Na čom jazdím: Skialpové lyže
Osobné skúsenosti so skialpovým materiálom. Článok aktualizujem vždy, keď si zaobstarám nové lyže o odjazdím na nich aspoň pol sezóny. Ak by chcel podobným štýlom do tejto rubriky prispieť niekto ďalší s hodnotením vlastného náradia, je vítaný. Stačí sa ozvať.
Posledná aktualizácia: marec 2025. Skúsenosti s viazaniami, lyžiarkami a ďalším materiálom nájdeš v samostatných článkoch Na čom jazdím: Skialpové viazania a Na čom jazdím: Skialpové lyžiarky, pásy atd.
Na úvod článku o lyžiach by sa zišlo povedať niečo o tom, aký je môj osobný skialpový profil. Uprednostňujem veľké túry vo vysokých horách pred jazdením v lesíkoch. Rád si počkám na krásne počasie, rozjazdenie čerstvého prašanu pri zlej viditeľnosti a vysokej lavínovke s trochou závisti prenechávam iným. Vyhýbam sa šliapaniu po zjazdovkách a občas zablúdim aj do exponovaného alpinistického terénu.
Po niekoľkých začiatočníckych sezónach som dospel k názoru, že potrebujem lyže so šírkou okolo 85 mm v strede, s hmotnosťou čo najbližšie k jednokilovej méte a dosť tvrdé, aby ustáli nejaký ten zjazd ľadovým žľabom. Aj som si také zaobstaral, no v realite tento nedokonalý kompromis vydržal krátko. Do arzenálu postupne pribúdali ďalšie lyže – raz to bola neodolateľne výhodná ponuka, inokedy silná potreba odmeniť sa po ťažkom období v práci. Niekedy som staré lyže posunul ďalej, inokedy som sa s nimi nevedel rozlúčiť.
Maximálny stav bol tri páry lyží naraz: malé, stredné a veľké. Aj vzhľadom na ťažké rozhodovanie sa pred túrou som to neskôr zredukoval na dva páry. Pri vyhodnocovaní mojich skúseností s lyžami ber do úvahy aj telesné miery. Hmotnosť si udržiavam pod 70 kg. Aj vďaka tomu pri 180 cm telesnej výšky cítim len malú potrebu jazdiť na lyžiach dlhších ako 170 cm.
Black Diamond Cirque 78
Túžbu mať vo výbave naozaj ľahký a pritom spoľahlivý set som si po menej úspešných pokusoch s Ogso Bonatti a K2 Wayback 80 (čítaj nižšie) splnil výrobkom ikonickej horolezeckej značky Black Diamond Cirque 78 (dĺžka 169 cm, šírka 78 mm, radius 18,5 m, hmotnosť 980 g). Ide o high-end produkt z najlepších materiálov, o výrobu sa vraj stará Blizzard. Pripravujem podrobnú recenziu, zatiaľ len stručne: sú to v dobrom zmysle slova klasické lyže, na ktoré sa dá spoľahnúť aj na tvrdom podklade. Napriek nízkej hmotnosti poskytujú akceptovateľnú stabilitu aj pri rýchlej jazde. V ťažkom hlbokom snehu a kruste sa trápia rovnako ako ako každé iné lyže týchto rozmerov.
Ogso Bonatti 70 Neo UL
Absolvoval som na nich len dve túry, pričom tá druhá sa skončila nedobrovoľným kotrmelcom a zlomeninou členku. Netvrdím, že za to mohli lyže, ale v podvedomí sa zakorenila nedôvera a už by som na nich nevedel uvoľnene jazdiť. Preto išli z domu preč. Podľa popisu výrobcu sú Ogso Bonatti lyže na seriózny alpinizmus a mali by zvládnuť aj strmý kuloár na tvrdom podklade. Podľa mňa sú na taký účel príliš mäkké a točivé, na tvrdom by dostatočne nedržali. Keďže to mal byť ľahký set na časté nosenie, mal som ich v „pretekárskej“ dĺžke len 164 cm (šírka 71 mm, hmotnosť 1000 g, radius 18 m). Prípadnému záujemcovi odporúčam zvoliť väčšiu dĺžku než je pri lyžiach tohto typu zvykom.
K2 Wayback 96
Lyže som dostal ako náhradu za vadné K2 Wayback 80. Vypýtal som si širší model ako bol reklamovaný. Pri dĺžke 170 cm má geometriu 128-96-115 a radius 20 m, hmotnosť 1332 g. Správanie K2 Wayback 96 na svahu definuje klasický profil s dlhým camberom. Jazda je presná a energická, lyže poslúchajú na slovo. No zároveň neurobia nič navyše. Model 2021/22 má podľa mňa zúfalo nudnú vizáž (novšie ročníky sú na to už lepšie), za ktorou sa skrýva spoľahlivá lyža s vyrovnanými vlastnosťami. Bol som prekvapený, ako dobre jazdí na upravenej zjazdovke. Solídny výkon podáva aj vo voľnom teréne, len tam sa už trochu vytráca faktor zábavnosti. Môžem odporúčať ako univerzálku do roly „jedna lyža na všetko“. Od mierne pokročilého lyžiara vyššie. Čítaj celú recenziu.
Ogso Spearhead 80
Kúpil som ich narýchlo v čase, keď bol výsledok dohadovania sa s K2 ešte v nedohľadne. Ide o model zo sezóny 2021/22, geometria pri dĺžke 172 cm je 121-84-105 mm, radius 16 m, hmotnosť podľa výrobcu 1300 g, v skutočnosti pod 1200 g. Chcel som vyskúšať menej tradičnú konštrukciu lyže, niečo s uvoľneným charakterom. To sa mi aj splnilo.
Výrazný predný a zadný rocker s krátkou camber komorou v strede vytvárajú mimoriadne hravé a tolerantné lyže. Ich vlastnosti vyniknú najmä na horšom snehu, rozrytom a premenlivej kvality. V prašane plávajú ako keby mali v strede aspoň o 10 mm viac. Na ľade sa ich tolerantnosť stráca, treba si pozorne strážiť jazdeckú techniku, pretože mäkký zadok ľahko povolí v nevhodnej chvíli.
Ogso Spearhead 80 odporúčam skialpinistovi, ktorý chodí na dlhé túry, nehrotí to do extrémnych sklonov, v zjazde sa chce zabaviť a rád skúša netradičné riešenia. Neodporúčam strediskovým šlapačom, žľabovým kamikaze ani borcom, ktorí každý svah zlyžujú maximálne na tri oblúky. Dojem z lyží kazí tak trochu garážová kvalita výroby. Zatiaľ sa to drží v kozmetickej rovine. Dúfam, že to tak aj ostane, pretože lyže som si obľúbil. Tri sezóny sa držali, potom začal byť stred sklznice mierne vypuklý v pozdĺžnom smere. Hrany sú tým pádom o desatiny milimetra ustúpené. V mäkkom snehu je jazda stále do pohody, ale na tvrdom sa už naozaj trápim (aktualizované v marci 2025). Podrobnosti čítaj v samostatnej recenzii.
Völkl Katana V-Werks
Vábeniu dlhých a širokých lyží som dlho odolával. Na Slovensku málokedy bývajú podmienky, v ktorých sa dajú využiť ich vlastnosti. Ak sa ti aj náhodou zadarí vystihnúť úžasný pow day, tak zjazd na nich nie je dvakrát lepší ako na univerzálkach so stredom okolo 90 mm. Rozdiel je oveľa menší.
Pre mňa je podstatné to, že nie som dosť fyzicky silný, aby som ťažké lyže vytrepal všade, kam chcem. A obmedzovať sa pri výbere cieľov kvôli trochu lepšej zábave pri zjazde mi nepríde ako výhodný obchod. Na túrach s 1000 a viac nastúpanými metrami sa už prejaví, že čím menej energie vynaložím na boj proti gravitácii, o to viac síl mi ostane na zjazd. A možno si ho užijem lepšie ako unavený na veľkých lyžiach.
Napriek vyššie uvedenému v mojom domácom arzenáli chvíľu pobudli freeridové lopaty Völkl Katana V-Werks so šírkou 112 mm, dĺžkou 184 cm a hmotnosťou 1880 g. Život je krátky, treba si ho užívať a rozširovať svoje obzory, povedal som si, keď som náhodou narazil na inzerát s ponukou šesť-sedem rokov starého, ale prakticky nepoužitého setu.
Hneď na prvej túre lyže dostali príležitosť ukázať sa na pár centimetroch prachového snehu. Zistil som, že na nich v podstate netreba vedieť lyžovať – nasmeruješ ich kam chceš a vybavené. Nejaké nerovnosti ťa nemusia trápiť, ani obava z nabratia rýchlosti, ktorá by ťa mohla rozhodiť. Jasné, že to platí do sklonu tak 35 stupňov. Na ďalších lyžovačkách Katany okúsili aj tvrdý povrch. S predpokladaným výsledkom – full rocker neznáša prudké zahranenie na ľade, vtedy má tendenciu bez varovania ustreliť.
V čase expeerimentovania s týmito lyžami som mal isté zdravotné problémy a moja hmotnosť začala klesať smerom k 60 kilám. Na jednej túre Katany zažili ideálne prašanové podmienky, aké sa na Slovensku vyskytnú raz za sezónu. A ja som musel po nastúpaní asi 1800 výškových predčasne skončiť, hoci partia ešte pokračovala na ďalší výšľap. Na ťažkých lyžiach som jednoducho viac nevládal. Potvrdilo sa, čo som dobre vedel, ale nechcel akceptovať. Takéto lyže potrebujú väčšieho chlapa. Už si ich užíva niekto iný.
K2 Wayback 80: Nežný horal
V sezóne 2019/20 som osvedčené, ale už zunované SkiTraby vymenil za ešte ľahší set K2 Wayback 80, ročník 2018, s viazaním ATK SLR bez bŕzd. Podrobnosti nájdeš v samostatnej recenzii a článku o tom, ako som tie lyže po dvoch rokoch rozpílil karbobrúskou, pretože sa im už viac nedalo veriť.
Krátke zhrnutie dojmov, ktoré platí, ak nevychytáš kus s fatálnou výrobnou vadou: Lyže sú napriek kovovým výstužiam pocitovo mäkké. To predurčuje ich točivosť, hravosť a predvídateľnosť. Najmä sa hladkom tvrdom snehu, firne, ale napríklad aj v 20 cm čerstvého prašanu. Samozrejme, jazdil som na nich pomalšie a kratšími oblúkmi ako na väčších lyžiach. Slabšie chvíle úzkych (v mojom prípade aj krátkych) osemdesiatok prichádzali na rozrytom povrchu, v kruste a ťažkom mokrom snehu. Fyziku neoklameš a vtedy sa z lyžovania na K2 Wayback 80 stala prozaická doprava z bodu A do bodu B s cieľom minimalizovať straty na materiáli a zdraví. Zvládli to, ale jazdec sa musel prispôsobiť. Z tohto dôvodu lyže neodporúčam pre začiatočníka. Pre ich mäkký charakter ani pre ťažšie váhy.
Movement Vertex-X: Zábava na solídnom základe
Nápis Made in Tunisia na lyžiach síce pôsobil čudne, ale Movement Vertex-X 2016 (120-84-109 mm, 169 cm, rádius 18 m, hmotnosť cca 1100 g) boli magazínom Skialper vyhlásené za ski touringové lyže roka 2016. Išlo o nástupcu lyží Bond-X a predchodcu modelu Alp Tracks 84. Existovala aj verzia Vertex (bez X), cenovo dostupnejší variant vyrobený bez použitia karbónu, ktorý sa v ponuke držal o niekoľko rokov dlhšie.
V porovnaní so SkiTrabmi dávali Movementy viac zábavy. Najviac to bolo cítiť na zjazdovke. Boli točivejšie, hoci rádius mali v podstate rovnaký. Mohlo za to komplikovane tvarované vykrojenie, ktoré však malo aj nevýhodu – horšie bočné držanie na tvrdom hladkom povrchu. Ak si v takej situácii človek nedal pozor a išiel na päty viac ako bolo treba, lyža ho nepodržala. Hrana s plnohodnotnu hrúbkou dávala nádej na slušnú životnosť.
Movementy som používal paralelne so SkiTrabmi, striedal ich podľa terénu a nálady. Na výšľapy s predpokladom vážnejšieho športového výkonu som bral SkiTraby. Keď to malo byť viac do pohody, prípadne aj s nejakým strediskovým lyžovaním, tak Movementy.
SkiTrab Magico: Taliansky high-end
Keď som vtedy pred rokmi v jednom známom slovenskom skialpovom obchode (pozdravujem do Vrútok) objavil SkiTrab Magico 2015 s posezónnou cenou o 40 percent nižšou ako katalógových 800 – 900 €, hneď som sa namotal. Materiálovo to boli v podstate pretekárske lyže, ibaže širšie a dlhšie (116-83-104 mm pri dĺžke 171 cm, rádius 18,5 m, hmotnosť 1030 g). Stále sa vyrábajú, hoci už v inej grafike.
Dal som do nich navŕtať ľahké talianske viazanie a keď som ich ďalšiu sezónu prvý raz obul, úbytok pol kila na každej nohe oproti predchádzajúcim lyžiam (Volkl Amaruq) bolo pri výstupe brutálne cítiť. Smerom dole som si oproti starým lyžiam nepolepšil, ale ani nič zásadné nestratil. Relatívne úzke lyže dokonca prekonali očakávania v prašane. Zároveň výborne držali na tvrdom, hoci sú také ľahké. Zato v kruste sa ukázali byť iba priemerné a na zjazdovke som si s nimi veľa zábavy neužil.
Prvá zimná sezóna, ktorú som na nich odjazdil (2016/17), sa veľmi vydarila. Lyže strávili vyše 50 dní na snehu, čo sa výrazne podpísalo na ich vizáži. Tenké hrany, minimálna hrúbka sklznice aj horného opláštenia sa museli niekde prejaviť.
Ku cti značky slúži, že prejavy opotrebovania ostali len vo vizuálnej rovine. Funkčne bolo všetko OK a po odbornom servise znova jazdili ako nové. Len s tým strojovým servisom to netreba preháňať, mohli by sa stať priesvitnými ;)
Staré lyže, ktoré stoja za krátku zmienku
Postrehy o lyžiach, na ktorých som kedysi jazdil a možno ich ešte nájdeš v nejakom bazári (všímaj si aj rok, novšie generácie rovnomenného modelu môžu byť o inom):
Völkl Amaruq 2012, 127-88-109, 170 cm, 1350 g: Spoľahlivá lyža do každých podmienok, nemala žiadne slabé miesta. Prijal by som trochu menší rádius ako 20 m. Veľmi podobná lyža Völkl Inuk bola jemne užšia a s malým rockerom vpredu. Niekoľkokrát som mal Inuky požičané a jazdili tiež výborne.
Dynafit 7 Summits 2010, 113-78-100, 178 cm, cca 1300 g: Univerzálna začiatočnícka lyža so slabším držaním na ľade. Mala nerovnomerný rádius – vpredu bola agresívnejšie vykrojená ako vzadu. Podľa teórie, ak chceš na takej lyži točiť, treba tlačiť na špičky. Rovnejší zadok by mal podržať pri hranení na ľade. Tieto teoretické výhody som akosi neobjavil. Urobiť niekoľko súvislých oblúkov za sebou bolo takmer nemožné a kráľ zjazdoviek zvyknutý na obdivné pohľady sviatočných lyžiarov strácal sebavedomie. Vonkajšia lyža sa mi pri výjazde z oblúka zachytávala a strácal som balans. Dynafit a iné značky nerovnomerný polomer používajú aj v aktuálnych generáciách niektorých modelov. Spoznáš ich tak, že rádius uvádzajú dvomi (niekedy aj tromi) číslami. Je možné, že ti taký tvar lyže bude vyhovovať, mne však nesadol. Navyše sa lyže po dvoch sezónach začali rozlepovať. A viem o niekoľkých prípadoch 7 Summitov z toho obdobia s rovnakým osudom. Dúfam, že Dynafit už vyrába lyže poctivejšie.