Vysoká na slávnosť Slnovratu
Lezecká Cesta Lietavice (IV+) v južnej stene Vysokej je vhodná aj pre začínajúcich tatranských lezcov. Postupové istenia sú minimalistické a plnia skôr navigačnú funkciu. V článku nájdeš aj videoreport.
Lezecká Cesta Lietavice (IV+) v južnej stene Vysokej je vhodná aj pre začínajúcich tatranských lezcov. Postupové istenia sú minimalistické a plnia skôr navigačnú funkciu. V článku nájdeš aj videoreport.
Pred desiatimi rokmi sme začali vo Vysokých Tatrách robiť nové, bezpečnejšie horolezecké cesty. Naše dielo sa rodilo pomaly, ale systematicky. Dnes sú Tatry bohatšie o trinásť ciest.
Rozhodnutie čí ísť alebo neísť na dnešný výlet padalo dlho. Desivé spomienky na Dračí štít a zdravotné problémy na jednej miske váh. Na druhej strane pekné počasie a lezecká cesta so skvelým názvom Flinstonovci a drak.
Pravý zárez (IV-/V-) v juhozápadnej stene Malej Dračej hlavy je zaujímavou líniou cez nevšedný zárez, aký si v Tatrách asi ešte nevidela. Cestu má horolezec napozeranú už dlhšie.
Keď sme pred troma rokmi hľadeli zo sedla Váha do Ťažkej doliny, zbadali sme naľavo od Galérie Ganku rampu, ktorá vedie na Pustú lávku. Vtedy sme si povedali, že raz si túto klasiku, ktorá vedie cez jedny z najdivokejších dolín Tatier, musíme dať.
Pred Vysokou (2560 m) ako skialpovým cieľom som mal veľký rešpekt. Ukázalo sa, že trochu prehnaný. Na tvrdom snehu by zlyžovanie Centrálneho žľabu asi bola iná káva. No my sme natrafili na podmienky, kedy sme za takmer 50-stupňový sklon svahu boli vďační. Lyžovať čokoľvek plytké bolo v tom teple utrpenie.
Po poslednom lezení na Ošarpancoch si dávaš podmienku, že nelezieš nič ťažšie ako štvorku. Horolezec vyberá Dračí štít južným rebrom za IV a potom zostup cez Vysokú a Kohútik na Chatu pod Rysmi.
Plškova cesta v slnečnej stene Ošarpancov. Tatranská klasika, ktorej sa človek nikdy nepresýti. Veľké platne a špára tiahnuca sa takmer celou stenou.
O prechod tatranskej Haute Route som sa už raz pokúsil, neúspešne. Vlani mi znovu začala vŕtať v hlave a na začiatku sezóny 2017/18 som si povedal, že je čas prestať snívať a treba konať.
Kôra v Zlomiskovej doline nás neodradila. Pod Lúčnym sedlom sme našli dobrý sneh a nakoniec sa napriek únave konečne podarila aj Končistá.
Cez týždeň sa s Jarom dohovárame na nedeľnom výjazde niekam do Rakúz. V piatok mi oznamuje, že v Tatrách má byť v nedeľu plech a totálne bezvetrie.
Nemám talent na opisovanie lezeckých ciest a nechápavo obdivujem, keď niekto rozpráva o každom kroku cesty lezenej pred dvomi rokmi. Ja si väčšinou pamätám iba to, či bola „plezírová“ alebo som sa trápil. Zo slnečného tatranského víkendu s Robom a Braňom sa mi po dvoch týždňoch vybavuje, že to bol plezír na druhú. Ale skúsim trochu pamäť pocvičiť.