Severy pod Mangartom v lavínovej štvorke

Od jazier Fusine v talianskych Júlskych Alpách sa dajú podniknúť atraktívne skialpové túry k severným stenám hory Mangart. Na vrchole zimy sme sa o tom presvedčili vlastné sklznice. Bol to krásny zážitok, hoci nás obmedzovala lavínová štvorka a časová tieseň vyplývajúca z návratu na Slovensko v rovnaký deň.

Náš plán bol priblížiť sa k dvom atraktívnym lyžiarskym líniám v žľaboch Canalone della Strugova a Canalone del Piccolo Mangart. Na vrcholový hrebeň, ktorý má výšku okolo 2300 m n. m., sa v zime nevystupuje. Aj v ideálnych podmienkach sa skialpové túry končia vo výške okolo 1800 m n. m. – zvyšok tvoria kolmé skalné steny.

Už vopred bolo jasné, že v daných podmienkach sa do horných partií neodvážime. Chceli sme preskúmať terén pre prípad ďalších návštev a hlavne si dobre zalyžovať v bohatej nádielke čerstvého snehu na svahoch pod žľabmi. Radosť nám trochu pokazilo oteplenie, kvôli ktorému sneh už okolo jedenástej dopoludnia nepríjemne oťažel. Ale dovtedy to bol zimný deň ako z minulého storočia.

Poloha

Laghi di Fusine (Belopeška jezera/Weissenfelser seen) ležia vo výške približne 950 metrov nad morom, len pár kilometrov od slovinskej hranice, na ceste medzi turistickými mestečkami Tarvisio a Kranjska Gora. Dvojica tyrkysových horských jazier pod mohutnými vápencovými stenami Mangartu a hrebeňa Ponza vytvára mimoriadne fotogenickú scenériu v každom ročnom období. Ide o populárne výletné miesto na rodinné prechádzky. Ak hľadáš samotu, tu ju určite nenájdeš.

Náročnosť

V našej skrátenej verzii túry danej vysokou lavínovkou a nedostatkom času nás najviac preveril záverečný zjazd v hustom lese po značenom turistickom chodníku č. 513, keďže sme sa nechceli vracať po širokej ceste ku chate Zacchi. V prípade jej využitia na výstup aj zostup by som na skrátenú túru vzal aj začiatočníka.

Mám na to taký trik – predstav si, že sa prebíjaš tatranskou kosodrevinou, a každý lyžiarsky terén je zrazu prijateľný.

Kto chce zdolať Canalone della Strugova a najmä úzky žľab Canalone del Piccolo Mangart, bude potrebovať skúsenosti s lyžovaním v sklonoch nad 40 stupňov a byť kamarát s mačkami a cepínom. Pozor, oba svahy sú severne orientované a výrazne lavinózne.

Naša trasa

Štartujeme o ôsmej ráno z parkoviska pri hornom jazere. V tieni je celkom chladno, ale hrebene hôr už zalieva slnko. Pomerne nezáživný úvod po prehrnutej zásobovacej ceste chaty Zacchi si spestrujeme skratkami medzi serpentínami cesty a rozhovorom s mladým Talianom, ktorý sa vybral do Canalone del Piccolo Mangart. Len tak, sám, v lavínovej štvorke. Je jasné, že má niečo za sebou a vie, čo robí, ale aj tak… Akceptáciu rizika má zjavne na úplne inom leveli ako my.

Keď mu vysvetlíme, že my radšej najskôr pôjdeme opáčiť svahy pod Cima Strugova, čo je ľahší terén, a podľa situácie sa možno presunieme pod Piccolo Mangart, neskrýva spokojnosť. Vraj nemá rád, keď je s ním v žľabe viac ľudí. Ale inak je to veľmi komunikatívny chalan ;-)

Po 1:30 h šliapania odbáčame z cesty do rozprávkovo zasneženého lesíka, ktorý nás delí od lyžiarsky atraktívneho svahu pod Cima Strugova (Strmi Strug, 2265 m n. m.). O ďalšiu polhodinu zastavujeme na začiatku strmšieho svahu a kopeme sondu. Kompresný test dopadol nad očakávanie dobre. Snehový stĺpec vydržal celých tridsať úderov so stupňovanou silou.

Stúpame ďalších dvesto výškových metrov, keď začínam vnímať, že kvalita snehu sa oproti miestu testu zásadne zmenila. Vrchná vrstva nedrží, začína to smrdieť. Namiesto kopania ďalšej sondy sa radšej prepíname na zjazd. Ten je naozaj parádny, viď zostrih vo videu:

Po zlyžovaní traverzujeme doprava pod západnejšie položený Canalone del Piccolo Mangart. Presun trvá necelú pol hodinu, počas ktorej pozorujeme „nášho“ Taliana, ako si to mašíruje hore kuloárom. Fakt má chalan gule.

Zlatú lyžiarsku hodinku sme si vybrali pod Cima Strugova, sneh oťažieva. Stúpame vyššie ako pred prvým zjazdom, svah je stále v tieni a od severných stien sála chlad. Nádeje, že vyššie pod kuloárom bude lepší sneh, sú však márne. Jednoducho je príliš teplo. Druhý zjazd je preto viac vtipný ako elegantný, viď záver videa. Keď sme prišli na to, že treba nabrať rýchlosť a držať nohy spolu, bolo to trochu lepšie.

Dole na hranici lesa oddychujeme a preberáme taktiku ďalšieho postupu. Zlyžuje k nám chalanisko z kuláru. Ani úplne hore medzi skalami nemal dobrý sneh. Dnes tam bolo treba byť o hodinu skôr.

Zjazd lesom po turistickej značke bol taký zábavný, že to polovica mančaftu po čase vzdala, nalepila pásy a vytraverzovala radšej na paralelnú cestu ku chate Zacchi. Ja som si to celkom užíval. Mám na to taký trik – predstav si, že sa prebíjaš tatranskou kosodrevinou, a každý lyžiarsky terén je zrazu prijateľný.

Praktické info

• Prístup k jazerám je spoplatnený sumou 5 € na auto, v čom je zahrnuté aj parkovanie. Skoro ráno však mýtna búdka býva prázdna.
• Občerstvenie dostaneš vo viacerých podnikoch priamo pri jazerách. Prípadne môžeš z trasy odbočiť na Rifugio Zacchi (1380 m n. m.), ktorá býva otvorená aj v zime. Zachádzka ku chate ťa bude stáť asi pol hodiny času.

Doplnkové tipy

• V bezprostrednom okolí opísanej trasy sa na skialpoch chodí ešte do Forcella Zacchi, čo je kuloár priamo nad chatou Zacchi, severovýchodným smerom od nej.
• Od jazier Fusine sa vieš za 15 minút presunúť do bežkárskeho areálu Rateče/Planica na slovinskej strane hranice.

Fotogaléria