Pred Vysokou (2560 m) ako skialpovým cieľom som mal veľký rešpekt. Ukázalo sa, že trochu prehnaný. Na tvrdom snehu by zlyžovanie Centrálneho žľabu asi bola iná káva. No my sme natrafili na podmienky, kedy sme za takmer 50-stupňový sklon svahu boli vďační. Lyžovať čokoľvek plytké bolo v tom teple utrpenie.
Göller je skialpová lokalita v stredných výškach vhodná aj do horšieho počasia. Ponúka trávnaté muldy, lesy aj žľaby v skalách. Aktualizácia: Doplnený popis túry zo severnej strany, cez doliny Göllergraben a Hühnerkralle.
Cima Piatta Alta je napriek slušnej výške 2905 m jeden z najľahšie dostupných lyžiarskych vrcholov Sextenských Dolomitov. Dôvod sa dá tušiť z jeho názvu, ktorý znamená čosi ako „vysoký plochý vrch“. Medzi špicatými susedmi výnimka.
Nízkotatranské hole nad osadou Magurka vytvárajú zaujímavý a zatiaľ menej frekventovaný skialpový areál. Ponúka prístup autom až do výšky 1100 m, možnosť zjazdov na všetky svetové strany, zvyčajne nadpriemerné snehové podmienky a občerstvenie na Chate Magurka či v útulni Ďurková.
Spektakulárna skialpová túra v Sextenských Dolomitoch cez dve sedlá a nekonečný depresívny žľab Mörderschlucht.
Po dvoch vlaňajších výletoch na mohutný Göller pokračujem v objavovaní skialpových možností v hornej časti doliny Mürztal. Jej to na rakúske pomery divoká a riedko osídlená oblasť na severozápad od mesta Mürzzuschlag, pre Bratislavčanov dobre dostupná po semmeringskej diaľnici S6.
Populárna skialpová trasa cez lyžiarske stredisko, ktorá si nežiada veľké časové či fyzické obete, no za pekného počasia sa dokáže štedro odmeniť. Či už výhľadom na centrálnu časť hrebeňa Krivánskej Malej Fatry alebo perfektnou lyžovačkou do záveru Šútovskej doliny.
Pre dobro rozrastajúcej sa skialpovej rodiny som oživil štyri roky starý článok a doplnil ho tak, aby sa všetky možné trasy na Stuhleck dali nájsť na jednom mieste.
Bežkársky areál Joglland Loipe disponuje 40 kilometrami upravovaných tratí. Z toho 20 km upravujú aj na korčuľovanie, zhruba 10 km vedia umelo zasnežiť a dva kilometre majú umelé osvetlenie.
Neviem, či to bola náhoda, alebo sa náš skromný blog stáva médiom európskeho významu. Dostali sme pozvánku na novinársku propagačnú cestu do rakúskeho Zillertalu. Taká ponuka sa v polovici decembra 2018, keď na Slovensku panujú snehové suchoty, neodmieta.
Na južnej strane Raxu, kúsok od známych ferrát Hans von Haidsteig a Königschusswandsteig a dve hodiny jazdy z Bratislavy, sa dá zažiť exkluzívne platňové lezenie vo veľkej stene. Ak si odmyslím vápencovú postatu skaly, tak s prižmúrením oka porovnateľné s najkrajším platňami Vysokých Tatier.
Keď ma začiatkom leta začali prenasledovať ortopedické komplikácie, jediný spôsob ako úplne nestratiť kontakt so skalami bolo preorientovať sa na rakúske „pôžitkárske“ (genuss) lezenie. To znamená ľahké viacdĺžky do päť, odistené pomaly ako cvičné cesty na preglejke.
