabois Grande, s nákladnou lanovkou po pravej strane. My sme kvôli obavám z orientačných problémov v neznámom teréne zvolili istotu trasy v blízkosti výstupovej stopy a turistickej značky.

Praktické info

• Pri vstupe do doliny Val Saisera sa vyberá mýto/parkovvné 5 € na osobné auto. Pani v mýtnej búdke sa niekedy pýta, či budete aj bežkovať (poplatok za využitie tratí je 7 € na osobu a deň).
• Chata Pellarini je v zime zatvorená. Občerstvenie zoženieš v okolí parkovísk vo Val Saisera, kde vysoká návštevnosť bežkárov a peších turistov umožňuje prevádzkovať dve jednoduché stravovacie zariadenia.

Doplnkové tipy

• Veľmi pochybujem, že po skialpovej túre ešte budeš túžiť po bežkovaní. No obzri si stav tratí a možno na druhý deň neodoláš. Prostredie vo Val Saisera je veľmi fotogenické a ak je dosť snehu, trate bývajú perfektne upravené.
• Priamo zo Sella Nabois vedie výstupová trasa na vrchol Monte Nabois Grande (2301 m), ktorá sa dá aj zlyžovať. Ale to už je vysoko exponovaná záležitosť z kategórie „len pre expertov“.
• Na druhej (východnej) strane sedla Nabois sa nachádza kotol zvaný Spragna, z ktorého sa dá podniknúť extrémny výstup na hlavný hrebeň Montasia cez Canalone Huda Palizza, náročné túry do Forcella Lavinal dell‘ Orso a Forcella Mose, či stredne náročná trasa do Forcella Mazzeni.

Fotogaléria