Jarná skialpová túra na Križ v Júlskych Alpách

Začiatkom apríla som v slovinskej časti Júlskych Álp zažil asi poslednú väčšiu túru mojej skialpovej sezóny 2024/25. Trasa od chaty Aljažev dom v doline Vrata na kopec menom Križ (2410 m) patrí medzi miestnu klasiku. Má prevažne východnú orientáciu a obsahuje lyžiarsky vďačné úseky na širokých svahoch s optimálnym sklonom.

Na túto trasu nás nahovoril Tomáš, slovenský expat z Villachu a skimo nadšenec. Objavil ju na Strave u skimo pretekára Luku Kovačiča – víťaza posledných dvoch uskutočnených ročníkov Bokami Západných Tatier (vo dvojici s Jakubom Šiarnikom). Na Lukových fotkách všetko vyzeralo úžasne. Ľahko sme sa nechali namotať.

Na mieste sa ukázalo, že niekoľko teplých dní omeškania za Lukom urobilo veľký rozdiel v dĺžke pešieho nástupu aj v kvalite snehu. Podmienky to boli dosť tvrdé, ale o to viac sme si vychutnávali jarné slnko a záverečný výhľad na Triglav (2864 m). Keďže som na Triglave stál pred poldruha mesiacom, z nového uhla pohľadu na najvyššiu horu Slovinska som mal silný zážitok.

Poloha

Dolina Vrata nad dedinou Mojstrana je hlavným nástupným bodom pre túry na Triglav zo severnej strany. Na konci doliny stojí vo výške 1015 m chata Aljažev dom. S lyžami sa priamo na Triglav z tejto strany chodí málokedy, bolo by to viac lezenia ako lyžovania. Skialpové terény sa nachádzajú na bokoch doliny – východne smerom na Cmir (2393 m), západne smerom na Križ (2410 m).

Náročnosť

Za lepších snehových podmienok by túra na Križ patrila medzi stredne náročné fyzicky a ľahké technicky. Nám ju výrazne sťažil skorý nástup jari. Lyže sme nosili viac ako tretinu trasy pri výstupe aj návrate. Ponuka snehu siahala od tvrdých dosiek (na jednom cca 200-metrovom úseku pomohli haršajzne), cez dobrý firn až po biele blato. Mačky ani cepín sme nepotrebovali, no za iných snehových podmienok by sa zísť mohli. Kto potrebuje stáť na samotnom vrchole Križu, nech sa pripraví na pár metrov stredne exponovaného popoliezania po skalnom rebre.

Naša trasa

Na parkovisku pod chatou už nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v danom časopriestore oplatilo vybaľovať lyže. Nedali sme sa oklamať jarnou prírodou a spolu s niekoľkými partiami domácich lyže z auta vyložili. A hneď ich pripli na batohy. Parťáci aj s lyžiarkami, keďže bolo jasné, že peší nástup bude dlhý a v turistických topánkach sa im pôjde lepšie. Ja som s takým variantom nepočítal a mal som len mäkké šoférske tenisky. Úplne nevhodné na chodník pokrytý skalami a koreňmi, navyše a ťažkým nákladom na chrbte. Usúdil som, že lepšie sa mi pôjde v lyžiarkach.

Kto mal, použil haršajzne. Kto nemal, nadával a obúval mačky. Kto nemal ani tie, tak len nadával.

Sneh, na ktorom sa oplatilo postaviť sa na lyže, sme našli po odšliapaní asi troch kilometrov a 500 výškových metrov, čo nám trvalo 1:15 h. Prvých 60 percent trasy bolo zhodných s turistickým chodníkom z Aljaževho domu na Škrlaticu (2740 m). Značený chodník sa vo výške cca 1850 m prudko stočil na sever, my sme pokračovali logickou líniou do juhozápadne orientovanej doliny pod sedlom Stenarska vratca.

Pekná dolina bola ešte v tieni a mala jednu malú chybu: nepríjemný primrznutý sneh, na ktorom v sklone nad 30 stupňov nedržali pásy. Kto mal, použil haršajzne. Kto nemal, nadával a obúval mačky. Kto nemal ani tie, tak len nadával. Svah sa dal vydupať aj na pásoch, ale bolo to o držku.

Po prekonaní nepríjemného úseku sa v hornej časti doliny otvorila vetva smerujúca doprava. Jej široké mierne svahy boli zaliate slnkom, akoby sa snažili odčiniť drsnosť predchádzajúceho úseku. Na malom vyhliadkovom hrbe sme si dopriali sme si pauzu, doplnili tekutiny a pozreli mapu. Potvrdilo sa, že sa nachádzame necelých 100 výškových metrov pod vrcholom.

Luka si v tomto mieste pridal odbočku smerom na susedný vrchol Gubno (2404 m), no my sme nemali ambíciu kopírovať tréningový plán vrcholového športovca a vydali sme sa najľahšou cestou na Križ. Trasa vedie po hrebeni nad strmou Kriškou stenou. Tam v doline pod ňou som pred pár rokmi zažil fiasko s vytrhnutým viazaním. Z hrebeňa sa otvoril aj výhľad na cestu cez priesmyk Vršič a z neho ľahko lyžiarsky dostupnú Veliku Mojstrovku (2369 m). V diaľke rozoznávame Vysoké Taury s nezameniteľným Grossglocknerom.

Naj výhľad dňa sa ukázal až v sedle Bovška vratca (2379 m) tesne pred vrcholom. Majestátna severná stena Triglavu ako na dlani, Mali Triglav aj chata Kredarica. Vzdušnou čiarou vzdialené asi štyri kilometre, v čistom zimnom vzduchu sa zdajú byť oveľa bližšie. Vrchol Križu je len kúsok od nás, no na jeho dosiahnutie treba prekonať krátku lezeckú pasáž. Nevideli by sme odtiaľ nič iné ako vidíme teraz, takže sa ho s ľahkým srdcom vzdávame.

Koketujeme s variantom návratu cez susednú dolinu podľa Lukovho GPX tracku. Ale je to dlhšie a takto na diaľku to tam so snehom vyzerá veľmi biedne. Volíme istotu trasy identickej s výstupovou.

Prvých 500 výškových metrov zjazdu si užívame obstojnú lyžovačku v rôznych druhoch snehu. Ďalších asi 300 výškových trápime v bielej brečke a ja blahorečím rozhodnutiu vziať si na dnes najväčšie lyže z môjho arzenálu. Parťáci na ľahšom materiáli bojujú v mokrom snehu o poznanie tvrdšie. Aj v jednom splazíku som sa pár metrov povozil, nič nehrozilo, ale pocit to teda nebol príjemný.

Finiš. Na slnkom rozpálenom parkovisku si vyzliekam prepotené tričko, vešiam ho na dvere auta, a kým pobalím materiál, je suché…

Praktické info

• Dolina Vrata je po väčšinu roka dostupná autom, výnimkou je niekoľko zimných mesiacov. Cestu na jar otvárajú zvyčajne koncom marca.
• Vjazd autom do doliny Vrata je v mimosezóne spoplatnený sumou 2 €/h alebo 15 €/deň. V hlavnej letnej sezóne od 15. 6. do 15. 9. sa cena zvyšuje na 4 €/h a 25 €/deň. Vtedy dolinou premáva aj turistický kyvadlový autobus.
• Prevádzka chaty Aljažev dom sa začína v máji a končí v októbri. Mimo tohto času pri chate funguje malý winterraum.
• Po túre sme sa dobre najedli a napili v pizzerii Špajza na hornom konci Mojstrany, hneď vedľa Slovinského alpinistického múzea. Má veľkú letnú záhradu s detským ihriskom. Cestou dole z doliny Vrata je to prvý podnik v dedine na pravej strane.

Doplnkové tipy

• Vodopád Peričnik, vychytená turistická atrakcia na dolnom konci doliny Vrata, je momentálne neprístupný z dôvodu poškodenia chodníkov eróziou. Inak je to asi 15-minútová prechádzka od parkoviska. Prechod poza padajúcu vodu je unikátny zážitok, no priprav sa na dav ľudí, ktorí ho chcú tiež zažiť tiež.
• Slovinské alpinistické múzeum (Slovinski planinski muzej) sídli v modernej budove v Mojstrane a je plné zaujímavostí o histórii horolezectva v Júlskych Alpách.
• Priamo v dedine Mojstrana, na kopci s názvom Grančišče (844 m), sa nachádza ľahká ferrata s prevýšením 180 m dvomi variantmi obtiažnosti (B a C/D). Je to skôr rodinná atrakcia s výhľadom do dedinských dvorov. Skala je horšej kvality.

Fotogaléria