Pred blížiacou sa zimou ponúkam extrakt osobných skúseností so skialpovým materiálom, na ktorom som odjazdil aspoň jednu sezónu. Ak by chcel podobným štýlom do tejto rubriky prispieť niekto ďalší s hodnotením vlastného náradia, je vítaný. Stačí sa ozvať.
▬ Napísal: Jaro

Môj skialpový profil sa čím ďalej, tým viac približuje disciplíne speed touring. To znamená slušné porcie kilometrov a výškových metrov v rýchlejšom tempe. Na skialpové preteky však nechodím a do ozajstného alpinistického terénu zablúdim len občas. Po niekoľkých sezónach experimentovania som prišiel na to, že potrebujem lyže so šírkou okolo 85 mm v strede, s hmotnosťou plus mínus jedno kilo a dosť tvrdé, aby ustáli nejaký ten zjazd ľadovým žľabom.

Skúsenosti s lyžami SkiTrab Magico

Keď som pred pár rokmi v jednom známom slovenskom skialpovom obchode (pozdravujem do Vrútok) objavil SkiTrab Magico 2015 s posezónnou cenou o 40 percent nižšou ako katalógových 800 – 900 €, hneď som sa namotal. Materiálovo sú to v podstate pretekárske lyže, ibaže širšie a dlhšie (116-83-104 mm pri dĺžke 171 cm, rádius 18,5 m, hmotnosť 1030 g). Stále sa vyrábajú, hoci už s iným grafickým dizajnom.

skitrab magico 2015

Dal som do nich navŕtať ľahké talianske viazanie (o tom bude reč neskôr) a keď som ich ďalšiu sezónu prvý raz obul, úbytok pol kila na každej nohe bolo pri výstupe brutálne cítiť. Smerom dole som si oproti starým lyžiam (Völkl Amaruq) v priemere nepolepšil, ale ani nič nestratil.

Relatívne úzke SkiTraby dokonca prekonali očakávania v prašane. Tu sa ale mohol prejaviť aj fakt, že moja hmotnosť medzitým výrazne klesla a drží sa pod 70 kg. S hmotnosťou lyžiara zrejme súvisí aj to, že pri 180 cm telesnej výšky necítim potrebu jazdiť na lyžiach dlhších ako 170 cm.

Popri slušnom plávaní v prachovom snehu SkiTraby Magico výborne držia na tvrdom, hoci sú také ľahké. Zato v kruste sú iba priemerné a na zjazdovke s nimi nie je veľa zábavy. Trvanlivosť zodpovedá hmotnostnej kategórii – tenké hrany, minimálna hrúbka sklznice aj horného opláštenia sa museli niekde prejaviť.

Tenké hrany vľavo Movement vpravo SkiTrab

Tenké hrany – vľavo Movement , vpravo SkiTrab

Prvá zimná sezóna, ktorú som na nich odjazdil (2016/17), sa veľmi vydarila. SkiTraby strávili vyše 50 dní na snehu, čo sa podpísalo na ich vizáži. Lyže nie sú na parádu a diery v sklznici sa vždy dajú nejako zaplátať, ale objavili sa obavy, dokedy vydržia. Navyše som mal som chuť vyskúšať niečo nové a možno aj trochu potrebu odmeniť sa. Tak sa stalo, že mi v januári 2018 kuriér doviezol nový pár výhodne kúpený na nemeckom eBayi.

Skúsenosti s lyžami Movement Vertex-X

Nápis Made in Tunisia na lyžiach síce pôsobí čudne, ale Movement Vertex-X 2016 (120-84-109 mm, 169 cm, rádius 19 m,  hmotnosť cca 1100 g) boli magazínom Skialper vyhlásené za ski touringové lyže roka 2016. Ide o nástupcu lyží Bond-X a predchodcu modelu Alp Tracks 84. Verzia Vertex bez X je cenovo dostupnejší variant s vyššou hmotnosťou, vyrobený bez použitia karbónu, ktorý sa ešte stále drží v ponuke.

movement vertex x 2016

V porovnaní so SkiTrabmi sú Movementy zábavnejšie. Najviac to cítiť na zjazdovke. Sú točivejšie, hoci rádius majú rovnaký. Môže za to komplikovane tvarované vykrojenie v zadnej časti, ktoré však má aj nevýhodu – horšie bočné držanie na tvrdom hladkom povrchu. Ak si v takej situácii človek nedá pozor a ide trochu na päty, lyža ho nepodrží. V strede pod viazaním je konštrukcia spevnená sidewallom, čo prináša väčšiu istotu v rýchlych oblúkoch. Hrana s plnohodnotnu hrúbkou dáva nádej na slušnú životnosť.

Oba páry lyží používam paralelne, striedam ich podľa terénu a nálady. Hoci by sa mohlo zdať, že sú typovo v podstate rovnaké dosky, nie sú. Na výšľapy s predpokladom vážnejšieho športového výkonu si beriem SkiTraby. Keď to má byť viac do pohody, prípadne aj s nejakým strediskovým lyžovaním, tak Movementy.

Rovný zadok SkiTrabov drží na ľade lepšie nako zaoblený na Movementoch

Zaoblený zadok na Movementov (dole) je zábavný, ale na ľade lepšie drží rovný zadok SkiTrabov

Vábeniu dlhých a širokých lyží zatiaľ odolávam. Podmienky, v ktorých sa dajú využiť ich vlastnosti, podľa mojich skúseností nastávajú maximálne v 50 percentách výletov za snehom. Zjazd na nich je vtedy asi tak o štvrtinu lepší ako na univerzálkach so stredom 80 – 90 mm. Pre mňa je podstatné to, že nie som dosť fyzicky silný, aby som ťažké lyže vytrepal všade, kam chcem na v zime chodiť. A obmedzovať výber cieľov kvôli vyššie spomenutým číslam mi nepríde ako výhodný biznis.

Skúsenosti s viazaním ATK Raider

Na SkiTraboch mám namontované viazanie  ATK Race Raider 12 prvej generácie predávanej od roku 2014. Teda s klasickou pätou, na ktorej sa výška stúpacej opory mení otáčaním. Na viazanie nemôžem povedať zlé slovo. Celokovové vyhotovenie, brzda, posuvná päta, plynulé nastavenie vypínacích síl v oboch smeroch a hmotnosť 330 gramov – to sú aj po rokoch špičkové hodnoty. Obe vypínacie sily mám nastavené na 7, páčku špičky pri zjazde nezaťahujem, a ešte nikdy nezradilo.

Na brzdu umiestenú pred špičkou si treba zvyknúť. Po zapnutí lyžiarky do viazania, pred šliapaním aj pred jazdou dole,  je nutné zatlačiť ju paličkou alebo rukou. Raz som to pred zjazdom zabudol urobiť a na aktívnej brzde odjazdil v mäkkom snehu nejakú stovku metrov. Po návrate domov som strávil pár desiatok minút so zverákom a kliešťami pri narovnávaní ramienok brzdy, inak žiadna ujma.

Detail špičky ATK Race Raider

Detail špičky ATK Race Raider. Talianski remeselníci nezabudli na výstupok fixujúci haršajznu v strede.

To, že sa brzda aktivuje aj v móde šliapania, má svoje výhody. Môže sa stať, že viazanie vypne aj pri stúpaní a lyži by sa teoreticky mohlo podariť utiecť napriek nalepenému pásu. Nechcené vypnutie pri stúpaní som však s Raiderom zažil iba raz, keď bola špička slabo zovretá kvôli nahromadenému ľadu. Pravdepodobnejší scenár využitia always-on brzdy je situácia, že sa po dokončení výstupu stiahneš pás, zabudneš aktivovať brzdu a hodíš lyžu na zem. Za dávnych čias som takto zachraňoval fungl novú výbavu zo skalnej rokliny… Aktivovaná brzda navyše pomáha držať lyžu na mieste pri zapínaní sa do viazania na šikmej ploche.

Najviac na brzdy Raidera nadávam v situácii, keď dlho idem po slabo vysneženej zvážnici a každú chvíľu treba vyzúvať a prenášať. Vtedy tá jedna nutná operácia navyše začne liezť na nervy.

Aktuálna druhá generácia Raidera má na päte komfortné magnetické preklápačky a pod pätou pružinu kompenzujúcu ohýbanie lyže pri jazde. Zatiaľ som naň od kamarátov nepočul sťažnosti, hoci má o pár gramov viac a preklápačky by teoreticky mohli byť menej odolné.

Skúsenosti s viazaním Atomic Backland

Na Movementy som pôvodne tiež chcel dať Raidera, druhú generáciu. Nakoniec som s ulakomil na výhodný kauf viazania Atomic Backland s brzdou. Vyšlo ma asi o stovku menej ako Raider.  Musel som sa zmieriť s vyššou hmotnosťou (400 g) a prakticky nenastaviteľnými vypínacími silami. Ako kompenzáciu som dostal módne preklápačky.

Unikátne riešenie otáčavé piny preklápačky ostávajú na mieste

Unikátne riešenie – otáčavé piny, preklápačky ostávajú na mieste

Problém Atomicu Backland (a sesterského Salomonu MTN) je v geniálne jednoduchom, ale bezpečnostne kompromisnom riešení vypínania. K viazaniu dostaneš tri U pružiny do päty – mäkkú „woman“, normálnu „man“ a tvrdú „expert“. Tento kus ocele zabezpečuje horizontáne aj vertikálne vypínanie.

Začal som so stredným variantom a po dvoch pádoch bez vypnutia preventívne prešiel na ženskú pružinu. Ďalší pád, pri ktorom by som očakával vypnutie, znova nič. Nohy sú zatiaľ celé, ale odvtedy už radšej nepadám 😉

Keď sa nasucho snažím simulovať vypnutie lyžiarky z Raidera, päta sa pod bočným tlakom postupne vychyľuje. Ak bočný tlak prestane ešte pred dosiahnutím limitného uhlu, päta sa vráti do pôvodnej polohy. Ak tlak pokračuje, v predikovateľnom momente nastáva vypnutie. Atomic sa správa úplne inak. Na vychýlenie lyžiarky z rovnej polohy treba oveľa väčšiu silu a potom to hneď strelí. Nemôžem si pomôcť, správanie Raidera mi dáva väčšiu istotu.

Vľavo pružina Expert vpravo Man

Vľavo pružina Expert, vpravo Man. Ženu so zoslabenou oceľovou časťou mám namontovanú. Výmenu pružín by vraj mal robiť odborný servis, hoci je to úplne triviálna operácia.

Štve ma ešte jedna vec – viazanie síce je vybavené slotom na mačky (haršajzne), ale pod úchytmi chýba mrňavý kovový výstupok. Ten, ktorý na iných viazaniach fixuje mačku v strede, aby sa neposúvala do bokov. Atomic na túto triviálnu úlohu potrebuje samostatnú plastovú blbosť. Nestratiť ju je veľké umenie. A mačky niektorých značiek, napríklad ATK alebo Marker, kvôli nej nie sú použiteľné. Musel som svoje ATK vymeniť s Robom za Dynafity, ktoré sú OK pre oba moje sety.

Preklápačky na päte sú fajn, hoci idú dosť ztuha. Komfort a rýchlosť manipulácie sú asi o 20 percent lepšie ako pri otáčaní päty. Občas sa stane, že pod lyžiarkou zrazu cítim vyššiu oporu než akú som nastavil. Preklápačka totiž pri silných otrasoch môže preskočiť dopredu. Ale naozaj len zriedka. Stáva sa to aj na novších ATK Raideroch, i na Dynafitoch.

Výstupok na vycentrovanie haršajzne sa stratil

Výstupok na vycentrovanie haršajzne sa inžinierom z nadnárodnej korporácie stratil

Brzda Atomicu je oveľa masívnejšia ako brzda Raidera. To dáva predpoklad, že bude lepšie brzdiť. Potvrdiť praktickou skúsenosťou to zatiaľ neviem. Brzda sa ovláda pákou pod lyžiarkou a keď je raz deaktivovaná, tak aj taká ostáva. Čiže s ňou na rozdiel od Raidera treba manipulovať iba v prípade zmeny režimov stúpanie/zjazd.

Zamýšľam sa, koho týmto viazaním chceli v Atomicu osloviť. Má dosť širokú rozteč montážnych skrutiek (špička 40×38 mm), čiže je priateľské k širokým lyžiam. Vyrobili ho tak, že ma prežije, a kým netreba zakladať zakladať haršajzne, je radosť ho používať. Lenže v bezpečnosti a hmotnosti zaostáva za konkurenciou. Akoby tento projekt ležal hotový aspoň 10 rokov v šuplíku a potom sa niekto narýchlo rozhodol, že v budúcom kvartáli bude techové viazko na trhu.

Výrez haršajzne Dynafit je dostatčne veľký aby sa do neho zmestil nepraktický plastový doplnok

Výrez haršajzne Dynafit je dostatočne veľký, aby sa do neho zmestil nepraktický plastový doplnok

Pri viazaniach sa nedokážem vzdať dvoch funkcii. Jednou je nulová (plochá) šliapacia poloha. Výšľap nekonečnou Račkovou dolinou alebo takú hrebeňovku Veľkej Fatry si bez nej neviem predstaviť. Druhou nevyhnutnou funkciou je brzda. Chodiť „naostro“ si netrúfam, babrať s poistnými lankami sa mi nechce a predstava, že sa veziem v lavíne s lyžami priviazanými o nohy, sa mi vôbec nepáči. O ostatných parametroch sa dá zjednávať.

Ak by som teraz vyberal viazanie, volil by som ATK Crest, pri ktorom by, zdá sa, žiadne kompromisy neboli potrebné.

Skúsenosti s lyžiarkami Dynafit TLT6

O lyžiarkach sa nechcem veľmi rozpisovať. Je úplne jedno, aké majú vlastnosti, ak nesadnú a nohy trpia. S mojou úzkou nohou som spokojný majiteľ dvoch párov klasických Dynafit TLT6. Prvú polovicu sezóny zvyčajne jazdím v hrubších papučiach Custom Ready, druhú v tenkých Custom Light. Zo skeletov som odstránil sťahovacie velcro pásky, pretože zavadzajú a žiadny citeľný prínos pri zjazde som si nevšimol.

Zato vymeniteľný jazyk cítiť je, a poriadne. Oplatí sa s tým trochu babrať. Hore šliapem bez jazyka a pred zjazdom tam vrazím tvrdý čierny jazyk. Mäkšiu verziu vhodnú na šliapanie aj zjazd používam len výnimočne.

Skúsenosti so skialpovými pásmi

Aj o pásoch len krátko. Nepovažujem ich výber za veľkú vedu, pretože som zatiaľ vyskúšal 6 druhov od rôznych výrobcov, všetky som kupoval prakticky naslepo, a v podstate všetky boli OK – či už Pomoca pod značkou Dynafit, Colltext pod značkou Völkl, Contour s nápismi SkiTrab, Kohla pod značkou Hagan. Aj bezlepidlové pásy Gecko v bežných podmienkach fungujú, hoci je pravda, že ich väčšinou používam len ako záložné. Mixové alebo čisto mohérové, žiadne ma nesklamali. Niektoré lepšie držia v stúpaní, iné majú lepší sklz, no rozdiely sú naozaj minimálne.

Jedinú zníženú známku dávam no-name pásom kúpeným v ktoromsi Intersporte pri rakúskej diaľnici A1. Slabo lepia, slabo držia v stúpaní, v sklze brzdia. Bolo to núdzové riešenie situácie s pásmi zabudnutými doma.


Možno ťa zaujme

Máš niečo na srdci?