Silné zážitky v južnej stene Trogkofelu

Trogkofel Südwand je vyhlásený lezecký spot s viacdĺžkovými cestami vo vápenci s perfektným gripom. Oblasť leží v Karnských Alpách v nadmorskej výške vyše dvetisíc metrov, no vďaka južnej orientácii sa tu dá liezť od skorej jari do neskorej jesene. Jedinou nevýhodou je pomerne dlhý prístup.

Okolo Trogkofelu som sa viackrát motal už pred týmto lezeckým výletom. A zakaždým obdivoval lezecky atraktívnu južnú stenu výraznej stolovej hory. Keď sme pred pár rokmi po vylezení ferraty Winkelturm Nordwand schádzali zo susedného Monte Cavallo di Pontebba, Robo – inak nadšený z každej pidiskalky – venoval tým exkluzívnym platniam len zbežný pohľad. „Hm, pekné, ale ten nástup,“ utrúsil a debata sa skončila.

Nevzdal som sa a skúšal dovtedy, kým sa mi koncom mája 2025 nepodarilo na Südwand nahovoriť Martina. V jeho prípade som musel zabojovať s konkurenciou v podobe trás pre cestný bicykel na talianskej strane Karnských Álp. Napokon neľutoval ani jeden z nás. Vyliezli sme dve krásne štvordĺžkové cesty za 6+ (pre Martina pohodová obtiažnosť, pre mňa už mierne nad aktuálne schopnosti) a pri schádzaní si, úplne vyšťavení, nadšene vymieňali dojmy.

Poloha

Trogkofel (Creta di Aip, 2279 m) je vrchol v hlavnom hrebeni Karnských Álp. Leží priamo na rakúsko-talianskej hranici západne od horského priesmyku Nassfeldpass (1530 m) so známym lyžiarskym strediskom Nassfeld. Na Trogkofel vedú turistické chodníky kombinované s ferratami zo všetkých svetových strán, no najľahšie dostupný je práve z Nassfeldu. Podľa toho, kde sa ti v Nassfelde podarí zaparkovať, absolvuješ pred lezením jednu až dve hodiny turistiky. Cestná vzdialenosť z Bratislavy do Nassfeldu je necelých 500 km a presun trvá minimálne 5,5 h.

Počas lezenia nás sprevádzalo pískanie svišťov, až z toho boleli uši. Najmä keď popod stenu prechádzali turisti so psom.

Prístup

Najlepší východiskový bod na prístup k južnej stene Trogkofelu je malé parkovisko na makadamovej ceste, po ktorej sa v lete dá do lyžiarskeho strediska prísť autom z rakúskeho Tröpolachu v doline Gailtal. Na mape je značená ako cyklotrasa a jej časť som kedysi prešiel na ebiku v rámci veľkého okruhu s dvomi prechodmi cez Karnské Alpy. My sme o tom, že cesta je legálne zjazdná osobným autom, netušili. Ty sa už môžeš poučiť na našej chybe a k nástupom do ciest prídeš za necelú hodinu. Nie je za čo.

Ak z nejakého dôvodu nemôžeš alebo nechceš použiť cestu z Tröpolachu, môžeš si prístup trochu uľahčiť lanovkou Madritschenbahn. Z hornej stanice lanovky sa pod stenu dostaneš po turistickom chodníku č. 403 tiež približne za hodinu. Bude ťa to stáť 19 € za jednorazový spiatočný lístok. Lanovka začína premávať až od 9:00 a končí o 16:30 alebo 17:15, podľa sezóny.

My sme na lezenie chceli mať viac času ako umožňujú prevádzkové časy lanovky, preto sme sa pokúsili prístup urýchliť využitím bicyklov. Auto sme odparkovali v Nassfelde, časť Sonnleitn, pri hoteli Marcius – spoliehajúc sa na to, že mimo lyžiarskej sezóny nebude použitie prázdneho hotelového parkoviska nik riešiť. Pokračovali sme približne pol hodiny na bicykloch po lesných cestách. Bolo to namáhavé, pretože lesná cesta klesala a potom znova stúpala.

Bicykle sme odložili pri parkovisku, na ktorom už stálo niekoľko áut pomerov znalejších kolegov. Pokračovali sme po turistickom chodníku č. 415, ktorý pomerne priamo a strmo vedie popod severovýchodné steny Trogkofelu. Po prekonaní menších prekážok v podobe snehových polí sme dosiahli hrebeň a zároveň rakúsko-taliansku hranicu pri hornej stanici lanovky Trogkofelbahn (premáva iba počas lyžiarskej sezóny).

Napojili sme sa na hlavnú turistickú hrebeňovú trasu č. 403, ktorá v týchto miestach traverzuje pod južnými stenami Trogkofelu. Stenu sme prvý raz uvideli za začiatkom ferraty Crete Rosse (B/C). K nástupovým bodom ciest sme museli z chodníka vystúpať ešte asi 50 výškových metrov. Výstup od parkoviska (v našom prípade bike depotu) pod stenu nám veľmi rýchlym tempom trval 50 minút. Pri návrate sme zvolili dlhší variant, čiastočne po zjazdovkách, kde hrozilo menšie riziko pošmyknutia a úrazu. Cesta späť nám trvala 45 minút.

Lezenie

Lezecká oblasť Trogkofel Südwand síce formálne leží v Taliansku, ale súdiac podľa názvov ciest, je to rajón rakúskych horolezcov. Ide o 120 metrov vysokú a približne 200 metrov širokú stenu. Podľa Bergsteigenu je v nej urobených osem preistených ciest strednej obtiažnosti a k nim jedna zlaňovacia 4 x 30 m. So 60-metrovými dvojičkami po nej vieš zlaniť nadvakrát. Skala má väčšinou vysokú kvalitu. Nájdeš v nej krásne platne s vodnými žliabkami i exponované piliere.

Cesty majú 4 až 5 dĺžok s vyrovnanou obtiažnosťou okolo 6 UIAA. Nečakaj žiadne previsy. Stena je vertikálna alebo mierne položená, lezie sa tu technicky, hlavne nohami. Kvalita istenia nie je stopercentná, ale postačuje. Na štandoch sú vždy dva istiace body, no väčšinou bez spojovacej reťaze. Vlastné istiace pomôcky nie sú potrebné, iba v ceste Profiteroles (5c) sa nachádza 12-metrový nezaistený úsek, do ktorého si treba vziať malé friendy. Lano sme použili 60-metrové dvojité. Expresiek stačí desať, plus jedna-dve do rezervy.

Cesta Rumpelstilzchen (5c+/6+, 4 dĺžky)

Prvá dĺžka (5c, 30 m) sa začína krásnou platničkou s výraznými wasserrillen. Prelez bolo treba vymyslieť, nad platňou už ľahké. Druhá dĺžka (5b+, 35 m) bola celá plezírová. Liezli sme po pilieri, na ktorom človek vôbec nemusel mať stres – len liezol a intuitívne vždy našiel malý, ale dobrý chyt. V tretej dĺžke (5c+, 35 m) sme sa museli prebiť cez kľúč pri druhom postupovom istení. Obliezali sme to sprava cez hladkú platňu bez chytov. Podľa Martina to bolo ťažšie ako 5c+ a ja som tam žiaľ použil nedovolený chyt :-( Ani zvyšok tretej dĺžky nie je oveľa ľahší, ide o pekné platňové lezenie po nohách. Štvrtá dĺžka (30 m, 4b) už je ľahká a trochu rozbitá. Topo cesty nájdeš na Bergsteigene.

Cesta Gretel (6a/6+, 4 dĺžky)

Začiatok sme netrafili a liezli prvú dĺžku za 6a/7- z vedľajšej cesty Crete Rosse. Zdalo sa nám to akési ťažké na 5b. Definitívne sme omyl zistili na prvom štande, ktorý bol oveľa nižšie (25 m) ako uvádzalo naše topo (40 m). Ľahkým traverzom sme prešli na prvý štand cesty Gretel. Hneď na začiatku druhej dĺžky (6a, 20 m) sa nachádza crux cesty, viď topo na Bergsteigene. Problémom bolo nájdenie skrytých chytov. Pekné lezenie, obtiažnosť dĺžky sedí. Nasledovali tretia a štvrtá dĺžka s fantastickými wasserrillen až na vrchol. Súvislé lezenie v žliabkoch s dobrým gripom, do ktorých sme museli priečiť chodidlá. Inak sa to liezť nedalo a vôbec to nebola nuda.

Počas lezenia prvej cesty nás sprevádzalo pískanie svišťov, až z toho boleli uši. Najmä keď popod stenu prechádzali turisti so psom. Pri lezení druhej cesty sme už v stene boli prakticky sami a aj turistov ubudlo. Svište sa konečne odmlčali a my sme si užívali ticho.

Zostup

Zlaňák na hornej hrane steny nájdeš podľa namodro zafarbeného kameňa. Pri sťahovaní lana z prvého úseku dávaj pozor, pretože hneď na začiatku, pod tým modrým kameňom, je v skale zárez ako stvorený na zaseknutie uzla. Pri prvom zlaňovaní sa nám to samozrejme aj stalo. Vyhnúť sa tomu veľmi nedá, len dúfať, že budeš mať šťastie. Môžeš skúsiť vyhodiť lano do boku ešte predtým, než začneš ťahať. Úspech negarantujem.

Alternatívou zlanenia je zostup ferratou Crete Rosse (B/C). V čase, keď ňou nevystupujú iní ľudia, je to bez problému zrealizovateľné. Pre taký prípad si musíš do steny vziať topánky, v lezečkách to nedáš. My sme si topánky pre istotu vyniesli, aj krátky presun k zlaňáku a následné zlaňovanie v nich bolo pohodlnejšie. Ferrata vedie asi 250 metrov východne od konca lezeckých ciest.

Doplnkové tipy

• Na vrchol Trogkofelu sa od konca lezeckých ciest dostaneš priamym smerom za necelú pol hodinu chôdze kombinovanej s ľahkým popoliezaním. Alebo najskôr pretraverzuješ ku koncu ferraty Crete Rosse a odtiaľ na vrchol pokračuješ po turistickom chodníku.
• Ak by ťa lezenie v stene Trogkofel Südwand nebavilo (o čom veľmi pochybujem) a ostalo ti veľa času, môžeš sa presunúť po susedný masív Monte Cavallo di Pontebba. V jeho severnej stene sú natiahnuté dve pekné ferraty – ľahká Winkelturm Ostgrat (B/C) a ťažká Winkelturm Nordwand (D/E). K začiatkom ferrát Winkelturm sa spod Südwandu dostaneš približne za hodinu.
• Na opačnej strane Nassfeldpassu sa môžeš zabaviť na zážitkovej ferrate Däumling (C) pod Gartnerkofelom.

Fotogaléria