Krížska dolina zarezaná do severných svahov Nízkych Tatier pod Chabencom patrí medzi menej známe skialpové lokality. Pritom len o dva bočné hrebene na východ, vzdušnou čiarou asi päť kilometrov, sa krúti turistický megakolotoč v Jasnej.
Od dediny k zavretej bani Dúbrava vedie úzka asfaltka, ktorej okolie vôbec nenasvedčuje, že sa tu ešte v 90. rokoch minulého storočia intenzívne ťažilo. Premávali tu nákladné lanovky a svahy Dechtárskej hory sú prevŕtané štôlňami ako ementál, až do susednej Ľubelskej doliny. Teraz vidno iba hustý les. Hradba vysokých zasnežených stromov cloní aj výhľad na nevábne banské odkalisko pri toku Palúdžanky.
V Dúbrave sa ťažila ruda s obsahom antimónu – kovu potrebného na výrobu zbrojárskej ocele. V časoch 2. svetovej vojny, ako aj neskôr počas vojny studenej, mala baňa ukrytá hlboko v slovenských horách strategický význam. Neskôr ju z trhu vytlačili výdatnejšie ázijské a juhoamerické ložiská.
Trasa s tromi kratšími zjazdmi pod hlavným hrebeňom: dĺžka 14,5 km, nastúpaných 1332 metrov, celkový čas 4:45 h. GPX získaš na po otvorení trasy na Mapy.cz.
Vstup do banského areálu sa nachádza vo výške zhruba 900 m a stráži ho rampa so zákazom vjazdu. Domáci, najmä ak majú autá s pohonom 4×4, veselo jazdia ešte o dobré dva kilometre vyššie. Ak si tu len na návšteve, radšej neriskuj a odstav na malom parkoviskou pred rampou.
Zvážiť musíš skutočnosť, že časť z popísanej trasy sa nachádza na území národného parku, kde je pohyb na lyžiach povolený iba vo vyhradených skialpinistických areáloch a v bezprostrednom okolí turistických chodníkov. Ani jedno tu nie je. Kompletnú lavínovú výbavu a absolvovanie lavínového tréningu považujem za absolútnu podmienku vstupu do tohto terénu.
Výstup po zasneženej ceste nad baňou a neskôr lesom je veľmi príjemný. Ku Kolibke pod Chabencom vyjdeš asi za hodinu. Hoci to nie je žiadna oficiálna útulňa, je celkom dobre možné, že tu cez víkend bude čulý ruch. Od koliby smerom hore sa začínajú horské lúky riedko porastené stromami, čo v nadmorskej výške nad 1300 m a pri severnej orientácii znamená vysokú pravdepodobnosť dobrej lyžovačky.
Lúkam nad kolibou však chýba dostatočný sklon. Pravé lyžiarske terény sa začínajú vo výške 1500 m, od záveru Doliny Chabenec. Z vrcholu Chabenca (1955 m) sem vybieha bočný hrebeň, ktorého východné svahy sú veľmi lyžovateľné a vhodné aj pre začiatočníka. Ak na nich vidíš dobrý sneh, neváhaj a daj si prvý zjazd, kým kvalitu materiálu nepokazí slnko a nerozryjú ho iní.
Ďalšie možnosti na pekné krátke zjazdy sa otvárajú z vyšších partií spomenutého bočného hrebeňa, smerom do tienistého kotla pod skalnými stenami Chabenca. Nájdu sa tam aj strmé chuťovky pre adrenalínových závislákov.
Po bočnom hrebeni sa dá pohodlne vyjsť na vrchol, kde ťa zaručene privíta víchor nad hlavou a ľad pod nohami. Lepšou alternatívou môže byť výstup na susedné, východnejšie položené rebro Chabenca. Jeho mierne svahy sľubujú pohodovú lyžovačku, no zároveň budú viac vyfúkané ako predchádzajúce línie.
Keď absolvuješ všetko vyššie popísané, budeš mať natočených vyše 1300 výškových, čo je pre štandardného víkendového hobíka hranica pekného športu ešte bez bolestivých následkov na tele. Ale pokojne si daj ďalšie tri zjazdy, ak máš chuť a potrebnú energiu. Severné svahy Chabenca sú prajné.
