Skladanie puzzle s farebnými krídlami nad hlavou
Po siedmich mesiacoch lezeckej pauzy – občasné zimné brúsenie preglejky nerátam – prvý raz na skale. S rovnakým parťákom a dokonca na tom istom mieste ako na jeseň.
Po siedmich mesiacoch lezeckej pauzy – občasné zimné brúsenie preglejky nerátam – prvý raz na skale. S rovnakým parťákom a dokonca na tom istom mieste ako na jeseň.
Skialpovú túru na Grossvenediger (3666 m) som priebežne plánoval a odkladal vyše dva roky. Zlé počasie či iné prekážky ju nakoniec vždy zrušili. Až v predposledný marcový víkend 2017 prišiel správny čas.
Prechádzame cez hranicu v Jarovciach a zrazu ho vidíme rovno pred sebou. Biely, majestátny, v jemnom opare. Ťažko uveriť, že sa k nemu budeme terigať ešte poldruha hodiny.
V sobotu si pri tréningovom výšľape v rámci rodinnej lyžovačky obzerám základové lavíny vypadané v žľaboch skalnej hradby Veitschalpe. Ešte netuším, že v nedeľu jedným z tých svahov zlyžujem a druhým vystúpam nazad. Sobota: Prieskum terénu na južnej strane Tri…
Cez týždeň potvrdenie výšľapu na nedeľu. Víkend bez detí. V piatok oslava kamošových narodenín. V sobotu dlheeeeeé plánovanie plesu.
Na Hochtor (2369 m) v Ennstalerských Alpách sme pôvodne chceli ísť o dva týždne skôr. Pretože na chate Hesshütte bolo problém zohnať voľné postele, vydávame sa tam až v jednu sobotu skoro ráno na konci októbra. Z Bratislavy trvá cesta…
Áno, „skialp“ na vyratraktovaných zjazdovkách je tak trocha zúfalstvo. Na druhej strane, je polovica novembra a natrénované výškové metre nespadnú z neba.
Kde je vôľa, tam je cesta. Alebo aj Keď to miluješ, nie je čo riešiť. Napriek nádejnej predpovedi počasia a 20 číslam nového snehu sa žiadny iný nedočkavec nenašiel, tak som si tých dvakrát 500 km odkrútil sólo. Nebolo všetko ideálne,…
V bratislavskej mizérii medzi dopravnou zápchou a dažďovými prehánkami sa zažiadalo ohriať sa. Vytiahol som z mobilu fotky z nedávneho lezenia s Tomášom na Hohe Wande. Je na nich slnko!
Posledný rok-dva ma už ferraty nebavili tak ako kedysi. Začal som trochu liezť s vlastným lanom a poznal, že je to rozdiel asi ako medzi sladkým likérom a poctivým destilátom. Po Königsjodleri u mňa ferraty dostávajú druhú šancu, no budem si vyberať.
Do Rakúz chodim liezť roky. Ako každý lezec, žijúci v našom malom-veľkom mestečku na Dunaji. Po návštevách oblastí v dosahu autom na otočku prišli na rad aj vzdialenejšie.
Párkrát do roka s partiou zájdeme na dajakú céčkovú alebo i náročnejšiu zaistenú cestu. Tentoraz to bola kultová, 1700 metrov dlhá exponovaná hrebeňovka Königsjodler v Berchtesgadenských Alpách, skupina Hochkönig. V stredu 27. júla 2016 sme sa vydali autom na cestu a podvečer…