O čo by si prišla, keby ťa táto príležitosť obišla… Nikdy predtým si ľady neliezla, ani si nad tým neuvažovala.

Neskôr si síce počula, že to existuje, aj ti ktovie kto už vravel, že ťa tam zoberie, avšak nejako ťa tá veta vtedy nezajala a v tvojom svete sa to nenachádzalo. A potom si prvýkrát stála pod ľadom s turistickými mačkami – našťastie v relatívne pevných turistických topánkach, naviazala si sa na lano a vyfasovala do rúk pár Quarkov.

Stála si tam, pozerala sa na menší ľadík v Slovenskom raji pýtajúc sa, čo máš teraz robiť. Dostala si múdru radu, že máš ísť hore. A tak si prvýkrát ťukala a kopala do ľadu… Nebolo to tak dávno.

Groszove ľady

Prešla krátka doba a tvoja výstroj sa mierne modifikovala, topánky a mačky vymieňaš za lezecké, rukami ti prejdú cepíny rôznych značiek a rôzne modely a zrazu stojíš pod Groszovými ľadmi. Raz ste sa už na ne v minulej sezóne vybrali, avšak zlé poveternostné podmienky, šialený vietor a padajúci sneh vás odtiaľ vyhnali na Veverkov ľad.

Tentokrát je počasie omnoho lepšie. Horolezec je nadšený spodným ľadom, ktorý je v kútiku. Celý natešený sa nastrojí. Medzitým však parťákovi poletel kýblik snehovým žliabkom dole a kým sa po neho vrátil, tak horolezca odistíš. S parťákom, ktorý sa medzičasom vrátil, preberáte zatiaľ snehovú situáciu, program na prichádzajúce sviatky, keď sa vám obom zdá, že to horolezcovi nejako dlho trvá.

Z dohľadu sa stratil už dávno. Vtedy si uvedomíš, že netušíš, aká dlhá dĺžka to je a keď mu zakričíte, že dochádza lano, tak sa vracia. Ešte chvíľu sa tam motá, ale podarí sa mu zaštandovať a konečne môžete liezť vy. Výnimočne púšťaš pred seba parťáka s tým, že počkáš. Je relatívne dobrá teplota a so svojou veľmi zlou termoreguláciou testuješ jednu veľkú extrémnu páperku. Si zvedavá, čo to dá.

Parťák lezie naľahko, okolo teba padajú kusy ľady, tak si celkom zmätená a zvedavá, čo ťa čaká. Keď sa konečne dostávaš na rad, obriu páperku napcháš do batoha a rozhodneš sa zobrať si ju so sebou. Spodný ľad je celkom príjemný, kútik sa ti páči, a za chvíľu si bez väčších komplikácií na štande aj napriek tomu, že máš požičané cepíny, ktoré ti úplne nesedia v rukách.

Zisťuješ, čo mu to tak dlho trvalo. Pochváli sa, že minul štand, tak si v koske vytváral provizórne fixy, ktoré neskôr využijete, aby ste sa z kútika dostali hore. Bežná vec v jeho prípade – nevšímať si veľké viditeľné štandy, ale drobnú skobu si všimne kdekoľvek 😀 . Dostanete sa z kútika von, chlapi bojujú s lanami a teba posielajú hore.

Pomaly kráčaš a vtedy ho zbadáš. Horný Grosz. Je nádherný. Plná odhodlania mieriš k nemu. Ponáhľaš sa, lebo ho chceš vidieť zblízka. Keď k nemu konečne dôjdeš, nevieš sa vynadívať. Si nadšená, príde ti úplne úžasný. Z chodníka vôbec nevyzerá tak zaujímavo. Chlapi dôjdu, horolezec sa chystá liezť, ty zatiaľ obliekaš obriu páperku a štveráš sa na dobré fotografické miesto. Fotíš a fotíš a nevieš sa vynadívať.

Pred lezením predbiehaš parťáka, aby si sa trochu rozohriala. Veľkú páperku nechávaš dole, a dokonca aj tú izolačnú si dávaš na sedák a ideš za horolezcom. Pomaly zatínaš cepíny, v nových mačkách ešte nie si zvyknutá, trápiš sa. Fakt je taký úžasný a fakt je ťažký. V strednej časti zachádzaš do vhĺbenia, kde ešte tečie dosť vody.

Trochu do kopca

Trochu do kopca

Vieš, že sa odtiaľ musíš rýchlo dostať, lebo už ti tečie po cepínoch, prechádza cez rukavice a okamžite ich premáča. Počas výstupu ti dvakrát ujde cepín, tak ti dlho trvá, kým sa dostaneš do stabilizovanej polohy. Keď dolezieš na plošinku, máš rukavice totálne premočené. Nevieš, či si ich nechať na rukách alebo ich dať dole.

Nakoniec vieš, že to nevydržíš, odkrvené ruky z lezenia na pocite blaha nepridávajú. Rukavice teda idú dole, hoci tušíš, že zlaňovanie bude potom utrpením. Počkáte, kým dolezie parťák, chvíľu potom aj zlaní a hneď si na rade ty. Vzývaš mocné sily planéty zem, že až tak brutálne nemrzne a väčšinu vecí vieš urobiť aj bez rukavíc. Potom nastáva okamih pravdy, dávaš si mokré a zamrznuté rukavice a zlaňuješ rýchlosťou blesku. Po lane počas zlaňovania tečie voda ako vodopád.

Na zemi rýchlo hádžeš rukavice stranou, ešte rýchlejšie sa odstrojuješ a hľadáš sneh, ktorý absorbuje vodu z nohavíc a bundy. Táto časť ti vyjde, uchránila si zvyšok svojho odevu pred premočením, a vzapätí meníš rukavice za druhé. Ešteže si ten batoh zobrala so sebou a máš v ňom všetko možné…

Zídete naspäť k dolnému ľadu a pred druhým zlaňákom meníš rukavice znovu za premočené. I keď laná trochu namrzli, ale za žiadnych okolností nebudeš riskovať premočenie aj druhého páru. Keď si dole, tak rukavice premrznutými rukami odhadzuješ druhýkrát, berieš si suché a okamžite vyťahuješ teplý čaj z termosky. Až keď zídete dole žľabom späť na turistický chodník, znovu cítiš svoje ruky…

Horolezec: Groszove ľady (WI4). Dolný Groszov ľad sa pre vysoký stav snehu dal vyliezť na jednu dĺžku, na konci štand s reťazou. Horný Groszov ľad má v skale štand s reťazou, v prípade väčšieho množstva vody a ľadu sa štand ocitá pod ľadom. Zlanenie 1 x 60  m, snehový žľab a 1 x 60 m.

Ľad v Patrii

O pár týždňov na to, po arktických mrazoch, vylezenej Popoluške a niekoľkých ľadov v Slovenskom raji, sa vydávate na jeden z veľmi pekných, celkom ľahkých, dlhých a blízkych ľadov. Ideálna kombinácia, keď vám stačí o ôsmej ešte ležať v posteli a vytrepať sa z base campu o deviatej ráno. Priznávaš, že skoré vstávanie ti po jesennej rekonvalescencii veľmi nejde.

Hoci je vonku čerstvý sneh a za normálnych okolností by ste šli na lyže, tentokrát je to všetko naopak. Padol návrh opäť prísť pod ľad v lyžiach, no oponuješ, že máte nové boty, treba ich trochu rozchodiť. Parkujete na Štrbskom a pomaly sa presúvate pod Ľad v Patrii.

Žľab vedúci pod neho akosi narástol, je nejaký dlhší než si pamätáš. Snehu je tam veľa a parťák s parťáčkou, ktorí vyrážali trochu skôr, už stihli prešlapať krátky úsek, ktorý váš pes, ktorého ste sa rozhodli v tento pekný slnečný deň vziať so sebou, veľmi rýchlo ničí. Pes behá od jedných ku druhým, zhora dole, prekáža v ceste, kazí stopu.

Konečne dôjdete pod ľad. Chlapi sa vydávajú liezť a istiť, ženy a pes sa nenápadne presúvajú pod skaly, kde ešte svieti posledné slnko. Kým tam prešliapete stopu, slnko akurát zachádza za hrebeň. Užívate si posledné lúče. Zatiaľ to na ľade parťák po pár skrutkách vzdáva a s horolezcom si vymieňajú pozície.

Ľad nie je v najlepšej kvalite. Horolezec lezie a keď sa dostáva nad prvé tri skrutky, kričí, že sa mu povolila mačka, ale nie je to také akútne, tak dolezie k pevnému štandu na skale. Tak namiesto priameho výstupu trochu traverzuje, dostáva sa na miesto, opravuje mačku a po chvíli lezie ďalej.

Ľad v Patrii

Ľad v Patrii

Slnko zmizlo, pes si už stihol pri batohoch vyhrabať v snehu pelech, motáš sa, snažíš sa stále hýbať, pár metrov hore – dole žľabom. Medzitým začalo snežiť. Všetky doliny sú slnečné, modrá obloha, ale na vás sneží. A čím ďalej tým viac. Nikdy neverte predpovedi. Nikdy neverte počasiu v Tatrách.

Horolezec stále lezie, spod neho vypadávajú kusy ľady a snehovo-ľadové taniere. Máš z toho ľadu zvláštny pocit. Minulú sezónu bol krásny, jednoduchý, liezli ste ho aj dvaja súčasne, teraz to kvôli trieštivému ľadu rýchlo zamietajú. Horolezec konečne dolezie, zaštanduje, zlaňuje, zbiera po sebe materiál a káže ti ísť hore.

A tak ideš. Zhadzuješ obriu páperku, naväzuješ sa, berieš si cepíny, tie tvoje najobľúbenejšie. Sneží už úplne vážne. Prvé ťukanice do ľadu a zdá sa ti, že ľad je relatívne mäkký. Túto myšlienku odvolávaš o pár krokov ďalej. Ľad je tvrdý a štiepi sa. Cepíny do neho ťažko zachádzajú. Napriek tomu si vyberáš zložitejší variant priamo hore.

Ide to celkom pekne. Ľad je dlhý, tak máš čo robiť, avšak podarí sa ti ho vyliezť bez vážnejšej ujmy, aj keď ti často spod cepínov vylietavajú veľké kusy ľadov. Následne lezie parťáčka, parťák a potom si ho dávaš opäť takmer rovnakým variantom. Trieskaš do ľadu a problém prichádza až v hornej časti, keď ti spod nohy vypadne obrovský snehovo-ľadový tanier o ploche asi metra štvorcového. Kričíš im dole a vidíš, ako sa obíja o ďalšie časti ľadu a štiepi sa na menšie časti.

Si rada, že si už hore a nemusíš vyššie. Upotila si sa statočne a keď prichádzaš dole, teplo by si rozdávala. Ruky sa konečne prekrvili, predpokladáš, že s tvojou izolačnou páperkou budeš ako mokrá sliepka. Snažíš sa aspoň trochu tepla darovať premrznutému psovi. Chlapi idú ešte zrušiť štand a vy zatiaľ zbehnete dole žľabom a tam sa odstrojíte.

Obloha, ktorá sa už dávno zatiahla aj v dolinách, vám poskytuje ružový nádych zapadajúceho slnka. Keď chlapi neprichádzajú, tak sa pomaly hýbete smerom na Štrbské. Po čase vás dobehnú a k autu prichádzate v šere.

Horolezec: Ľad v Patrii (WI3). Jednodĺžkový ľad s relatívne krátkym nástupom. V žľabe asi 10 m nad ľadom je zlaňovacia reťaz okolo stromu. Zlanenie 1 x 60 m.

Ona (žena na lane) nezodpovedá za presnosť údajov. Myšlienky iba vyjadrujú horu pocitov nahrnutých počas získavania nových skúseností. On (horolezec) posúva a dopĺňa reálne informácie.
Deny a Matúš

Máš chuť na viac?

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?