Píliš mu uši, lebo chceš ísť Ganek, Rumanov aj Zlobivú. Máš byť asi ticho, lebo má pozretú jednu cestu „z dielne uja Puškáša“ ako to nazval, Západným pilierom na Ganek, ale že ak budete mať čas, tak si môžete odskočiť na Rumanov. Zlobivá upadá do zabudnutia. Pôjdete v zime na lyžiach.

Západným pilierom na Ganek je to údajne päťka, a viac ti neprezradí. A ty – ako vždy – nezisťuješ viac. Stále napriek svojej lezeckej neistote veríš jeho úsudku. Ranným stúpaním Zlomiskami stretávate pár v rokoch ako idú na Vysokú a vyzvedajú kam máte namierené. Prezradíte cieľ a chlapík má reči o Tatarkovi. Vtedy sa to dozvedáš.

Síce registruješ známych tatrancov, ale neriešiš ich životopisy a kto, čo, ako, kedy vyliezol, kde zahynul. Registruješ tak maximálne Puškášov zmysel pre kúty a logické línie a aj to len vďaka horolezcovi. Zamyslíš sa, ale nevravíš nič, len si poskladáš dokopy nedávnu konverzáciu horolezcov a dochádza ti, že to je to miesto, kde Tatarka zomrel.

Stúpate dolinou a Ganek sa len pomaly približuje. Pilier vidno už z diaľky. Keď sa dostávate pod stenu, sú pred vami dve dvojky. Mrnčíš, lebo toto sa stáva pravidelne. Si nešťastná. Prvá dvojka je už na prvom štande, druhá začína liezť. Vypadne im nejaká skala a letí dole stenou ponad miesta, kde pred chvíľou stála baba z druhej dvojky. Pracete sa nabok.

Vidíš ako sa Poliak hýbe z prvého štandu, vymýšľa tam nejaké polohy a visí v previse. Zdesene sa obraciaš na horolezca, že to je previs. Zdola vidno že je to previs! Hneď na začiatku druhej dĺžky! Chlapovi hore to trvá dlhšie. Skúša, skúša. A čím dlhšie sa to deje, tým si zdesenejšia. Kým nahadzujete veci na seba, chlapovi sa konečne podarí prekonať kľúčové miesto. Kvôli padajúcim kameňom začínate trochu zboku. Onedlho padá druhý. Sleduješ ako sa odráža a preletí opäť miestom, kde sa ešte pred chvíľou istilo. Vôbec sa ti to nepáči.

Vybehnete prvú dĺžku, je teplo tak prebehnú prezliekačky na prvom štande. Svieti slnko, praží, z Rysov je mravenisko a od Končistej sa valia nejaké oblaky. Horolezec rýchlo prelieza kľúčové miesto a keď je v dobrom, pozerá na teba: „je to previs, treba sa vytiahnuť na rukách, všade sú dobré chyty“. Mykne plecom, potom ty a lezie ďalej. Za tebou dolieza český prvolezec. Prehodíte pár viet. Veľmi sa na ne nesústredíš, tak len bezducho hodnotíte mravenisko na Rysoch, že ste tu ešte neboli a že oni sa zvyknú stratiť. Vtedy spozornieš, prekvapuje ťa to, lebo ich reči ako vybehnú prvú dĺžku nenaviazaní pôsobili drsne.

Rušíš štand a naliezaš. Obchytávaš stenu. Prvý pokus sa ti úplne nezdá. Sprava jeden dobrý chyt, ale potom už nie. Uvedomuješ si, že on to šiel viac doľava. Zídeš o krok nižšie a hľadáš znova. Nájdeš. Cítiš ako sa ti odkrvujú ruky. Chytíš sa a ťahááááš. Vyložíš nohu a to najhoršie je za tebou. A potom len hore. Každú skalu si chytíš dvakrát, je to tu nejako podozrivo voľné. Tešíš sa zo štandu pod skalou, lebo vieš, že tam na teba nespadne nič. Česi nikde. Stíhaš fotiť.

Ďalšie dĺžky sú ľahučké. Až prekvapivo, preto sa viackrát pýtaš, či ste v dobrej ceste. Podľa starých istení údajne áno. Jeden štand si dávate na rebierku, z ktorého sleduješ príchod oblakov až ťa úplne pohltia. Česi stále nikde. Ďalší štand v závetrí a v hmle. Horolezec je hladný. Tebe klesá morálka. Konečne na Gánku a nebudeš mať žiadnu viditeľnosť?

Trochu mrzneš. Doistíš, obliekaš sa. Keď sa ti zdá pridlho, pýtaš sa či sa oblieka? Oblieka, ale aj istí. Ideš hore. Ľahký dolez hore a na tvoju ohromnú radosť sa ako tak oblaky vytiahnu. Tešíš sa. Obzeráš sa aspoň na to čo vidieť, do dolín, na Vysokú, ktorá sa v cykloch objavuje a skrýva. Fotíš sa, keďže horolezec ti nechce spraviť fotku. Ešte že existuje sériové snímanie.

Nakoniec sa nechá presvedčiť a urobí ti pár záberov. Pauzička, nikde nikoho, Poliaci pred vami začali schádzať pri vašom príchode hore. Po chvíli sa po hrebeni vydáte dole, zliezate do sedla, trochu nižšie a potom naľahko vybehnete na Rumanov. Horolezec je nezvykle veľmi hladný, takže sa ponáhľate na Popradské pleso, kde sa nakŕmi aspoň polievkou a tebe donesie makovú štrúdľu. Ani nevieš, čím si si to zaslúžila.

Horolezec: Západný pilier na Ganek (V) alebo aj Puškášov pilier je klasická cesta, ktorá vedie výrazným pilierom. Nástup je z Rumanovej dolinky priamo hore dvojkovým terénom na terasu Ganku. Zaujímavá je druhá dĺžka, ktorá začína mierne vpravo od línie piliera. Po prekonaní menšieho previsu, kde sa nachádza pár starších skôb, sa cesta postupne vracia späť. Po druhej dĺžke skončia obtiaže a nasleduje ľahší terén na vrchol. Istenie je bezproblémové, občas treba dať pozor na voľné kamene.

Návrat do Steny pod Skokom

Hlásia nestále počasie. Aj kvôli tomu chcete niečo relatívne blízko, aj ľahké, a aby sa nevyrážalo z okolia Popradského plesa. Podmienky pre výber cesty a steny sú nastavené komplikovane. Je náročné nájsť niečo, čo by spĺňalo všetko, čo ste stanovili. Potom si náhodou spomeniete.

Na začiatku leta ste liezli jednu stenu, ale vedľajšiu cestu, lebo tá zamýšľaná bola veľmi mokrá, keďže bolo po dažďoch. Teraz už dlhšie nepršalo. Voľba je jasná. Horolezcovi zrazu ani ľahšia a kratšia cesta neprekáža, keďže si bol práve poliezť pekných pár dĺžok na Ostrve. Do toho navrhuje, vezmime bicykle, zaparkujeme dole na hlavnej ceste a vyvezieme sa aspoň tých pár metrov ku vodárni.

Za teba radšej zlaňovať previsy ako pár metrov na bicykli, keďže s bicyklom ste si do dnešných dní nesadli podľa tvojich predstáv. Ale príliš neoponuješ, rezignuješ a súhlasíš aj s touto alternatívou, vzhľadom na to, že trošilinku sa povoziť na bicykli ti neublíži. A tak ráno v luxusný čas nasadáte na bajky a spoločne s výstrojou na chrbte pomalinky šliapete do kopca. Priznávaš sama pred sebou, že aspoň šetríš nohu.

Cestou k Vodopádu Skok nechávate bajky a smerujete hore. S ľuďmi sa roztrhlo vrece. Je relatívne veľa hodín a sú všade. Priam o nich zakopávate. Zase raz sa pýtaš, kedy aj vy budete chodiť s takými malinkými prázdnymi batôžkami na výlet. Napriek ich ľahkým batôžkom ich vo veľkom predbiehate, a to sa nikam neponáhľate. Pred vodopádom schádzate z chodníka a mierite k Stene pod Skokom. Prednedávnom, teda na začiatku leta, ste tu boli. Stena bola vtedy mokrá, tak ste tu zase. Dávaš jej druhú šancu. A taktiež aj tomu veľkému zlaňáku cez previs Nemorálneho tanca.

Horolezec ti dáva na výber, vraj môžete zobrať topánky a zísť pešo, ak nechceš zlaňovať… alebo to zlaníte. Jeho postoj je jasný. Horúčkovito uvažuješ. Nechce sa ti znova do toho previsu. Zdal sa ti dosť hrozný, na druhú stranu to chceš skúsiť, lebo sa to inak nenaučíš. Bije sa v tebe dilema. Napokon súhlasíš, aby ste si to dali. Topánky teda nechávate pod stenou a vydávate sa hore prvou päťkovou dĺžkou z Nemorálneho tanca.

Začiatok pekný. Taký kút nekút. Naľavo máš nejakú stienku veľmi chudobnú na stupy, kútom ide nejaká špára, do ktorej založil veľký friend. Popritom ako ho vyberáš sa chechceš, pretože ho hneď spoznáš a vieš si predstaviť jeho radosť, že ho mohol založiť. Zaobstaral si ho len nedávno a tých miest, kde by ho mohol dať, bolo zatiaľ málinko.

Lezieš. Do toho ti kus lišajníka spadne do oka. Stojíš v kútiku a trieš si oko. Aspoň jemná úľava. Pekná, dlhá dĺžka, v ktorej stačí trochu porozmýšľať, nájsť stupy a chyty v diere a si hore. Na menších stupoch ťa noha pobolieva. Následne dolezieš na policu, kde si horolezec sedí ako pán. Smeješ sa a gúľaš na neho okom, či v ňom niečo nemáš. Vraj nie. Zachraňujú ťa kvapky do očí.

Následne kratšou ľahkou dĺžkou pretraverzuješ najprv doprava a potom doľava k štandu na koske. Odtiaľ sa vydáva hore na platňu. Zdá sa ti, že mu to trvá nejako dlho, až nakoniec zaštanduje nad tebou v platni. Vydávaš sa na cestu. Zbieraš, čo založil, dostaneš sa nad prvý kútik a potom sa úmyselne vyberáš zľava rovno hore. Keď to zbadá, tak ti kričí, že on ten kameň obliezol sprava. Vravíš, že vieš, a pýtaš sa či nemôžeš ísť rovno. Jasné, že áno. Trošku sa potrápiš a vytiahneš sa hore. Túto časť si máš vraj pamätať z minula. Nepamätáš.

Ocitáš sa na platničke. Chyty a stupy by tam boli, avšak pri každom chyte uvažuješ, či ti nezostane v ruke. Vôbec nezávidíš prvolezcovi. Vôbec to nie je také pekné ako sa môže zdať. Dolezieš k nemu. Vyzerá celkom znechutene. Štandujete uprostred platne, kde sa vážne zle stojí. Vydáva sa ďalej hore najprv on a potom ty. Cesta vedie peknou štrbinou, vraj by to šlo na sokolíka. Ten stále nevieš, tak proste vyjdeš. Štrbina následne odbočí prudko vpravo. Neobľubuješ tieto traverzy, hoci majú len dva metre. Pomaličky si nahmatáš aspoň aký-taký dobrý chyt. Na ľavú ruku bočák. Pretraverzuješ a pomaličky vystúpaš hore.

Stredom platne trochu sklamalo. Okrem peknej prvej dĺžky, ktorá ani nepatrila k ceste, to nebolo nič moc. Horolezcovci sa páčila ešte posledná. Keď už nič, máte dosť času, hore sa rozložíte na skalkách, dávate opaľovačky na slniečku, hoci malo byť škaredo. Požierate tyčinky a ty sa venuješ zberačstvu miestnych červených plodov. Najprv vyzbieraš všetky v tvojom dosahu, potom sa vydávaš na tie ďalej. Horolezec nie je zberač, tak ide pripraviť zlaňák.

Obídeš kríčky, vezmeš batoh a ideš za ním. Pôvodne chcel, aby si zlaňovala prvá. Výrazne nesúhlasíš. Zlaňuje. Zlaňuješ. Lano sa ti podarí pekne položiť na hranu bez újmy na kýbliku. Viac vľavo než minule. Visíš. Trošku ťa hodí nabok, otáča ťa. Visíš. Pomaly sa ti podarí dotknúť sa skál a už to ide lepšie. Počas toho ti napadne, či ste zhora pobrali všetko. Ty si pri batohu na skale nič nezbadala, ale vedela si, že si tam nechávala viacero slučiek. Pýtaš sa či to zobral? Počíta slučky. Vraj jedna chýba. Nezdá sa ti to, lebo ak chýbajú, tak by ich malo chýbať viac…

Pokračujete v zlaňovaní. Druhý zlaňák vedie tiež cez previštek do strany, kde ťa opäť odkloní od pôvodnej trasy. Ehm. Bolo to o čosi lepšie než naposledy, ale budeš musieť ešte veľakrát previsy zlaňovať, aby si sa cítila ako-tak komfortne. Zídete dole, nechá ťa skufrovať laná a beží hore po zabudnutú slučku, ktorá tam nebola. Chyba vo vesmíre.

Balíte, na chodníku sa predierate pomedzi ľudí, vyzdvihujete bajky, zastavíte sa na kofolu a fičíte na bajkoch k autu… Nemôžeš priznať, že tých pár metrov na bajku sa dalo zvládnuť, ešte si to zapamätá a bude chcieť bicyklovať častejšie. Čo sa v konečnom dôsledku aj udeje, lebo týmto výletom horolezec so ženou na lane ukončujú tatranskú letnú lezeckú sezónu 2016 vďaka úrazom a nedostavenému babiemu letu.

Horolezec: Stena pod Skokom - Stredom platne (IV+) a prvá dĺžka z Nemorálneho tanca (V). Prvú dĺžku sme liezli cestou Nemorálny tanec, pekná dĺžka kútikom, dva postupové nity a štand s reťazou, kde sa spája s originálnou cestou Stredom platne. Druhá dĺžka vedie nevýraznou puklinou v platni, kde nie všetko drží tak pevne ako to na prvý pohľad vyzerá. Je tam pár skobiek, ktoré je však možné vidieť až vtedy, keď je človek tesne pri nich. V platni je štand na skobách a starších slučkách. V poslednej dĺžke sa dá pokračovať variantom vpravo, popod previsy. Zlanenie cez Nemorálny tanec 2x60 m.

Ona (žena na lane) nezodpovedá za presnosť údajov. Myšlienky iba vyjadrujú horu pocitov nahrnutých počas získavania nových skúseností. On (horolezec) posúva a dopĺňa reálne informácie.
Deny a Matúš

Máš chuť na viac?

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?