Dolomity narýchlo: Torre Colfosco
Pracovná cesta do Mníchova nedáva úplne priestor na lezenie v Dolomitoch, ale keď sa chce, riešenie sa nájde. A hlavne cesta je cieľ.
Výjazd narýchlo, bez prípravy doma, presne tak ako to nemá byť. Mám nejakých lezeckých sprievodcov z Dolomitov, ktorých pozerám až po ceste, a nedarí sa mi nájsť dobrú cestu! Musíme skočiť do obchodu po nového sprievodcu so zameraním na sport multipitch. Človek nikdy nevie, čo nájde.
Cestou z Mníchova do Dolomitov sa zastavujeme na jedeň deň v rakúskom údolí Ötztal, kde vylezieme parádnu ferratu Lehner Wasserfall. Na druhý deň ráno sa zastavujeme v obchodíku so suvenírmi v Ortisei, kde podľa uja Gugľa predávajú aj lezeckých sprievodcov. Samozrejme, väčšina je vypredaná, teda aspoň v tomto obchodíku. Ako zisťujem na webe vydavateľa neskôr, tak aj tam.
Zarozprávame sa s majiteľom a zrazu vysvitne, že je to Slovák. Všade sme. Narodený a dospievajúci v africkom Zimbabwe, slovenským rodičom, pochádzajúcim z Bratislavy. Krásne hovoril po slovensky. Dlho žil v Londýne, kde si našiel manželku, echt südtiroláčku spod Dolomitov, a tak sa ocitol tu. To nevymyslíš, svet je malý.
Kupujeme sprievodcu Mehrseilangen Dolomiten od vydavateľstva Vertical Life. Ako sa ukázalo neskôr, nebol to najlepší kauf pre lezcov nášho rangu. V sprievodcovi sú troooooška ťažšie cesty, než aké sme schopní liezť. Nevadí, musíme sa zlepšovať. Psssst, ak by si náhodou chcel tohto sprievodcu, ozvi sa mi, dám ti mega dobrú cenu.
Jedna cesta zo sprievodcu na mňa urobila veľký dojem. Dlhý názov “Via Seppellite il mio cuore a Wounded Knee” odkazuje na knihu a film Bury My Heart at Wounded Knee o zničení spoločnosti pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky. Dobré číslo, 6a francúzskych, krátky nástup 1, slovom jedna minúta, tomu sa nedá odolať. Ide sa do toho.
Po nákupe sprievodcu, diskusii o aktuálnej bezpečnostnej situácii v Zimbabwe, vhodnosti aplikovania hnojiva na muškáty s pomalým uvoľňovaním v regióne Dolomitov a rannej káve s pistáciovým croissantom sa presúvame na parking nad dedinou Colfosco. Parkujem presne na obed. Sprievodca píše čas lezenia 5 hodín, 1 minúta nástup a 1,5 hodiny zostup. Uprostred leta je svetlo do 22:00, takže máme času ešte dosť.
Zovretie hôr v okolí parkoviska je parádne, ale k akejkoľvek stene je to určite viac ako minúta. Jedna menšia stena sa nachádza asi 10 minút od parkingu. Začínam mať maličké podozrenie, že v sprievodcovi nesedí čas nástupu. Úplne maličké. Pozerám topo v tlačenom sprievodcovi, fotky steny a konfrontujem ich so stenami stenami v okolí. Zatiaľ je to bez vizuálnej zhody.
Po pol hodine chôdze po turistických chodníkoch míňame nástup na ferratu Brigata Tridentina. Liezol som ju pred 20 rokmi a nič sa nezmenilo. Mega plnka, hlava na hlave. Dodnes mám v pamäti, ako nás niekde v polovici obehol neistený domáci dôchodca, ktorému sa nechcelo liezť ferratu štýlom ako v rade pred pokladňou v Tescu. Kratší nástup vždy robí svoje.
Zato predstava o našom krátkom nástupe sa rozplýva rýchlejšie ako ranná hmla nad Bojnickým zámkom uprostred leta. Po hodine a pol nenáročnej turistiky súdime, že máme vizuálny kontakt so stenou, ale kde sa začína cesta, to nám stále nie je jasné. V sprievodcovi je stena fotená zo smeru od Colfosca, takže ju z parkoviska vidíš úplne inak.
Nachádzame začiatok dvoch lezeckých ciest, nesedí nám to na našu cestu. Rozložíme silu dvojice a ideme sondovať každý iným smerom. Ja sa vyberám odvážne do trojkového terénu. Po 100 výškových metroch nachádzam štand a s malou dušičkou hlásim parťákovi nájdenie začiatku cesty. Nie som si úplne istý, či tej našej. Je 15 zero zero. Peťo navrhuje nástup do steny, ja mu jeho pozvanie opätujem pozvaním na echt italienisch pizza. Našťastie som ho prehovoril, ale to predbieham.
Spíme v kempe Colfosco a pri večernej debate sa pozeráme na náš zajtrajší cieľ. Kto by čakal, že v sprievodcovi bude tlačová chyba!
Lokalita
Talianske Dolomity sú rajom outdoorových aktivít, a nielen to. Aj oko sviatočného turistu vie zvlhnúť pri pohľade na krásu týchto hôr.
Príprava
Lezecká cesta “Via Seppellite il mio cuore a Wounded Knee” má lezeckých 440 metrov v obtiažnosti francúzskych 6a (6+ UIAA) rozložených do 10 dĺžok. Z toho dve dĺžky sú v obtiažnosti 6a. Cesta vedie v severovýchodne orientovanej vápencovej stene Torre Colfosco (2395 mnm). Začiatok cesty z roku 2012 sa nachádza vo výške 2150 mnm.
Torre Colfosco stojí na konci rokliny Val de Mesdi, ktorú som pred pár rokmi zlyžoval. Po prelezení steny vystúpaš na nevýrazný vrchol ľahkým terénom. Nadmorská výška a severná orientácia robí túto lezeckú cestu ideálnou voľbou na horúce letné dni. Dávam jej 4,5 hviezdy z piatich.
Príjazd a prístup
Do dedinky Colfosco/Kolfuschg je z Bratislavy 7,5 h a 590 kilometrov jazdy v aute. Prejdeš Colfosco smerom do sedla Joch – Passo Gardena (2121 mnm) v smere od Colfosca do Val Gardena. Asi v polovici stúpania serpentínami sa na pravej strane vedľa cesty nachádza parkovisko. Je tu priestor pre 10 áut (poloha na mape). Parkovisko je často plné, alternatívne možnosti parkovania sú vedľa cesty v ďalších zákrutách.
Po ľavej strane cesty, v smere na Passo Gardena, máš Torre Brunico (2495 mnm). Po jeho ľavej strane vedie ferrata Pisciadù (Via ferrata Brigata Tridentina). Tvoj dnešný cieľ, severná stena Torre Colfosco (2395 mnm) je výrazne vľavo. Od parkoviska pôjdeš 10 minút cez lúky popri ceste, smerom na Passo Gardena. Na turistickom rozcestníku sa vyberieš chodníkom 666A, potom 29A, chvíľu ideš po 29 a nakoniec ešte chodníkom číslo 29B. Po pravej strane máš sústavy brušiek asi v obťiažnosti 3 UIAA. Bruškami lezieš asi 100 metrov na zlom steny, po ľavej strane. Tam hľadaj prvý štand. Celkový čas nástupu je hodina a pol.
Lezenie
Od prvého štandu lezieš pár metrov kolmo hore. Sprievodca píše, že máš liezť vpravo, ale ty budeš liezť viac-menej rovno hore. Ľahké lezenie (5a), veľmi slabo odistené, až sa môžeš v stene stratiť. Na 40 metroch je 6 istení. Línia vedie viac-menej v mierne položenej stene.
Druhá dĺžka je v rovnakej obtiažnosti, 50 metrov lezenia a 7 istení. Sprava obliezaš previs, do pekných platní, potom doliezame v mokrom. Samozrejme, ak sa necítiš bezpečne, môžeš si doistiť, možností je dosť. Tretia dĺžka je už ťažšie vyrovnané lezenie (6a) v platni, lepšie odistené, prišla mi ľahšia.
Štvrtá dĺžka (4b) je položená sústava vežičiek, troška rozbitý terén, 50 metrov, 6 istení, štand hľadaj vpravo. Piata dĺžka (5b) sa krúti v stene ako vretenica. Šiesta dĺžka (6a) je za mňa kľúčová. Začiatok naliezaš doprava. Kľúč je v kolmici po ultimátnych chytoch, dobre odistené (aj technický prelez je možný). Odporúčam predĺžiť istenia. Štand je v jaskyni.
Na začiatku siedmej dĺžky (5c, 45 m) vyliezaš z jaskyne doľava. Kolmé lezenie v kúte. Štand je vľavo na balkóne. Ôsma dĺžka (4a, 30 m) je ľahké lezenie výrazným vhĺbením, z ktorého odliezaš doľava. Blúdil som tam, nenašiel štand, tak som urobil provizórny z materiálu čo mi ostal. Deviata a desiata dĺžka (4a, 4b) je ľahšie lezenie exponovaným hrebeňom. Cesta sa končí na rovine, vrchol je nevýrazný.
Cesta je športovo odistená, no v ľahších dĺžkach čakaj dlhé odlezy. Ak sa v nich necítiš dobre, určite si zober vlastné istiace pomôcky. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. Minimálne 12 expresiek a rozhodne si zober aj šlingne na predĺženie istenia.
Obtiažnosť sedí. Kvalita skaly je premenlivá. Štandy sú ukážkové, v dvoch istiacich bodoch spojených reťazou a každý štand má aj kruh na zlaňovanie. V ceste sú použité len expanzné nity. Podľa sprievodcu je hodina a pol na nástup a dve a pol hodiny na zostup. Celkový čas lezenia aj s nástupom a zostupom je 8 hodín. Nám sa darí cestu preliezť za 12 hodín aj s nástupom a zostupovým pivom na chate. Cestu sa neodporúča zlaňovať.
Zostup
Od konca lezeckej cesty mierne vyklesáš a neskôr nastúpaš doľava cez lúky, až kým sa nedostaneš na turistický chodník, ktorý vedie z údolia Val de Mesdì k chate Pisciadù (Rifugio F. Cavazza al Pisciadù). Tu je možnosť vybrať si zostup buď do údolia Val de Mesdi, z ktorého sa napojíš na turistickú trasu 29B, a po nej sa vrátiš späť po prístupovej ceste (cca 2 hodiny). Alebo sa vyberieš na občerstvenie do chaty Pisciadù. Od chaty pôjdeš po chodníku č. 666 smerom na severozápad k ferrate Val Setus (A/B). Ľahkou ferratou zídeš na chodník, z ktorého už vidíš parkovisko. Zostup trvá 2 hodiny.
Praktické informácie
Fotogaléria
