Plán je jasný. Otočiť Triglav za jeden deň. Nestratiť zbytočne čas a môcť sa ďalšie dni venovať lezeniu, kaňoningu, kúpaniu v riekach, mori a jazerách, vodopádom, roklinám a všetkému, čo má správna aktívna dovolenka v Slovinsku obsahovať. Ty si voči tomuto nápadu od začiatku otvorená, priam to sama navrhuješ a tým na seba upletieš bič. Ale keď Triglav sa nachádza na tvojom zozname už pár rokov…
▬ Napísala: Deny

Podľa informácii z netu tak trochu tušíš, že dať Triglav ho na otočku bude asi na hranici tvojich schopností, keďže do dnešného dňa sa ty i horolezec odmietate spriateliť s behom. Ale vaša vytrvalosť a tvrdohlavosť tento fakt úspešne ignorujú. A jeden člen vášho trojčlenného tímu má nabehané aj za vás, tak čo?

Ani v deň odchodu do Slovinska nemáte pevne stanovený harmonogram. Až cestou pozeráte počasie, ktoré to zariadi tak, že Triglav padá na prvý deň po príchode. Podvečer sa ubytujete v kempe Kamne v dedinke Dovje pri Mojstrane. Na ráno si balíte minimum vecí, čo najviac vody a nejaké to jedlo.

Odchod z kempu máte naplánovaný na 4:30 ráno. Ty však už od druhej s otvorenými očami čakáš na budíček. Nakoniec sa predsa len dočkáš. Vstávate. Po niekoľkých nevyhnutných úkonoch nasadáte do auta, kde si dávate i raňajky. Mierite do doliny Krma, ktorú ste si zvolili za východzí bod. Výhodou je, že viete zaparkovať vo výške asi 950 metrov, takže si odpustíte zdĺhavý nástup dolinou pomedzi miestne usadlosti.

Ráno o piatej je ešte takmer tma. Mesiac však rýchlo zapadá za kopce v pozadí a z opačnej strany začína vychádzať slnko. Stúpate dlho lesom, potom kríkmi a kosodrevinou. Prechádzate dvomi lúčkami a ste pri chate Pastirski stan Prgarca (1763 m). Je necelých sedem ráno. Stretávate tu šikovné alpské kravky. A mlieko tu určite znášajú vrtuľníkmi!

Odtiaľ nasleduje výstup po skalách až vychádzate v čarovnom prostredí plnom zelených tráv, kvetov, kosodreviny a svetlých skál. A s parádnymi výhľadmi. Tu si dávate krátku pauzu na občerstvenie a zvažujete, ktorý chodníček v diaľke bude ten váš.

Ďalším bodom na trase je Konjski preval (2020 m, 7:40), čo je sedlo, ktoré láka vydať sa rôznymi smermi. Na Vodníkov dom, na Triglavski dom alebo na chatu Planika (2400 m). Vy si vyberáte to posledné. Smerovník píše, že za hodinu ste tam. V skutočnosti vám to netrvá ani trištvrte hodinu. Si celkom milo prekvapená, ako to rýchlo ubieha. Pri Planike len krátko postojíte, spravíte fotky do albumu a pokračujete ďalej.

Vyberáte sa cez Malý Triglav na Triglav. Jedna myšlienka bola ísť Triglavskou štrbinou, avšak je v nej ešte mnoho snehu a vaše malé batôžky neobsahujú žiadnu zimnú výbavu. Ste tu dnes len ako turisti. Si však celkom zvedavá, čo vás čaká. Výstup je orientačne nenáročný. Proste len sledujete nejakých ľudí pred sebou a vyššie vám robí spoločnosť oceľové lano.

Na Malý Triglav (2725 m) vedie najprv úzka štrbina, nad ktorou sa trasa rozširuje. Ty si dávaš na hlavu prilbu. Horolezec s parťákom prilby zatiaľ úspešne ignorujú. Vyššie je potrebné sem-tam použiť i ruky. Pomaly sa dostávate na hrebeň. Ten je pekný a pôsobí fotogenicky napriek tomu, že ste sa dostali do oblaku. Na Malom Triglave ste o 9:15. Odtiaľ musíte kúsok zostúpiť.

Cestou stretávate poctivých ferratistov, bežcov, horských vodcov, deti do desať rokov i dôchodcov kráčajúcich s rozvahou bez istenia s turistickými paličkami v rukách. Pri výstupe na Triglav sa terén mierne sťažuje, trochu zužuje, sem tam skalný výšvih. Nič dramatické. Parťák vám v týchto miestach uteká preč a len z diaľky vidíte, ako sa postupne vzďaľuje a predbieha ľudí pred sebou.

Horolezec a ty postupujete o niečo pomalšie. Začínaš cítiť nedostatok spánku, kilometre v nohách i nadmorskú výšku. Tešíš sa však, že máš vrchol na dosah a tak nepostávaš, ale stále sa hýbeš. Je 9:45, keď vychádzate na najvyšší vrch Slovinska a Júlskych Álp (2864 m). Jupí. Prichádzate v správny čas, keď sa hore nik nefotí. Dávate spoločnú fotku, motáte sa, fotíte. Potom príde čas na nejaké jedlo a oddych.

Pauza trvá asi pol hodinu, keď sa velí na zostup. Zostup z hrebeňa je celkom rýchly. Ide to plynule, bez váhania, rovnako ako ste prišli. Neďaleko chaty Planika stretávate kozorožca asi meter od chodníka, ktorý sa vás absolútne nebojí a len pokračuje v oblizovaní vlhkých kameňov.

V diaľke pozorujete vraždiace horské ovce, ktoré spúšťajú balvany rovno na turistický chodník. Ďakuješ pekne, zomrieť v Alpách keď na teba ovca prekonávajúca skalné výšvihy spustí kameň.

Ďalší zostup je plný páuz na oddych v kľúčových miestach. Dolieha na teba riadna únava a smäd. Horolezec sa s tebou už od Konjskeho prevalu delí o vodu, keďže cestou nie sú žiadne pramene. Teda ak nerátaš dve napájadlá pre kravy v nižších polohách.

Nad Pastirskym stanom si už v obrovskej kríze. Suť sa pod tvojími nohami správa ako hrach. Stále sa ti šmýka, si nepozorná a únava na teba dolieha v plnej sile. Ani bakuľa, ktorú si našla cestou, nepomáha. Horolezec spomaľuje, v mimoriadne suťových miestach ti podáva ruku a snaží sa ťa držať nad vodou. Pri Pastirskom dome obchádzate alpskú kravku veľkým oblúkom a opäť oddychujete. Už je koniec?

Pokračujete v zostupe. Napriek únave si uvedomuješ krásu doliny Krma. A tie vrstvené steny! A naplno si uvedomuješ aj kvalitu chodníka. Rozumej štrky, piesky, suť a všetko hýbajúce sa pod nohami. To tu ráno predsa nebolo. Je to vyčerpávajúce. Ledva prepletáš nohami. Parťák pomalé tempo nedáva, takže už dávno zmizol z dohľadu. A dolina sa stále nekončí.

Horolezec ťa podporuje a dávate ešte niekoľko chvíľ na oddych. A nakoniec je naozaj koniec. Sú asi tri hodiny poobede. Objavuje sa parťák a auto plné vody, ktoré zabezpečí tvoj odvoz k jedlu, k pivu a k sprche. Onedlho na to skutočne sedíš s pivom v ruke a ešte netušíš, že dnes to bol najkratší deň, ktorý ťa na tejto dovolenke čaká 😀


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?