Ešte hore po dolezení si plánovala, ako pôjdete večer na pivo na chatu. Teraz budeš rada, ak sa vôbec dogúľaš pod ten správny kameň. Od únavy padáš do spacáku skôr ako stihne vôbec padnúť tma.
Krásny jesenný deň s prekvapujúcou pointou na vrchole Kežmarského štítu.
Nohy ti plačú bolesťou, hlava kričí strachom a duša si to užíva. Ako z paradoxného filmu.
Posledné dva dni ukážkového babieho leta beriete náklad a rozhodnete sa potichu utáboriť medzi skalami v obľúbenom bivaku v Batizovskej doline.
Mierne nostalgická spomienka na poslednú lyžovačku sezóny 2019/20, časovo ešte v rámci oficiálnej skialpovej periódy v Tatrách. Odvážny plán prejsť zo Ždiaru na Popradské pleso sa v priebehu dňa zredukoval, ale aj tak to bol (pre mňa určite) výživný záver sezóny.
Pravý zárez (IV-/V-) v juhozápadnej stene Malej Dračej hlavy je zaujímavou líniou cez nevšedný zárez, aký si v Tatrách asi ešte nevidela. Cestu má horolezec napozeranú už dlhšie.
Keď sme pred troma rokmi hľadeli zo sedla Váha do Ťažkej doliny, zbadali sme naľavo od Galérie Ganku rampu, ktorá vedie na Pustú lávku. Vtedy sme si povedali, že raz si túto klasiku, ktorá vedie cez jedny z najdivokejších dolín Tatier, musíme dať.
Cesta k slnku je výstižný názov pre teplý jesenný deň na slnku, ale i pekná lezecká cesta na Malom Ľadovom štíte.
Skialpový okruh cez Sedielko do Javorovej doliny s návratom cez Zadné Meďodoly a Kopské sedlo, 35 km a 2100 výškových metrov. Bez lyží by som takú trasu nedal ani vo sne.
O tom, keď vám Tatry a pohyb v horách chýba tak veľmi, až sa rozhodnete zmoknúť do nitky.
Klasická cesta IV/V na Širokú vežu vedie logickou líniou v obrovskom záreze steny. Vhodná alternatíva k Motykovej ceste, ak je tam plno.
Po splnení lezeckých cieľov na Čiernom štíte sa nám s Martinom na druhý deň pre zmenu zažiadalo aktivity v štýle bike & hike. Keď už sme do Tatier ťahali bicykle, treba ich využiť. A na to je ideálna Tichá dolina.
