Mont Rogneux: pohodová trojtisícovka na rozlúčku so skialp sezónou

Tušiac, že to bude záverečná túra sezóny, sme pri výbere cieľa stavili na istou. Keďže sme sa s Martinom nachádzali vo Švajčiarsku blízko Walliských Álp, vyberať bolo z čoho.
Tušiac, že to bude záverečná túra skialpovej sezóny 2018/19, sme pri výbere cieľa stavili na istou. Keďže sme sa s Martinom cez Veľkú noc nachádzali vo Švajčiarsku blízko Walliských Álp, vyberať bolo z čoho.

Vzhľadom na teplé počasie je podmienkou severná orientácia a výška nad 3000 m. Nechceme použiť lanovku a z logistických dôvodov to musí byť blízko Verbieru. Vyšla z toho klasická a u miestnych veľmi populárna trasa na Mont Rogneux (3084 m). Už dlho ju mám odloženú v záložkách v priečinku „treba vidieť“ a všetky podmienky spĺňa.

Po včerajšom ťažkom dni nad Chamonix by sa síce hodilo niečo oddychovejšie ako 1800 výškových, ale nie sme tu na výlete 😉 Krátko po ôsmej vykladáme v Le Châble pod lanovkou časť partie smerujúcu na zjazdovky vo Verbieri. Vo dvojici pokračujeme ešte zo 20 minút autom hore dolinou po kľukatej horskej ceste. Vedie hlboko do hôr ku priehrade Mauvoisin pod hlavným alpským hrebeňom na talianskej hranici.


Trasa podľa Locusu: Dĺžka 21 km, nastúpaných 1769 m, celkový čas 5:30 h. Trasa na mape a GPX na stiahnutie

Za osadou Lourtier nachádzame odbočku označenú reklamným smerovníkom chaty Brunet. Zaparkovať sa dá na tráve pokrytej starým kravským trusom. So snehom je to v tejto výške (1300 m) bieda. Naše pochybnosti rozháňajú ďalšie autá s posádkami vykladajúcimi lyže.

Je nám jasné, že prvých 300 výškových budeme často prenášať. Po úvodnej, z väčšej časti zasneženej asfaltke, volíme strmú skratku lesom a v ňom je to so snehom naozaj zlé. Nazad radšej pôjdeme okľukou po ceste. Trvá takmer hodinu, kým sa dostaneme na lúky so súvislou bielou pokrývkou.

Keď znova pretíname cestu ku chate Brunet, rozhodujeme sa oželieť jej návštevu. Je to zachádzka a my máme o tretej popoludní dohodnuté stretko pod verbierskymi lanovkami. Stúpame po pekných lúkach, snažiac sa podľa GPX v mobile udržať smer tak, aby sme sa niekde nad chatou vrátili na odporúčanú trasu. Viac vpravo, poza hrebeň, vidíme výstupové stopy, ktoré zrejme tiež vedú na náš vrchol. Túto alternatívu si nechávame na zjazd.

05 Martin pozuje
Martin pózuje (viac fotiek v galérii)

Po vystúpaní pomerne strmej pasáže prichádzame na takmer rovné plató. Otvára sa z neho výhľad na Petit Combin (3663 m) s typickou ľadovou čiapkou, ale kde je Mont Rogneux? Zabudli sme si napozerať fotky a tipujeme na sympatický špicatý kopček rovno pred nami. Musíme sa k nemu dostať po sústave hrebienkov.

Keď začneme stúpať, uvedomujeme si, že vyhliadnutý špic je na trojtisícovku príliš malý a Rogneux bude niekde nad nami. Prekonávame ešte niekoľko horizontov, kým konečne vidíme nevýrazný vrchol jasne označený krížom. V poslednom stúpaní prichádzajú vhod haršajzne.

Na vrchole chvíľu pobudneme a pofotíme rešpekt vzbudzujúci masív Grand Combinu (4314 m). S lyžami v rukách schádzame o pár metrov nižšie po západnom rebre na miesto, kde chceme začať zjazd.

11 Ladoví susedia Petit Combin 3663 m Grand Combin 4314 m a Mont Vélan 3727 m
Ľadoví susedia Petit Combin (3663 m), Grand Combin (4314 m) a úplne vpravo Mont Vélan (3727 m, viac fotiek v galérii)

Väčšina výstupovej trasy nebola lyžiarsky atraktívna. Púšťame sa radšej paralelnou dolinou na druhej – severozápadnej – strane dlhého skalnatého hrebeňa, popri ktorom sme vystupovali. Aj toto máme podchytené na GPX a do kotla vedie veľa stôp, takže obavy z blúdenia nie sú. Čaká nás krátka pasáž so sklonom tesne nad 40 stupňov, no s príjemnou expozíciou. Zvyšok svahov do pohody.

Celú tisícku výškových metrov si užívame celkom dobrú lyžovačku, hoci sneh sa každú chvíľu mení zo suchého (rýchly) na mokrý (pomalý) a medzi tým sú ešte pasáže s krustou. Treba byť  nonstop v strehu. Na križovatke s cestou ku chate, približne v 2000 m. n. m., sa zábava končí. Za lepších snehových podmienok by sa oplatilo pustiť strminou do lesa, dnes bude výhodnejšie šúchať sa po ceste.

14 Na chvíľu sa ukáže aj špic Matterhornu
Na chvíľu sa ukáže aj špic Matterhornu (viac fotiek v galérii)

Niekoľko akrobatických preskokov cez pásy zelenej trávy či potôčiky, niekoľko prenášaní, a sme naspäť na parkovisku. Ani to veľmi nebolelo. Lyže sme nosili možno len štvrtinu toho čo cestou hore. Časový plán sme s prehľadom dodržali.

Mont Rogneux je tutovka pre každého, kto hľadá peknú, stredne náročnú túru v oblasti Verbieru. Orientačne a technicky jednoduchá, dá sa podniknúť bez mačiek a cepínu, odmení dlhým zjazdom bez extrémnych sklonov. Navyše je tu možnosť ústupu na blízku chatu. No ak ju chceš urobiť za jeden deň, budeš potrebovať slušnú fyzickú kondíciu. Výškové metre neoklameš.


Autor odporúča

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?