So ženou na lane 24: Široká veža alebo slnečné lezenie s ďalekým nástupom

Horolezec sníva o Širokej veži už dlhšie. Má napozeranú Motykovu cestu a veľmi namotivovane ťa naláka, aby si prešla s ozývajúcim sa starým zranením celou dolinou až pod stenu Širokej veže. Niekedy ani nevieš, prečo s tým súhlasíš.
Horolezec sníva o Širokej veži už dlhšie. Má napozeranú Motykovu cestu a veľmi namotivovane ťa láka, aby si prešla s ozývajúcim sa starým zranením celou dolinou až pod stenu Širokej veže. Niekedy ani nevieš, prečo s tým súhlasíš.

Napriek okolnostiam teda vyrážate ráno o šiestej zo Smokovca. Tebe na batohu po dlhej dobe pristáva lano a na nohy si obúvaš vysoké a ťažké topánky s pevnou podrážkou. Horolezec síce chcel všetok materiál vyniesť sám, vravíš však, že dohora to dáš a radšej nech lano zoberie smerom dole. Paradoxná situácia, keď si dobrovoľne na cestu hore pridávaš náklad.

Počas cesty na Hrebienok vychádza slnko, postupujete Veľkou Studenou dolinou plynulo bez väčších zastávok, počasie je krásne. Keď sa rozchodíš, tak sa ti ide celkom dobre, ani váha batohu ti neprekáža. Keď začnete vychádzať hore Generálom pod Javorák, začínaš výraznejšie spomaľovať.

Vidíš jeho odhodlanie v odraze slnečných okuliarov. Namotivovaný.

Cestou vás opäť lákajú modro-fialové plody, ale nechávate si ich na zostup. Cestou sa obiehate s dvojicou Poliakov. Dávate sa s nimi do reči, pretože máte silné podozrenie, že chcú ísť to čo vy – Motykovu cestu. Našťastie idú pod Javorák, kde ich horolezec dokonca usmerňuje, keďže pôsobia dosť zmätene.

O desiatej prichádzate pod Širokú vežu. Si sklamaná, že napriek tomu, že sa ti šlo celkom fajn, tak nástup trval štyri hodiny. To ste mohli ísť aj do západnej steny Lomničáku.

03 pod stenou
Pod stenou (viac fotiek v galérii)

V ceste je nalezená jedna česká dvojka a keď prichádzate bližšie, vidíte ďalšiu dvojicu pod stenou. Prechádza tebou silné sklamanie. V ľudoprázdnej doline, kde v stenách okolitých štítov nie je ani živej duše, sa v jednej ceste stretnú tri dvojice.

Intenzívne horolezcovi píliš uši, aby ste šli niečo iné. Horolezca však tentokrát nepresvedčíš na zmenu plánu – i keď vie, že toto mu budeš dlho pripomínať. Vidíš jeho odhodlanie v odraze slnečných okuliarov. Namotivovaný.

Lezci pred vami lezú bez zaváhaní a prestávok, ale lezenie je pomalé a trvá takmer dve hodiny, kým sa dostatočne vzdialia. Medzitým sa opaľuješ na silnom septembrovom slnku a mrmleš, že si mohla radšej dlhšie spať alebo sa pásť na lesných plodoch. Po pol dvanástej začínate liezť a ty si do ľahkého batohu pribaľuješ obrie topánky, ktoré ťa zvyšok cesty budú ťahať k zemi.

Prvá dĺžka je najprv jednoduchá a potom pokračuje kúto-platničkou. Pod prvým štandom na nachádzajú zaujímavé vaničkovité útvary, nad ktorými polemizuješ, ako mohli vzniknúť. Prvý štand je z kategórie mimoriadne nepohodlný. Visíš v sedáku, stojíš na nepríjemných stupoch a k zemi ťa tlačí i ten ťažký batoh, ktorý si nestihla nikam zavesiť.

05 ty v stene
V stene (viac fotiek v galérii)

V druhej dĺžke pokračuješ v položenej platničke s rôznymi vaničkami a nohami na trenie. Tie dostávajú slušne zabrať. Pod druhým štandom musíš prekonávať zvláštny pseudoprevis. Druhý štand je veľmi pohodlný. Vyzúvaš sa, skladáš batoh z pliec a spokojne istíš.

Tu cesta pokračuje nepríjemne vyzerajúcim traverzom doprava pomedzi previsy. Vyzerá to horšie než to v skutočnosti je. Od traverzu sa ti podarí odosobniť a výlez, v ktorom je potrebné urobiť prekrok doprava, dávaš úplne jednoducho. Táto dĺžka je krátka, horolezec dobehol dvojku pred vami, takže štanduje skôr.

Ďalšia dĺžka pokračuje platňou s veľkým zárezom. Je to o rukách a málo nôh. Horolezec sa nalepí za dvojku pred vami, ktorá si opäť urobila krátku dĺžku, a lezie za druholezkyňou. Aspoň tak si to pochopila z vysielačky. Keďže postupuje pomaly, tak si na štande sadáš na rovnú plochu, pohodlne istíš, opieraš sa a užívaš si slniečko. Keď ti dá pokyn, že už môžeš liezť, ani sa ti nechce. Nohy ťa z tých platničiek celkom bolia a radšej by si zostala chytať bronz.

Vydávaš sa teda za horolezcom. Začiatok ťa potrápi. Musíš porozmýšľať ako správne chytiť zárez a ako správne uložiť nohy aby ťa noha nebolela. Chvíľu to potrvá, ale dáš to. Nasleduje výlez ďalšou platňou s vaničkami a navyše aj v kúte. Volíš variant viac platničkami, tvoje achilovky dostávajú zabrať a nohy sa ozývajú celkom intenzívne.

08 mega pohodlný štand
Mega pohodlný štand (viac fotiek v galérii)

Platňami a ďalším pseudoprevištekom sa dostávaš na pohodlný štand. Tieto zvláštne útvary a chyty akosi ani nestíhaš emocionálne spracovať pri starostiach o svoje chodilá. Nemáš ani obavy, žeby si to nepreliezla, napriek tomu pri doleze na štand svojími nepochopiteľnými pocitmi kazíš horolezcov skutočne krásny krásny deň. Nie, nie je to chyba, fakt je krásny.

Našťastie je na takéto veci zvyknutý, podporí ťa, nechá ťa oddýchnuť na pohodlnom štande a až potom odlieza preč aj s ťažkým batohom. Alebo proste od teba uteká :D

Posledná dĺžka sa ťahá vpravo a potom ľahším rozbitým terénom hore. Horolezec zaštandoval na slučke a starej skobe po tom, čo mu došlo lano. Keď doliezaš, púšťa ťa urobiť posledný skoro-dolez do úplne robitého terénu. Nakoniec zruší štand, dolezie k tebe, odviažete sa a ty si obúvaš maximalistické topánky.

Na vrch je to kúsok. Je pol štvrtej, hore ste sami. Dávate si pauzu, tyčinku, pijete poslednú vodu a tebe sa absolútne nechce ísť dole. Nakoniec ti nič iné nezostáva. Terén do Priečneho sedla je schodný a jednoduchý. Pod Širokou vežou konečne zhadzujete sedáky, čo je vyslobodením, prebaľujete veci a jete ten malý kúsok jedla, ktorý ste si vyniesli.

09 spoločná
Spoločná na vrchole (viac fotiek v galérii)

Nasleduje zostup, horolezec berie všetok materiál – tak ako sľúbil. Po turistickom chodníku to ide pohodlne, ťažšie je klesanie Generálom, kde kvôli pokročilému času ignorujete fialovo-modré plody.

Keď sa napojíte opäť na turistický chodník, tak ťa chodidlá mimoriadne pália a najradšej by si zostala na mieste už navždy. Ste však na turistickom chodníku, schyľuje sa k večeru a smrť umrznutím by asi nebola zábavná. Takže postupujete nižšie. Keď prichádzate na Hrebienok, horolezec v okamihu stopne za pivo dvoch zamestnancov a tí ťa zachránia pred smrťou na ubolené nohy.

Horolezec: Široká veža - Motykova cesta (V): Cesta vedie v pevnej skale s veľmi zaujímavými chytmi a stupmi vaničkovitého charakteru v platniach. Zakladanie istenia je bezproblémové, občas sa objaví aj skoba. Štandy sú na borhákoch na pekných policiach (okrem prvého). Štvrtá a piata dĺžka sa dajú spojiť do jednej, cca 55 m dlhej dĺžky. Z posledného štandu je dolez na vrchol jednoduchým terénom (III) cca jeden a pol dĺžky. Zostup vedie cez Priečne sedlo ľahkým terénom.

Ona (žena na lane) nezodpovedá za presnosť údajov. Myšlienky iba vyjadrujú horu pocitov nahrnutých počas získavania nových skúseností. On (horolezec) posúva a dopĺňa reálne informácie.
Deny a Matúš


Fotogaléria