Dvojtisícový Schneeberg na najvýchodnejšom okraji Álp je najbližší poriadny kopec západne od Bratislavy. Za priaznivých podmienok ho z niektorých častí hlavného mesta pekne vidno a na prvých kilometroch rakúskej diaľnice sa človeku chvíľu zdá, že ho vedie priamo do obrovského žľabu Breite Ries na východnej strane hory.

O lyžovaní na Schneebergu som už napísal dva články – oba o Breite Riese a susedných žľaboch. Ide o atraktívne lokality, no dostupné len pre užšiu skupinu skúsených skialpinistov. S prekvapením som si uvedomil, že článok o dostupnejšej a populárnej trase cez žľab Wurzengraben na menej strmých západných svahoch ešte nevznikol. Poďme to napraviť.

Poloha a doprava

Výrazný vápencový masív patrí do pohoria Nördliche Kalkalpen, do časti obvykle označovanej ako Rax-Schneeberg Gruppe. Schneeberg je najvýchodnejšou alpskou dvojtisícovkou. Na jeho rozložitom vrchole sa nachádza najvyšší bod Dolného Rakúska Klosterwappen (2076 m). Východnú a severnú stranu hory tvoria strmé skalnaté zrázy, na západnej a južnej strane sú svahy miernejšie.

Nástupným miestom lyžiarskych túr na Schneeberg je veľké parkovisko pri sedačkovej lanovke Schneeberg Sesselbahn na severovýchodnej strane hory, pri osade Losenheim vo výške približne 900 mnm. Kto si chce túru uľahčiť, môže sa lanovkou vyviezť do 1200 mnm. Cesta autom z Bratislavy pod Schneeberg trvá takmer presne dve hodiny – cez obchvat Viedne, diaľnicu A2 a výletné mestečko Puchberg am Schneeberg.

História

Vďaka blízkosti Viedne sú so Schneebergom spojené začiatky turistického a alpinistického hnutia v rakúsko-uhorskej monarchii. V roku 1805 naň vystúpil cisár František I. a o dva roky výstup zopakoval. Možno mal radšej ostať pri horských športoch, pretože vojny s Napoleonom mu veľmi nešli. Kúsok od pamätného kameňa pripomínajúceho cisárove výstupy postavili v roku 1885 prvú útulňu a pomenovali ju Fischerhütte po najväčšom donorovi stavby.

Z južnej strany sa tesne pod vrcholové plató, až do výšky 1800 mnm, dá dostať historickou ozubnicovou železničkou z Puchbergu. Ak zháňaš tip na výlet blízko Bratislavy s deťmi alebo seniormi, prečítaj si môj článok. Je fascinujúce, že zubačka premáva už od roku 1897! Vláčiková sezóna trvá od konca apríla do začiatku novembra. V zime sa na Schneeberg chodí len po svojich.

Náročnosť

Trasa cez Wurzengraben patrí medzi technicky stredne náročné. Začiatočníkovi, ktorý sa doteraz motal len okolo zjazdoviek, by som ju neodporúčal. Ale ako ďalší stupeň po absolvovaní prvých ľahkých túr vo voľnom teréne je to dobrá voľba.

Problémom môže byť orientácia, najmä za horšej viditeľnosti. Ak si na zjazd vyberieš niektorých zo žľabíkov paralelných s Wurzengrabenom, v ich dolnej časti čakaj náročnú lyžovačku pomedzi stromčeky a v kosodrevine. Mačky ani cepín potrebovať nebudeš, no haršajzne sa v niektorých pasážach môžu zísť. Samozrejmosťou je lavínová výbava a základný lavínový výcvik. Ak ti niečo z toho chýba, ostaň radšej pekne pri zjazdovke.

Fyzická náročnosť trasy zodpovedá tomu, že na nej nastúpaš 1300 výškových metrov. To je citeľne viac ako napríklad Ďumbier z Trangošky. Môj čas z poslednej túry (pod štyri hodiny, viď GPX záznam nižšie) považuj za ambiciózny. Stúpal som sám, vo vysokom tempe bez zastávok, a na vrchole som sa zdržal menej ako 15 minút. Pre väčšinu ľudí to bude výživná celodenná túra. Ak sa na ňu kondične necítiš, prvých tristo výškových sa dá ušetriť využitím lanovky.

Trasa

V strede decembra 2023 som sa v jedno nedeľné ráno zobudil, pomalým tempom si urobil raňajky, potom kávu, pozrel sa na oblohu, na rakúske webkamery, a opýtal sa sám seba: čo robím doma? Neočakávane sa urobilo slnečné okno bez vetra.

Trasa: Dĺžka 15,6 km, nastúpaných 1300 m, celkový čas 4:00 h. GPX na stiahnutie a výškový profil získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Pred desiatou doružova vyspinkaný sadám do auta. Sám, pretože sa mi nepodarilo zohnať ďalšiu osobu s potrebnou časopriestorovou flexibilitou. Sólová jazda a relatívne čerstvé sneženie sprevádzané silným vetrom vylúčili úvahy o Breite Riese. Fajn, hovorím si, aspoň sa po rokoch znova pozriem do Wurzengrabenu.

Na pravé poludnie začínam šúchať pásmi o úbohé zvyšky snehu pri dolnej stanici odstavenej lanovky. Podľa stôp sa tu už zopár dní lyžovalo, no potom tenká vrstva snehu vzdala boj s nestálym decembrovým počasím. Teplota výrazne nad nulou. Zatiaľ to nevyzerá na dobrú lyžovačku.

Prefrčím po zjazdovke, ktorá vo vyšších partiách vyzerá oveľa lepšie ako dole. Míňam hornú stanicu lanovky a hneď nad ňou chatu Edelweisshütte (1235 mnm). Začína to mať zimnú atmosféru. Od chaty doľava by sa dalo natraverzovať do Breite Riesu. Smerom rovno hore nad chatu vedie Fadensteig, populárna  letná výstupová cesta na Schneeberg. V zime je to pochodovanie s mačkami na nohách a lyžami na chrbte, keďže vedie po strmom skalnom rebre.

Pretože idem do Wurzengrabenu, obchádzam chatu sprava. Čaká ma niekoľko nezáživných kilometrov po zvážniciach. Snažím sa o vysoké tempo, nech to mám rýchlo za sebou. Keď vchádzam do lesíkov na západnej strane Schneebergu, nesmelé nádeje sa potvrdzujú – všetok sneh je sfúkaný práve sem! Napriek vysokým teplotám vládnucim v nižších polohách, tu si zatiaľ drží super kvalitu.

Prechádzam okolo základne horských záchranárov Heinrich Krempel Hütte (1561 mnm). Pod Wurzengrabenom sledujem dvojicu, ktorá práve lyžuje dolu susedným žľabom Schneegraben. Nezdá sa, že by si to nejako extra užívali. O chvíľu vychádza najavo, že ani Wurzengraben nebude vhodný na zjazd. Je v ňom málo snehu.

Nad Wurzengrabenom pokračujem ešte niekoľko desiatok výškových metrov ku chate Fischerhütte (2049 mnm). V zime síce nie je v prevádzke, ale býva tam otvorená miestnosť, kde sa dá v pokoji prezliecť a oddýchnuť. Pred chatou nečakane stretávam Tomáša s partiou, ktorí sa práve chystajú na zjazd. Využívam možnosť pridať sa k nim, bude to veselšie a bezpečnejšie. Takže len expresne zhadzujem pásy, posilňujem sa jednou tyčinkou a hybaj dolu do lesíkov za prašanom.

Tvrdé snehy na vrcholovej plošine sú bez problémov lyžovateľné, ale vetrom vyformované nerovnosti kazia lyžiarovi radosť. Najskôr traverzujeme asi 500 metrov smerom na sever, potom stáčame doľava. Po spádnici svahu lyžujeme na plošinku vo výške 1880 mnm, odkiaľ sa dá nastúpiť do viacerých žľabov. Nejaký tajomný magnetizmus nás sťahuje doľava do Salvisgrabenu. Prvých sto výškových máme parádnu lyžovačku v prašane, potom sa žľabík postupne stráca v kosodrevine a tá nie je dostatočne presnežená. Druhú polovicu zjazdu úmorne hľadáme prechod cez ten zelený mor.

Na zvážnicu sa napájame v 1500 mnm. Ak by sme si na plošine vybrali susedný Hoyosgraben, užili by sme si o dvesto výškových metrov viac lyžovačky. Ukážkový príklad učenia sa na vlastných chybách. Na zvážnici nás čaká jedno menšie stúpanie, kde treba chvíľu ponosiť lyže. Ak by bolo viac snehu, asi by sa oplatilo nalepiť pásy. Chalani idú na pivo do Edelweisshütte, ja im len zamávam a frčím dolu zjazdovkou. Zázrakom sa mi darí zlyžovať až k parkovisku, hoci pás snehu má miestami len meter šírky a zo dva razy musím použiť techniku nadskočenia ponad trávu. O 16:00 štartujem motor na cestu domov.

Praktické info

• Jedlo a pitie sa na trase dá dostať na chate Edelweisshütte pri hornej stanici lanovky. Funguje celoročne od štvrtka do nedele.
• Na chate Fischerhütte na vrcholovom plató v zime dostaneš maximálne samoobslužné fľaškové pivo, za ktoré hodíš euráče do kasičky.
• Za parkovanie pri dolnej stanici lanovky sa platí 6 €/deň do automatu. Zákazníkom lanovky to odrátajú z ceny lístka. Jedna jazda stojí 12 €, obojsmerne 15 €. Uvedené ceny platia v sezóne 2023/24. Ak rátaš s využitím lanovky, radšej si vopred zisti, či v daný deň bude premávať.

Doplnkové tipy

• Na východnej strane Schneebergu je na skalných rebrách medzi žľabmi vyznačených niekoľko čiastočne zaistených chodníkov: Fadensteig a Nandlgrat, Herminensteig a Novembergrat. V letnej sezóne sa po nich dá urobiť veľmi pekný turistický okruh. Je tu tiež niekoľko ľahkých lezeckých ciest v obtiažnostiach okolo 4 UIAA.
• Na južnej strane masívu leží lezecká oblasť Stadelwand s peknými viacdĺžkovými cestami, kde sa dá vybrať aj z vyšších obtiažností.

Fotogaléria