Južné rebro na Volej veži je asi najlepšia voľba pre zelenáča, ktorý doteraz v Tatrách neliezol, alebo len na druhom konci za niekým skúsenejším, a chce s týmto nelichotivým stavom niečo urobiť. Nízka obtiažnosť, štyri dĺžky, južná orientácia, lepené štandy, pevná skala.
Martinovkou na Gerlach chceš ísť vlastne len kvôli tomu, že cestou vieš pozbierať do imaginárnej zbierky viaceré tatranské štíty so zaujímavými názvami a udalosťami. A tiež chceš hrebeňovku využiť na to, aby si sa mohla zbaliť do malého batohu.
Volia veža je klasika klasík a horolezec ti tentoraz sľubuje nejakú naozaj peknú cestu v pevnej skale. Nakoniec to vydalo na dve cesty – Puškášov komín a Štáflovku.
Po poslednom lezení na Ošarpancoch si dávaš podmienku, že nelezieš nič ťažšie ako štvorku. Horolezec vyberá Dračí štít južným rebrom za IV a potom zostup cez Vysokú a Kohútik na Chatu pod Rysmi.
Plškova cesta v slnečnej stene Ošarpancov. Tatranská klasika, ktorej sa človek nikdy nepresýti. Veľké platne a špára tiahnuca sa takmer celou stenou.
Neprávom podceňovaná tatranská klasika, ktorá dokáže urobiť radosť najmä fanúšikom platní.
Sneh v Tatrách vám zmizol pred očami a horolezec veľmi skoro začína poškuľovať po tatranskej žule. Tebe sa to nejako nezdá a po zimnej sezóne nemáš lezecké odhodlanie, i keď si už lezečky na skalkách oprášila. Nakoniec privoľuješ s dvoma podmienkami.
Nedeľné ráno na Téryho chate, prvý aprílový víkend. Stále silný vietor a hmla. Optimistická predpoveď počasia nadobro mizne. Prechádzaš viacerými fázami sklamania.
Horolezec v nepravidelných či pravidelných intervaloch veľmi intenzívne sníva o skutočnom skialpinizme. Lyže, mačky, cepín, sedák, lano – rád by s tebou absolvoval aspoň nejaké menšie popoliezanie po skalách s následným zlyžovaním niečoho pekného.
Po náročnej sobote strávenej prechodom tatranskej Haute Route hľadáme na nedeľu niečo s krátkym nástupom a rýchle. Ale zase nie že popri zjazdovke do Lomnického sedla a nazad.
O prechod tatranskej Haute Route som sa už raz pokúsil, neúspešne. Vlani mi znovu začala vŕtať v hlave a na začiatku sezóny 2017/18 som si povedal, že je čas prestať snívať a treba konať.
Kôra v Zlomiskovej doline nás neodradila. Pod Lúčnym sedlom sme našli dobrý sneh a nakoniec sa napriek únave konečne podarila aj Končistá.
