Napísal: Erik

Vďaka chorobe a následnému tréningovému výpadku nechávam tentoraz ambície na dobrý výsledok doma. Na štart Skialp Krížna Winter Race 2018 sa v nedeľu 18. februára staviam s kamarátom Peťom a boľavými nohami. V sobotu sme sa poriadne rozbili na Derešoch, dnes to asi bude bolieť ešte viac.

Na Strednom Slovensku za ostatný týždeň slušne nasnežilo, aj teraz v noci zo soboty na nedeľu pripadlo ďalších 10 cm prášku. Organizátori to pri vyhlásenom treťom stupni lavínového nebezpečenstva nemajú nikdy ľahké. Tentoraz sa im aj napriek podmienkam podarilo pripraviť odvážnu, no zároveň bezpečnú a zaujímavú trať.

Po štartovom výstrele sa s lyžami na ruksaku rozbehne celé štartové pole od parkoviska smerom k vleku. Snažím sa držať vpredu, no špica sa hneď nezadržateľne vzďaluje. Čakal som, že pod údolnou stanicou vleku budeme obúvať lyže, no organizátori nás posielajú v pokluse ďalej vpravo po zvážnici. Nohy mám z olova, nepoznám trať a pred sebou mám ešte takmer dvetisíc výškových metrov, zvoľňujem teda tempo a púšťam pred seba rýchlejších borcov. Medzi nimi vidím aj Peťa a ďalších známych.

Sneh je perfektný, lyžovačka úžasná, vychutnávam si to… samozrejme žartujem.

Minútku si potrbujem odfúknuť, to už šliapeme hore lesnou cestou na lyžiach. Skupina predo mnou sa mi už potom nevzďaluje, vychádzame z lesa na strmú lúku a stúpame nahor v klasických serpentínach. Napriek množstvu snehu to v otočkách ide celkom ľahko, pulz sa snažím držať mimo červenej zóny. Idem vo dvojičke s jedným z mladíkov. a zozadu sa pomaly približuje najrýchlejšia žena Zuzana Dudášová. Na prvú kontrolu na Líške však prichádzam sám po tom, čo som pri hornej stanici vleku trochu vystupňoval tempo.

2018_SKWR_plagat

Oficiálny plagát pretekov

Na hrebeni duje neskutočne silný severo-severovýchod. Máme veru čo robiť, aby sme sa udržali na nohách. Z Líšky sa širokým svahom spúšťame smerom doľava popri Ramžinej a potom lesom a zvážnicou až Pod Ramžinú. Sneh je perfektný, lyžovačka úžasná, vychutnávam si to… samozrejme žartujem. Už včera na Derešoch som zistil, že mi úplne odišla sila a práve smerom dole mám najväčšie problémy.

Nie je tomu inak ani tu na Krížnej. Stehná horia už po pár oblúkoch v hlbokom snehu. Musím zastaviť každých 20 sekúnd a dopriať nohám oddych, aby som nedostal kŕče. Predbehne ma tu veľa ľudí, no s tým som počítal.

V camelbaku mám ešte asi sedem deci ionťáku, no cez zamrznutú hadicu sa k nemu neviem dostať.

Po prezutí sa späť na pásy sa na lesnej ceste smerujúcej do Malej Ramžinej (zelená turistická značka) doťahujem na menšiu skupinku a spolu potom po pravom ostrom odbočení do lesa zdolávame serpentíny, ktoré nás vyvedú na Farárov rigol oddeľujúci Veľkú a Malú Ramžinú. Tu sa do nás znovu opiera nepríjemný vietor, proti ktorému pomaly postupujeme každý svojím tempom. Sneh je tu nafúkaný na tvrdom podklade, dvojitá stopa sa stráca pod previatym prašanom, spodná lyža v traverzoch nedrží.

V camelbaku mám ešte asi sedem deci ionťáku, no cez zamrznutú hadicu sa k nemu neviem dostať. Sily dochádzajú a pomaly, ale isto začínam pociťovať príznaky hlaďáku. Nejako to strojovo doklepem na vrcholový hrebeň Krížnej, kde poskakujú a povzbudzujú dohliadajúci „horskáči“, strhávam pásy a proti vetru lyžujem na sever. Ešte nikdy som tam nebol, som celkom zvedavý a zároveň sa obávam lyžovačky na náveternej strane.


GPX na stiahnutie

Svah však nie je príliš strmý, sneh je napodiv celkom dobrý a neskôr v prieseku v lese je už exkluzívny hlboký prašan. Škoda len, že nohy sú na šrot a s prestávkami sa ledva došmýkam k depu na Dedošovej. Čaká ma posledný výšľap dňa späť na Krížnu ďalším lesným priesekom viac vľavo. Hlad zaženiem tyčinkou a vydávam sa monotónnym krokom bez energie po prešliapanej stope.

Počujem, ako mi v ruksaku žblnkoce obsah camelbaku a vysmieva sa mi, možno je to už začínajúca halucinácia. Cestou sa rozhodujem investovať do zateplenej hadice. Nosiť v ruksaku vodu, ku ktorej nemám prístup, mi príde dosť hlúpe.

krizna mino cigler

Snežný leopard Miňo Cígler

V závere malej dolinky dobieham dvojičku borcov, ktorí ma predbehli pri poslednom zjazde. S tým silnejším vystúpime miernym svahom spolu na vrchol Krížnej, kde mi jeden z organizátorov dáva pokyny pri vyzúvaní pásov. Vnímam ho, no asi nevyzerám úplne najlepšie. Na tom človeku sa však už dlhší pobyt na Krížnej v tom vetre a zime tiež riadne podpísal. Keby sa mi neprihovoril, ani by som nezistil, že je to miestny snežný leopard Miňo Cígler. Poďakujem za výbornú organizáciu pretekov a fičím dolu na Líšku.

V nafúkanom snehu na hrebeni to ide dobre, neskôr pod vlekom už horšie a v Strmej znovu každú chvíľu stojím a vytriasam nohy. Tvrdšia zlyžovaná trať bývalej zjazdovky už našťastie nerobí problémy a o chvíľu som v cieli na Salaškách.

Napriek slabšej kondícii a chybám na trati som si preteky na Krížnej dosť užil. Klobúk dole pred organizátormi, ktorí v náročných podmienkach pripravili parádnu trať a všetko ukážkovo zabezpečili. Škoda, že sa na štarte neobjavili tí najlepší slovenskí pretekári a nezvýšili tak úroveň podujatia aj po športovej stránke.


Možno ťa zaujme

Máš niečo na srdci?