Zimný výstup na Triglav cez dolinu Krma

O zimnom Triglave som sníval už pár rokov. Na najvyššiu horu Slovinska som zatiaľ nevyliezol ani v lete a naivne som si predstavoval, že táto, podľa popisu Deny fakt dlhá túra, bude v zime o dosť ľahšia. Veď úmorný zostup poriešime vďaka lyžiam za hodinku, a ešte sa pri tom aj zabavíme… Realita bola, tak ako skoro vždy, výrazne odlišná.

V strede februára sme sa trafili do dňa s nádherným zimným počasím a čerstvo napadnutým prachovým snehom. Triglav bol úchvatný a mali sme ho len pre seba. V podstate všetko išlo podľa plánu. Ale pohodovou akciou by som to nenazval ani náhodou. Vrchol som zdolal len vďaka motivačnej podpore zdatnejších parťákov. A po zjazde v kôrovitom snehu som ďakoval všetkým anjelom, že mám obe nohy celé.

Triglav na otočku za jeden deň, to je v lete aj zime viac ako dvetisíc vyčerpávajúcich výškových metrov. Zimný výstup si okrem fyzickej kondície vyžaduje aj silný morál a skúsenosti so zimným alpinizmom. Vrcholový úsek síce je zaistený ferratovým lanom, to však bude z veľkej časti pod snehom. Sneh čakaj buď sypký alebo betónovo tvrdý. Šanca na jemne primrznutý firn, po ktorom by to v mačkách šlo lepšie ako na suchu, je blízka nule. Na istenie sa vlastným lanom nebude čas. Jednoducho, na zimný Triglav treba mať mať gule, dva cepíny a dôveru vo vlastné schopnosti.

Poloha a doprava

Pre lyžiarske túry pod Triglav sa najčastejšie volí trasa od severovýchodu cez dolinu Krma, kde terén umožňuje vysoký podiel pohybu na lyžiach. Autom sa z dediny Mojstrana zvyčajne dá vyjsť do výšky cca 950 mnm po mierne stúpajúcej spevnenej lesnej ceste. Napodiv tam nie je zákaz vjazdu, iba varovanie, že ju využívaš na vlastnú zodpovednosť.

Na konci cesty sa nachádza parkovisko, kam sa pri dobrej vôli zmestí do 20 áut. Z Mojstrany sa naň dostaneš približne za 20 minút. Na osobnom aute s nízkym podvozkom to v zime môže byť celkom adrenalínové, keď kolesá zapadnú do koľají a hrana predného nárazníka hobľuje vyvýšeninu medzi nimi… Do navigácie som zadal „Kovinarska koča“, čo je chata asi 2,5 km pred posledným parkoviskom.

Do podobnej výšky ako do doliny Krma vedie z Mojstrany horská cesta aj do doliny Vrata, ku chate Aljažev dom pod severnými stenami Triglavu. Tam sa začínajú najkratšie (a najstrmšie) výstupové trasy na najvyššiu horu Slovinska. Lenže dolinu Vrata v zime pre autá uzatvárajú. Rampa sa nachádza pri mýtnici vo výške približne 700 mnm.

Náročnosť a výbava

Skialpová túra z doliny Krma na chatu Kredarica je síce dlhá (cca 1500 výškových metrov), ale z pohľadu strmosti svahov či orientačnej náročnosti relatívne ľahká. Až pokus o dosiahnutie vrcholu Triglavu z nej robí seriózny alpinistický podnik.

Okrem bežnej skialpovej a lavínovej výbavy naň budeš potrebovať sedací úväz (stačí ľahký skialpinistický) a slučku s karabínou. Ferratový set je podľa mňa zbytočný (a ťažký) luxus, keďže nejde o vertikálne lezenie. Nevyhnutné sú štandardné mačky – mne stačili hliníkové, ale ak by bolo ľadovo, ďaleko by som v nich nedošiel. Na retiazkové nesmeky ani nepomysli. Cepíny odporúčam mať dva, z toho aspoň jeden technický – zahnutý lezecký. Ja osobne by som sa bez takého cepínu v prvom exponovanom úseku otočil.

Naša trasa

Čas potrebný na ranný motorizovaný presun z našej základne v prihraničnom Taliansku na začiatok trasy sme trochu podcenili. Na lyže sa preto staviame neskôr ako bol plán – až po ôsmej ráno. Navyše pri jazde po zasneženej lesnej ceste predčasne strácam nervy a zastavujem asi kilometer pred posledným parkoviskom. Od začiatku je jasné, že sa nesmieme flákať, ak chceme lyžovať dolu za svetla.

Prebíjať sa cez hrubú kôru bola na krátkych a úzkych lyžiach taká radosť, že miestami by som radšej šiel peši. Na posledných troch kilometroch sa mi to aj vyplnilo.

V dolných partiách doliny Krma je napriek sneženiu v predchádzajúci deň málo snehu, najmä pod stromami. Na šliapanie na pásoch to stačí, naspäť budeme nosiť. Stopu máme, predbehlo nás niekoľko partií domácich. Čerstvý sneh a slnko hlásiace sa spoza hôr na východe vytvárajú magickú atmosféru. V tieni doliny je mrazivo, zahrievame sa rýchlym pohybom. Vzniká telepatická dohoda, že prvú pauzu si dáme až na slnku.

Tá chvíľa prichádza na lúke pri chate Pastirski stan Prgarca (1763 m), v lokalite zvanej Planina Zgornja Krma. Kúsok nad lúkou sa stopa rozdeľuje na dve vetvy – doľava smer Konjsko sedlo, doprava traverz popod Arhovu glavu smerom do lokality Kalvarija. Obomi spôsobmi sa dá dostať na chatu Kredarica pod Triglavom. Volíme pravú vetvu, ktorá by mala byť orientačne jednoduchšia a zdá sa, že ňou pred nami ide viac ľudí.

Prechádzame cez neskutočnú krasovú planinu. Nič podobné v slovenských horách nemáme. Nad ňou stopa vedie do širokého žľabu napravo od kóty Vrh Snežne konte. Letná turistická trasa obchádza Vrh zľava, po okraji prepadliny Snežna konta. Náš žľab s rovnomerným sklonom je na lyžiach určite príjemnejší.

V týchto fázach výstupu už vidíme hrebeň Malého Triglavu. No chata Kredarica ostáva skrytá za akýmsi pahorkom. Vynára sa spoza neho až v posledných metroch stúpania. Na slnečnom pľaci za chatou si dopriavame dlhší oddych, súkame sa do sedákov a berieme cepíny. Lyže ostávajú tu. Obchádzame chatu a cez sedielko Ledeniški preval (2484 m) nastupujeme do hrany Malého Triglavu. Staršie stopy predchodcov sú v snehu rozpoznateľné, ale dnes ideme na Triglav jediní. To nám potvrdil aj chlapík z chaty.

Výstupová línia je strmá a miestami exponovaná. Snažím sa sústrediť na predídenie pádu namiesto predstavovania si jeho následkov. Ešte to je v tvojej komfortnej zóne, sugerujem si, hoci časť mozgu vyjadruje silné pochybnosti. Prvý väčší problém prichádza po prvej stovke výškových metrov. Asi 20-metrová platňa pokrytá polmetrovou vrstvou sypkého snehu. Cepín treba preraziť až na podklad a ani tam to veľmi nedrží. Tu by sa nám zišlo vlastné lano – to, ktoré sme si nevzali. Spätne si uvedomujem, že pri použití lana by sme výstup časovo nestíhali.

Špekulujeme tam vyše štvrť hodiny, kým sa Martinovi na čele podarí pod snehom nájsť ferratové lano a odkopať z neho pár metrov. Parťáci sa oň istia len symbolicky v nakritickejšom úseku. Ja si radšej odkopávam ďalšie metre lana a prakticky celé to prechádzam istený. Našťastie tento úsek je jediný, ktorý nám spôsobuje dlhšie zdržanie. Ostatné problémy nás už nezdržia viac ako pár minút.

Vychádzame na hrebeň, kde miernejšie stúpanie urýchľuje postup. Po celý čas máme dychberúci výhľad na chatu hlboko pod nami a vrcholy vyčnievajúce z inverzných oblakov všade naokolo. Vrchol Malého Triglavu, kúsok klesania, exponovaný hrebienok a začína sa finále.

Zdiaľky sa zdá, že tesne pod vrcholom budeme musieť prekonať niekoľko exponovaných pasáží a možno aj jeden strmší lezecký úsek. No zblízka sa ukazuje, že to nie je nič dramatické. Horšia je únava zvýraznená riedkym vzduchom. Na vrchole je krásne, no neviem sa uvoľniť a vychutnať si chvíľu tak, ako by sa patrilo. V myšlienkach dominuje predstava exponovaného zostupu a blížiaceho sa súmraku.

Cestu späť charakterizuje napätie. Hlavne nezakopnúť mačkou na nesprávnom mieste. Počas krátkych prestávok sa snažím vychutnávať scenériu Júlskych Álp pred západom slnka. Toto sú tie chvíle, pre ktoré sa nám oplatí toľko pechoriť. Ku chate prichádzame unavení, ale bez akýchkoľvek škrabancov na tele či materiáli. Oddychujeme v prázdnej jedálni a chatár-meteorológ nám varí čaj.

Zjazd od chaty veľmi nebudem opisovať, najradšej by som naň zabudol. Beriem ho ako cenu za euforické pocity na vrchole. Krásny ranný prašan počas nášho lezenia na Triglav stihol na slnku odmäknúť a potom v tieni primrznúť. Prebíjať sa cez hrubú kôru bola na krátkych a úzkych alpinistických lyžiach taká radosť, že miestami by som radšej šiel peši. Na posledných troch kilometroch sa mi to aj vyplnilo. Pri návrate sme v podstate kopírovali výstupovú trasu, iba na jednom úseku sme sa od nej odchýlili a nebola to dobrá voľba.

Tu sú naše čisté časy v kľúčových úsekoch trasy:

• Parkovisko v doline Krma – chata Kredarica: 4:10 h
• Chata Kredarica – Triglav vrchol: 1:50 h
• Triglav vrchol – chata Kredarica: 1:00 h
• Chata Kredarica – parkovisko v doline Krma: 2 h

Náš celkový čistý čas teda bol 9:00 h. K tomu prestávky na oddych spolu 1:45 h a sme na celkovom čase 10:45 h.

História

Prvý zaznamenaný výstup na Triglav (2864 m) sa uskutočnil v roku 1778, teda o 90 rokov skôr ako prvý zdokumentovaný výstup na Gerlachovský štít (2655 m). Na vrchole sa nachádza kovová vežička známa ako Aljažev stolp, ktorá môže poslúžiť aj ako núdzový úkryt. Konštrukciu vymyslel katolícky kňaz a slovinský patriot Jakob Aljaž v roku 1885. Aby ju mohol umiestniť, jednoducho si na vrchole Triglavu kúpil pozemok.

Vežička nikdy nemala veľký praktický význam. Išlo skôr o symbol a zabezpečenie „domovského práva“ na vrchole pre Slovincov. O Triglav sa totiž zaujímali aj omnoho silnejšie alpské spolky nemecky hovoriacich horolezcov.

Praktické info

Triglavski dom na Kredarici (2515 m) je najvyššie položená horská chata v Slovinsku. V zime síce nefunguje v štandardnej prevádzke so službami pre turistov, no zdržiava sa tam stála posádka meteorológov, s ktorými sa dá priamo na mieste dohodnúť nocľah. Nám ho ochotný chlapík sám iniciatívne ponúkal. S vďakou sme odmietli, ale bolo fajn vedieť, že pre prípad neočakávaných problémov je k dispozícii záložný plán.

Fotogaléria