O krátky čas po vylezení južnej steny Kežmaráku veríte, že je tá správna konštelácia hviezd na Vidlový hrebeň. Vstávanie o 3:50 sa vám zapáčilo, tak si ho opakujete.

Vonku je o poznanie chladnejšie, tak si ešte na parkovisku prezliekate dlhé tričko a o 4:40 sa vydávate hore. Kráčate, kráčate, o 6:30 míňate Skalnaté pleso a o 7:50 už máte za sebou druhé raňajky v Lomnickom sedle.

Nasleduje normálka na Lomničák. Tú si v letných podmienkach smerom hore ešte neabsolvovala. Máš síce za sebou niekoľko schádzaní v lete, pár výstupov v zimných podmienkach, avšak výstup v lete ťa nezaujal. Trochu po hrebienku, cez Emericiho nárek a následne už len pár metrov a o 8:45 ste hore.

Pred vami vyšli dvaja týpci, tí si však dávajú na Lomničáku pivo, tak ste ich predbehli a znovu sa ako prví dostávate na hrebeň. O deviatej schádzate k hrebeňu do Medenej štrbiny. Pri hrebeni značne pofukuje a cítiš chladný vzduch z Medenej kotliny. Jednoducho, hneď a elegantne naliezate na hrebeň.

Nevieš sa zbaviť zvláštneho pocitu počas toho, ako z oblej vyhladenej skaly vstupuješ na ostrý chrbát tohto dinosaura, pravdepodobne Spinosaura. Nástup ti zľahka pripomenul Žabieho koňa.

Do stupu ti chýba tak desať centimetrov. A to hádam všade v tomto hrebeni.

Následne začínate viac-menej zostupovať. Zliezate tu i hentam. Horolezec ťa posiela pred seba, aby ťa mohol aspoň trochu istiť, a prvé, čo ťa čaká je zliezanie bez chytov a stupov. Vravíš, že ti do stupu chýba tak desať centimetrov. A to hádam všade v tomto hrebeni. Trošku sa poposúvaš a podarí sa ti naň dočiahnuť. Zliezanie všobecne nepatrí medzi vaše obľúbené činnosti. Obaja radšej leziete hore.

Z diaľky sleduješ Západnú Vidlovú vežu a jej zuby, ktoré sa z diaľky škeria. Trošku ti prídu desivé, keď sa k nim však priblížite a stojíš na nich, tak sa desivosť vytráca. Ani si sa nenazdala a si hore. Horolezec chce okamžite pokračovať ďalej. Zastavuješ ho pre fotku a idete ďalej.

Opäť vás čaká zostup. Už sa pýtaš sama seba, kedy konečne pôjdete hore. Všetko sa vysvetľuje, keď sa dostávate do Vidlového sedla. Najnižší bod, najvyšší čas. Tyčinka na posilnenie.

Nad vami stena. Idete hore. Vyzerá to na seriózne popoliezanie. Taká je i skutočnosť. Príjemne stúpate. Metre odsýpajú, horolezec lezie prvý a teba doberie. O chvíľu ti už poľský horský vodca s klientom šliape na päty, tak ich tesne pred vrcholom Veľkej Vidlovej veže púšťate pred seba. Ani sa nenazdáš a po krátkom popoliezaní ste hore. Stienka ti po poslednej stene Kežmaráku príde krátka. Opäť chvíľka na fotku a idete ďalej.

Trochu nerozhodnosti kadiaľ, ale rýchlo postupujete ďalej. Krátke zlanenie, pár vežičiek a už z diaľky vidíš, ako horský vodca lezie na Východnú Vidlovú vežu. Usudzuješ, že to bude jemný previštek. O moment neskôr sleduješ, ako doberá klienta z police opačnou stranou. Nerozumieš a ukazuješ to horolezcovi, ten je však nižšie a túto situáciu nevidí.

Dávate kratučký zlaňák, urobíte pár krokov a už ste pod Východnou Vidlovou vežou. Horolezec sa na to ide pozrieť, ty ho pekne odistíš, na čo ťa následne doberie. Stienka je každopádne zaujímavá.

Celou pravou rukou chytíš parádny spoďák, ale keď urobíš krok vyššie, ruka ti tam ostáva, tak to musíš vymyslieť trošku inak. Konečne to trénovanie previštekov naberá zmysel a jednoducho a bez problémov sa vytiahneš hore. Ešte pár zaujímavých krokov a si hore. Na vrchole miesta málo. Opäť fotka a hľadanie zlaňáku. Už od Veľkej Vidlovej veže skučíš, že si hladná, jedla sa ti stále nedostáva. Asi ťa chce utrápiť hladom.

Dinosaurus ti svojim vystupovaním z vyhladených skál neprestáva motať hlavu a nevieš od neho odtrhnúť zrak.

Po prvom dlhom zlaňáku sa ocitáte len pár metrov od miesta, kde ste nastupovali do poslednej steny. Smeješ sa, ale konštatuješ, že bez zdolania tejto veže by Vidlový hrebeň stratil svoje čaro. Druhý zlaňák vedie až pod Kežmarskú štrbinu, odkiaľ už len vybehnete na Kežmarák.

Cestou sa zastavujete a obdivujete krásu tohto hrebeňa. Dinosaurus ti svojim vystupovaním z vyhladených skál neprestáva motať hlavu a nevieš od neho odtrhnúť zrak. Zdá sa ti logickejší, orientačne jednoduchší a omnoho krajší ako napríklad Soliskový hrebeň, ktorý máš ešte v ako-tak čerstvej pamäti z prelomu zimnej a letnej sezóny. Neubrániš sa porovnávaniu.

Je 14:20, keď prichádzate na Kežmarák. Konečne jedlo. Pri predstave dlhého zostupu do Tatranskej Lomnice sa ti vôbec nechce vstávať. Po oddychu sa predsa len vydávate na zostup. Ten ste si už nacvičili z nedávneho Kežmaráku, tak sa rýchlo dostávate do Huncovského sedla a žľabom dole.

V Skalnatej doline si dávate pauzu na rovnakom mieste pri potoku, kde dopĺňate tekutiny. Ďalšie potom v podobe radlera na Skalnatom plese pred úmorným zostupom po zjazdovke. Bŕŕŕ. Najakútnejšia situácia je však na Štarte, keď sa ti nechce ani žmurknúť. Už dlhšiu dobu pozoruješ, že zostupy ti začínajú trvať dlhšie ako výstupy, ale predsa len sa vám o pol siedmej podarí doraziť na parkovisko.

Celkový čas bežného smrteľníka: 13 hodín a 20 minút. Z toho 4 h Tatranská Lomnica – Lomnický štít, 5:20 h Lomnický štít – Vidlové veže – Kežmarský štít, 4 h Kežmarský štít – Tatranská Lomnica. Vrátane obedu na Kežmaráku, poobednom posedení v Skalnatej doline, olovrantu na Skalnatom…

Odporúčanie: pri použití lanovky hore do Lomnického sedla a zo Skalnatého plesa dole, ako sa to bežne robí, túra stratí čaro. Bez použitia lanovky je celkový dojem z výletu výživný 🙂

Horolezec: Lomnický štít, Vidlový hrebeň (III/V) – krásny exponovaný hrebeň medzi Lomničákom a Kežmarákom, kde sa na úvod človek zahreje výšľapom na Lomnický štít a následným zostupom do Medenej štrbiny. Po krátkom vylezení na hrebeň čaká zliezanie až do Vidlového sedla. Krátke zlanenie zo zlaňovacej reťaze zo Západnej Vidlovej veže. Z Vidlového sedla sa hrebeň mení v stenu, kde sa ľavou časťou a následne rebrom dostaneme na hrebeň Veľkej Vidlovej veže. Zlanenie z červeného kruhu a zliezanie do Lievikovej štrbiny. Zo štrbiny peknou stienkou za V na Východnú Vidlovú vežu, alebo ľahkým terénom poza vežu. Zostup zlanením z Východnej Vidlovej veže na 2 x 30 m do Kežmarskej štrbiny a ľahkým terénom na vrchol Kežmarského štítu. Na celom hrebeni sa nachádza viacero postupových nitov a skôb, zlaňovacích reťazí a borhákov.

Ona (žena na lane) nezodpovedá za presnosť údajov. Myšlienky iba vyjadrujú horu pocitov nahrnutých počas získavania nových skúseností. On (horolezec) posúva a dopĺňa reálne informácie.
Deny a Matúš


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?