Keď sme pred troma rokmi hľadeli zo sedla Váha do Ťažkej doliny, zbadali sme naľavo od Galérie Ganku rampu, ktorá vedie na Pustú lávku. Vtedy sme si povedali, že raz si túto klasiku, ktorá vedie cez jedny z najdivokejších dolín Tatier, musíme dať.
Cesta k slnku je výstižný názov pre teplý jesenný deň na slnku, ale i pekná lezecká cesta na Malom Ľadovom štíte.
Skialpový okruh cez Sedielko do Javorovej doliny s návratom cez Zadné Meďodoly a Kopské sedlo, 35 km a 2100 výškových metrov. Bez lyží by som takú trasu nedal ani vo sne.
O tom, keď vám Tatry a pohyb v horách chýba tak veľmi, až sa rozhodnete zmoknúť do nitky.
Klasická cesta IV/V na Širokú vežu vedie logickou líniou v obrovskom záreze steny. Vhodná alternatíva k Motykovej ceste, ak je tam plno.
Po splnení lezeckých cieľov na Čiernom štíte sa nám s Martinom na druhý deň pre zmenu zažiadalo aktivity v štýle bike & hike. Keď už sme do Tatier ťahali bicykle, treba ich využiť. A na to je ideálna Tichá dolina.
Zostup z cesty Poustevnická na Prostrednom hrote vo Veľkej Studenej doline mi poriadne prevetral morál. Ostali mi dve vytrhnuté skoby na pamiatku a poučenie: Zlaňuj, ale overuj!
Polovica septembra, konečne víkend v Tatrách a po niekoľkomesačnej pauze konečne šanca na skutočný kontakt so skalou (turistika a ferraty sa nerátajú). Napriek ranným prehánkam prekvapujúco pekný deň v sobotu a až gýčovito krásna nedeľa. Čo viac si človek môže priať?
Južná strana Opálovej veže (2250 m) je menej frekventovaná stena vo Velickej doline s príjemnými výhľadmi a pomerne ďalekým nástupom.
Plán je jednoduchý, z Tatranskej Polianky bicyklom na Sliezsky dom a odtiaľ na príjemnú západnú stranu Velickej steny do ľahkej cesty Hrana Velickej steny. Údajne za štyri.
Sťahovanie sa za počasím, alebo keď sa chce, všetko sa dá. V sobotu Dachstein z južnej strany cestou Edelgries, v nedeľu tatranský Kriváň z Troch studničiek.
Pred Vysokou (2560 m) ako skialpovým cieľom som mal veľký rešpekt. Ukázalo sa, že trochu prehnaný. Na tvrdom snehu by zlyžovanie Centrálneho žľabu asi bola iná káva. No my sme natrafili na podmienky, kedy sme za takmer 50-stupňový sklon svahu boli vďační. Lyžovať čokoľvek plytké bolo v tom teple utrpenie.
