Sneh v Tatrách vám zmizol pred očami a horolezec veľmi skoro začína poškuľovať po tatranskej žule. Tebe sa to nejako nezdá a po zimnej sezóne nemáš lezecké odhodlanie, i keď si už lezečky na skalkách oprášila. Nakoniec privoľuješ s dvoma podmienkami.
Nedeľné ráno na Téryho chate, prvý aprílový víkend. Stále silný vietor a hmla. Optimistická predpoveď počasia nadobro mizne. Prechádzaš viacerými fázami sklamania.
Horolezec v nepravidelných či pravidelných intervaloch veľmi intenzívne sníva o skutočnom skialpinizme. Lyže, mačky, cepín, sedák, lano – rád by s tebou absolvoval aspoň nejaké menšie popoliezanie po skalách s následným zlyžovaním niečoho pekného.
Po náročnej sobote strávenej prechodom tatranskej Haute Route hľadáme na nedeľu niečo s krátkym nástupom a rýchle. Ale zase nie že popri zjazdovke do Lomnického sedla a nazad.
O prechod tatranskej Haute Route som sa už raz pokúsil, neúspešne. Vlani mi znovu začala vŕtať v hlave a na začiatku sezóny 2017/18 som si povedal, že je čas prestať snívať a treba konať.
Kôra v Zlomiskovej doline nás neodradila. Pod Lúčnym sedlom sme našli dobrý sneh a nakoniec sa napriek únave konečne podarila aj Končistá.
Cez týždeň sa s Jarom dohovárame na nedeľnom výjazde niekam do Rakúz. V piatok mi oznamuje, že v Tatrách má byť v nedeľu plech a totálne bezvetrie.
Dozvuky zo záveru tatranskej lezeckej sezóny – septembrové Baranie rohy a októbrová Veža pod Skokom. Ešte mám v zásobe report z jesennej VHT-čky cez Medené lávky na Lomničák, a potom už hádam prídu aj zimnejšie zážitky.
Keď sa na dva dni vyberiete do Batizovskej doliny a idete obzrieť steny Gerlachu a Batizovského štítu. Alebo o tom, ako lezieš celý deň, a aj tak nikam nedolezieš…
Po úspechu môjho prvého článku som sa rozhodla, že v písaní budem pokračovať,a vrátim sa v čase k začiatkom môjho lezenia. Možno pár z vás, čo zatiaľ o lezení len čítate a tajne snívate, tak trocha inšpirujem. Možno sa rozhodnete splniť si aj ten Váš sen.
Stručný report z novembrového skialpu vo Vysokých Tatrách – Malá Studená dolina, Priečne sedlo, Sedielko, Veľká Studená dolina, Strelecké polia. Zalyžovali sme si aj lyže trochu ponosili.
Túru na Vidlový hrebeň sme už mali dávno v pláne, ale pre jej časovú náročnosť a potrebu stabilného počasia sme ju nie raz odložili. Celkom ma potešilo, keď Tony zavolal, že už je doma z dovolenky a že do Tatier zavítalo babie leto,…
