Volia veža je klasika klasík a horolezec ti po posledných nie najľahších cestách na Dračom štíte a v platniach Ošarpancov sľubuje nejakú naozaj peknú cestu v pevnej skale. Vyberá Štáflovku na Voliu vežu.
▬ Napísala: Deny

Keď padá návrh Volovka, trochu sa ti nepozdáva tá časť, kde si máš dať dlhý nástup kvôli trom dĺžkam. Preto nápadne naznačuješ, žeby ste si mohli dať aj dve cesty za deň, napríklad Puškášov komín, keďže Stanislawského cestu ste už liezli.

Horolezca netreba veľa presviedčať a v inkriminovaný deň sa k vám pridáva váš tradičný parťák. Vďaka jeho prítomnosti nemáš výčitky z váhy svojho oblečenia v batohu, keď si pribaľuješ tenkú páperku. Veď má byť polooblačno a to v Tatrách znamená, že určite bude zima.

Tradične sa stretávate na parkovisku. Vykladáte bicykle a bajkujete k Popradskému plesu. Parťák berie materiál a tebe zostáva ľahký batoh, ako vlastne vždy, keď ide s vami 🙂 Pri Popradskom plese opúšťate bajky a ty si pomaly zvykáš na chodenie, ktoré je vždy po zosadnutí z bicykla nejaké kostrbaté.

Nástup po turistickom chodníku je pohodlný. Sem-tam sa ti síce na vyhladených žulových skalách šmýka, z čoho si nejaká zmätená až do chvíle, keď si uvedomíš, že je to predsa chodník na Rysy. Predbiehate nejakých ľudí a vďačne opúšťate chodník pri Žabích plesách. Obchádzate bivaky a zrazu ti Volia veža príde nejako ďaleko. Parťák čosi spomína, že vraj to je polhodina pod stenu, tebe to však príde nekonečné.

Nekončeno je relatívne a tak predsa len prichádzate pod stenu. Do Štáflovky akurát naliezol známy parťák, ktorého ste nevideli už nejakú dobu a v Puškášovom komíne na prvý štand dolieza dvojica Čechov.

Puškášov komín

Výber je teda jasný, beriete najprv Puškášov komín (V+). Je asi desať hodín, keď horolezec nalieza. Prvá dĺžka mu ide od ruky a ty na prvom štande obliekaš na tričko páperku a bundu. Fúka vietor a hoci slnko sem-tam vykukne, viac nezohrieva ako zohrieva.

V jeden moment do špáry v komíne zasekávaš ruku a hovoríš si, že ak teraz spadneš, tak si tú ruku určite zlomíš.

V druhej dĺžke tesne pod druhým štandom je malý komínik, ktorý ti príde známy. Zatiaľ totálna pohoda, v páperke ti je ideálne, takže si spokojná.
Horolezec sa teda vyberá do poslednej reálnej dĺžky. Komínovej.

Tu to začína byť zaujímavé. Hneď na začiatku sa nevie rozhodnúť, či zľava alebo sprava, preto si vyberá pravú stranu. Po prehliadnutí trasy zhora usudzuje, že zľava vhĺbením by to bolo asi jednoduchšie. Keď po dlhšej dobe horolezec vybúcha komín na štand, s parťákom môžete začať liezť skoro súčasne.

Naviazala si sa na správnu farbu lana, pretože parťákove sa celú túto dĺžku ťahá viac vpravo a tvoje viac vľavo až rovno a nápadne ťa vedie priamo do komína. A tak sa i deje. Začiatok vylezieš na dobrých chytoch s nohami na trenie. V druhej časti komína dlho bojuješ a s odhodlaním sa ho snažíš prejsť priamo.

V jeden moment do špáry v komíne zasekávaš ruku a hovoríš si, že ak teraz spadneš, tak si tú ruku určite zlomíš. Prechytávaš to teda istejšie a po dobrej chvíli sa ti podarí vytiahnuť sa hore.

Prichádzaš pod tretiu časť komína. Vytočený, previsnutý, bez nôh so zvláštnymi rukami. Stojíš, oblapávaš, ale nenachádzaš nič použiteľné. Nevzdávaš sa a sleduješ ako parťák odlieza pravou stranou. Trápiš sa, pomaly sa začínaš v páperke potiť. Nedarí sa ti. Keď ti začne odmierať noha, na ktorej stojíš, a ruka na ktorej udržuješ rovnováhu, tak to sklamane vzdávaš.

Pregúľaš sa viac doprava a obchádzaš inkriminované miesto. Tu sa dostávaš do totálneho komína, ktorý je tak starostlivo hranatý, až to v tebe vyvoláva ľahkú klaustrofóbiu. Štand je už na dosah.

Po tomto štande sa cesta v podstate končí. Vyleziete oknom na druhú stranu, kde tak nefúka, a o pár metrov vyššie sa prezúvate do topánok. Tu stretávate parťáka zo Štáflovky. Nasleduje ľahký dolez na vrchol, kde zase stretávate Čechov opaľujúcich sa na imaginárnom slnku. Je pol jednej, Česi vám dávajú fotku na vrchu, vy si dávate niečo malé na posilnenie, poobdivujete výhľady na sever a idete dole. Dva zlaňáky a choďák, pohoda.

Horolezec: Volia veža, Puškášov komín V+. Cesta vedie prvou a druhou dĺžkou Stanislawskeho. Z jaskynky sa pokračuje priamo hore výrazným vhĺbením do komína. Po daždi je v komíne stále mokro. Štandy sú na borhákoch, občas sa objaví postupová skoba. Lezenie je v pevnej skale s dobrými možnosťami vlastného zakladania. V komíne je nutné dať pozor na voľné kamene pod nohami. Dolez na vrchol ľahkým terénom.

Štáflovka

Čas je dobrý, nálada tiež, preto sa hodinu po prvej vrcholovej fotografii na prvý koniec naväzuje parťák, ktorý tentokrát nenechal hruďák doma. Ste pod stenou sami, preto nič nenarúša plány a vydávate sa do Štáflovky (V-).

Prvá dĺžka má pomerne zvláštny nástup, potom sa však pekne ťahá dohora až pod previštek, ktorý treba prekonať. Ten dávaš ľavou zadnou. Z prvého štandu cesta ubieha fotogenicky meter doľava. Tu sa chvíľu potrápiš, kým prídeš na to, ako sa dostaneš hore, ale dávaš to s prehľadom.

Ďalej sa ťaháš po ľahkej rampe doľava a hore. Opäť ťa čaká mierny previštek, ktorý ti príde sprava jednoduchší. Nad ním je pomerne pohodlný štand, kde sa na chvíľu usádzaš a stále riešiš dilemu, či si páperku dať alebo ju nechať v batohu. V tejto životnej dileme si vyrušená horolezcom, ktorý potrebuje pomoc s rozplietaním lana. Rozplietaš, prekufruješ a o chvíľu môžeš pokračovať v lezení. Páperka zostáva v batohu.

Skoro posledná dĺžka po fotogenickej platni. Pekná, nenáročná. Už je to len kúsok na vrchol. Cítiš únavu, ale odholanie ťa neopúšťa. Na vrchole o pol štvrtej si konečne opäť dávaš páperku a hneď sa cítiš lepšie. Tentokrát vám Volia veža ponúka výhľady na juh. Dávate spoločnú fotku a krátku pauzu. Jedlo vás však čaká pod stenou, preto sa dlho nezdržujete a nacvičene dávate dva zlaňáky a zostup pod stenu.

Nejaká dvojka lezie Stanislawskeho, tak ich počas balenia, oddychovania a jedenia kútikom oka sledujete. Keď usúdite, že je čas zostúpiť, veľmi sa ti nechce, ale tvár sa, že máš na výber. Pri Žabích plesách dávate krátky piknik na miestnych modro-fialových plodoch, v ktorých sa doslova vyváľaš. Takže pred odchodom od plesa si dávaš ešte zastávku na opratie fialových fľakov zo šmolkových nohavíc.

Cestou dole sa ti ozýva staršie zranenie, a tak sa ti zostup zdá nielen dlhý, ale je i nepríjemný a bolestivý. Počítaš každý krok a čakáš kedy to skončí. Nakoniec to nejako dokrivkáš k bicyklom. A tie sú dnes skutočným vykúpením.

Horolezec: Volia veža, Štáflovka V-: Cesta vedie v pevnej skale s odistenými štandmi z dvoch borhákov. Zakladanie vlastného istenia je bezproblémové a taktiež sa v ceste nachádza niekoľko skôb rôzneho veku. Druhá a tretia dĺžka sa dá spojiť do jednej 55-metrovej dĺžky. Dolez na vrchol ľahkým terénom po južnom rebre. Zostup cez vrchol a zlanenie 2x30 m do žľabu a chodníčkom naspäť pod stenu.

Ona (žena na lane) nezodpovedá za presnosť údajov. Myšlienky iba vyjadrujú horu pocitov nahrnutých počas získavania nových skúseností. On (horolezec) posúva a dopĺňa reálne informácie.
Deny a Matúš


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?