Výstup na Trogkofel cez ferratu Crete Rosse

Výrazná stolová hora Trogkofel (Creta di Aip, 2280 m) je turisticky vďačný cieľ v hlavnom hrebeni Karnských Álp. Vedú na ňu štyri trasy zo všetkých svetových strán okrem severu. Najviac zábavy pri výstupe ponúka južná trasa – ferrata Crete Rosse s obtiažnosťou B/C.

Trogkofel leží priamo na rakúsko-talianskej hranici. Silueta mohutného vápencového útesu s plohým vrcholom dominuje západnej panoráme horského priesmyku Nassfeldpass (Passo di Pramollo). Jeho okolie sa sa v zime mení na populárne lyžiarske stredisko. Niektoré lanovky premávajú aj v letnej sezóne, vďaka čomu ťa úvod a záver túry môže bolieť trochu menej.

Náročnosť

Zaistenú cestu Crete Rosse vybudoval v roku 1980 taliansky alpský klub CAI, ktorá sa tiež stará o jej údržbu. Taliani ferratu klasifikujú stupňom obtiažnosti D (Difficile), čo je stredný z ich päťstupňovej škály (F-PD-D-TD-ED). Nemeckojazyčné zdroje uvádzajú obtiažnosť B/C, čo viac-menej zodpovedá talianskemu hodnoteniu.

Ferrata je krátka, dobre zabezpečená a podľa môjho názoru vhodná aj pre začiatočníka v sprievode niekoho skúseného. Ferratový set a prilba sú nutné. Pozor, prelezením ferraty sa technické prekážky nekončia. V ktorejkoľvek verzii zostupu rátaj so strmými nezaistenými úsekmi v pomerne exponovanom skalnom teréne.

Čo sa týka fyzickej náročnosti, vďaka využitiu lanovky sme nastúpali necelých tisíc výškových metrov. Pre niekoho do pohody, iný možno bude po túre potrebovať rest day. Každý by mal poznať svoje sily. Túru sme absolvovali v auguste a nebolo nám nadmerne teplo.

Naša trasa

Ako som zistil pri inej príležitosti (lezenie v stene Trogkofel Südwand), najvýhodnejší nástupný bod túry na Trogkofel je malé parkovisko v nadmorskej výške približne 1580 m, ku ktorému sa v lete dá autom dostať po makadamovej ceste z rakúskeho Tröpolachu.

Pre nás to až také výhodné nebolo, pretože sme išli z Talianska a cez Tröpolach by to bola polhodina v aute naviac. Preto sme si za východiskový bod vybrali areál lyžiarskeho strediska Nassfeld (1530 m), ktorý je z talianskej strany dostupný po úzkej, ale dobre udržiavanej ceste z Pontebby.

V snahe šetriť kolená sme si kúpili spiatočné lístky na lanovku Madritschenbahn. Vyviezla nás do výšky 1900 m, ale následne sme museli na ceste ku Trogkofelu vyklesať do 1730 m. Takže lanovkou v porovnaní s prvou uvedenou možnosťou až tak veľa nezískaš. Ale poteší, hlavne pri zostupe.

Od vrcholovej stanice lanovky sme okolo detských atrakcií zišli k vodnej nádrži. Od jazera vedú k Trogkofelu dva značené chodníky, ktoré sa neskôr spájajú. Obe vetvy sú prakticky rovnocenné, vyber si podľa nálady.

Po hodine chôdze sme dosiahli sedlo Rudnigstattel (Sella di Aip, 1945 m) a začali sa nadchýnať výhľadmi. Kúsok pod sedlom sa nachádza červený plechový bivak Ernesto Lomasti. Zo sedla k začiatku ferraty vedie veľmi pekný chodník cez lúky oplývajúce alpskou flórou. Úsek je súčasťou diaľkovej trasy E10 Traversata Carnica a okrem fotenia panorámy nás na ňom zamestnávalo obchádzanie kraviek na paši.

K začiatku ferraty Crete Rosse sme prišli v čase 1:50 h od štartu pri vrcholovej stanici lanovky. Nástupný bod sa nachádza vo výške približne 1975 m, tesne pred lezeckým sektorom Trogkofel Südwand, a je označený lesklou kovovou tabuľkou.

Crete Rosse je názov Trogkofelu vo furlánskom jazyku a súvisí s doružova zafarbeným vápencom práve v tej časti južnej steny Trogkofelu, cez ktorú vedie zaistená cesta. Členitá skala poskytuje množstvo prirodzených chytov, vďaka čomu je lezenie zábavné. Pozor však na miesta s nesúdržnou skalou.

Väčšina zaistenej cesty vedie vo vertikálnom záreze (v horolezeckej terminológii ide o komín), kde sme na jednom mieste museli podliezť zaklinený balvan. V úplnom závere treba vyliezť cez krátku exponovanú stienku. Nad ňou sme sa ocitli na trávnatej plošine vhodnej na vyzlečenie sa zo sedákov. Na tomto mieste sme mali čas 2:30 h od štartu, prelezenie ferraty nám teda trvalo 40 minút.

Za ďalších 40 minút sme cez niekoľko skalných hangov došli ku krížu (v čase 3:10 h od štartu). Vrcholové plató tvorí krasová krajina plná rôznych zárezov a priehlbín, pri zlej viditeľnosti to tu môže byť orientačne náročné. Mali sme šťastie na dokonalé letné počasie. Niektoré z okolitých vrcholov zahaľovali oblaky, no my sme sa kúpali v slnečných lúčoch.

Na zostup sme zvolili „via normale“ na juzozápad od vrcholu. Ako alternatíva sa núka chodník Uiblacher Weg na severovýchodnej strane. Sú na ňom úseky s reťazami a niekoľko rebríkov, čo pri zostupe môže byť nepríjemné – najmä ak sa treba vyhýbať ľuďom idúcim opačným smerom. Preto radšej normálka.

Ani tá nie je prechádzkou ružovým sadom. Obsahuje niekoľko zliezaných úsekov a neustále si treba dávať pozor na pošmyknutie sa na sutine. Vyvažujú to výhľady na protiľahlý masív Monte Zermula s pekným ferratovým okruhom a pamiatkami z čias 1. svetovej vojny. Na križovatku s diaľkovou trasou E10 prichádzame v čase 4:30 h od štartu.

Už vieme, že bez problémov stíhame poslednú lanovku. Zvoľňujeme tempo a posledný úsek – návrat k vrcholovej stanici lanovky – nám trvá 1:50 h.

Praktické info

• Lanovka Madritschenbahn v hlavnej letnej sezóne začína premávať o 9:00 a končí o 17:00 h. Cena spiatočného lístka je 20 €.
• Pri vrcholovej stanici lanovky funguje reštaurácia. Sú tam tiež toalety.
• V mnohých zdrojoch sa spomína prístup ku Trogkofelu z horského sedla Passo del Cason di Lanza (1552 m, leží asi 10 km západne od Nassfeldu). V súčasnosti je tento variant problematický. Cestu do sedla z Pontebby v roku 2024 uzavreli kvôli zosuvu. Ostáva cesta z Paulara, ktorá však nie je v najlepšom stave a ak sa nachádzaš niekde v okolí Nassfeldu, do Paulara je to dosť dlhá štreka.

Doplnkové tipy

• V okolí strediska Nassfeld môžeš preliezť ďalšie tri ferraty: zábavnú Däumling (C), nenáročnú Winkelturm Ostgrat (B/C) a ťažkú Winkelturm Nordwand (D/E). Skombinovanie výstupu na Trogkofel s niektorou ďalšou ferratou v rámci jedného dňa je reálne iba v období dlhých dní a štýlom „od svitu do mrku“.

Fotogaléria