Tatranský skialpový víkend Ženy na lane: Veľká Studená a Velická dolina, Prielom, Litvorové sedlo a ďalšie menšie i väčšie ciele po ceste.

Keď je celý týždeň pekné počasie, ty musíš chodiť do práce a až cez víkend sa konečne dostávaš do Tatier. Je ti jasné, že polyžované bude už asi všetko, ôsmy deň je pekné počasie, iná možnosť tu ani nie. Von vás to však stále ťahá a jednoznačne na lyže. Už na začiatku týždňa rezervujete ubytko na Zbojníčke, ktorú si zvolíte za východiskový bod pre tento víkend.

Dávno ste neboli vo Veľkej Studenej doline a výšľap ňou ti v sobotu (21. januára) ráno trvá nekonečne dlho. Snehu je v doline však dostatok, šľapeš od Hrebienka a tešíš sa zo snehu, lebo si dobre pamätáš, aká mizéria to bola minulý rok. Cestou obdivuješ ľadopády a prekvapujete ťa úplný nedostatok snehu v Slavkovskom sedle. Keď konečne zložíš tých pár vecí na Zbojníčke, oblepíš otlak leukoplastom, zješ tyčinku a banán a tešíš sa na ďalšie pokračovanie. Konečne trochu zaujímavá trasa. Šlapanie po dolinách ťa už trochu omrzelo a vôbec ťa to nebaví, preto si fakt rada, že idete hlbšie do doliny.

Po zhliadnutí aktuálnych podmienok vidíte úplne rozlyžovaný Závrat aj Priečne sedlo (totálna zjazdovka) za cieľ volíte tienistý Prielom. Nie si extrémny lyžiar a ani nikdy nebudeš a ak budete mať trochu šťastia, nájdete tam za omrvinku prachového snehu. Je tam i nejaká stopa, avšak prešla tade asi len jedna menšia partia. Volíte to ako najideálnejšiu možnosť a prípadne, ak bude čas a chuť, tak si dáte Svišťový štít.

Keď prichádzate pod Prielom, tak vidíte partiu piatich turistov ako sa do neho vydávajú tiež. Po krásne natiahnutej skialpovej stope. Traverzujú. Cik – cak. Častujete ich všetkými prívlastkami aké vám napadajú. Máš chuť ich prepichnúť palicou a zhodiť dolu svahom. V zničenej stope sa vám brutálne šmýka každý krok. Nedá sa ňou ísť a v daných podmienkach ich nemáte šancu dobehnúť. Touto formou ich srdečne pozdravuješ. V strmšom zúžení medzi skalkami od zúfalstva začínate robiť novú stopu. Sneh je však výnimočne dobrý. Prachový… Zjazd je fakt príjemný, pomedzi rozlyžované úseky sa dá nájsť aj voľné miesto, je vám parádne.

Posledné 3 metre s lyžami na pleci

Posledné 3 metre s lyžami na pleci

Po zlyžovaní sa presúvate pod Svišťový štít. Avšak ten sa vypeká na slnku, je úplne rozlyžovaný a veľmi vás neláka. Ešte keď si predstavíš kôru, ktorá sa urobí, ak zájde slnko. To radšej nie. Mierite si to teda do jedného žľabu priamo na konci Divej kotlinky. Keď však nastúpate prvé metre, cítite ako sa každým krokom podmienky menia. Žľab bol určitú dobu na slnku a robí sa brutálna kôra. Mierite na ústup.

Partia Čechov práve zlyžovala malinký žliabok od nejakej ihličky v hrebeni Divej veže. Ospravedlňuješ sa za terminológiu, avšak túto časť nemáš dôkladne naštudovanú. Orientácia sa vám pozdáva a tým, že ste dosť vysoko vo vedľajšom žľabe, tak to znamená urobiť otočku o 180 stupňov a pretraverzovať na miesto určenia. Hneď ste tam, hodíte lyže na batoh, pár obrích krokov a ste pri ihličke. Zlyžujete dole a stále máte dosť času a energie. Hodnotíte podmienky, čas, výšku slnka a vraciate sa opäť do Prielomu. Bol príjemný, sneh bol fakt dobrý, tak si ho dávate ešte raz s tým, že v strednej časti trochu pretraverzujete hlbšie do doliny a pár oblúkov si dávate v zaujímavom snehu. Šťastní a spokojní sa so zapadajúcim slnkom dostávate na chatu.

Prvýkrát prespávaš na vysokohorskej chate v Tatrách a si sklamaná. Tvoja predstava o horolezcoch a skialpinistoch, ktorí sa ráno chystajú do žľabov a stien sa vytráca vo chvíli, keď sa z chaty večer stáva párty dom a keď sa ráno väčšina vyberá do Priečneho sedla. Nie úplne sa ti páči smerovanie takýchto chát. Vždy si ich považovala za útočisko pred zlými podmienkami, pred zimou, vetrom, kde sa pripravíš na ďalší dlhý deň vonku…

A tak sa ráno, po raňajkách na matracoch a navarení čaju, sa do tretice vydávate do Prielomu a chystáte sa na druhú stranu. Výšľap ste si už nacvičili, podmienky na druhú stranu ste si obzreli. Je tam relatívne tvrdo. Prvé výškové metre dávate s lyžami chrbte. Keď však zídete o niečo nižšie, čaká vás prachový sneh. Miestami na slnečnej strane už trochu kôrkovitý. Spúšťate sa do Zmrznutého kotla.

Jedna pešia stopa a jedna lyžiarska do Prielomu. Inak nikde nič. Vyberáš si líniu s najväčším množstvom snehu a pristávaš na Zamrznutom plese. Niekto z vás dokonca aj efektnými pádmi na rovine. Je ti chladno keď stojíš, rýchlo lepíš pásy a stúpaš pod Poľský hrebeň. Výstup je rýchly. Vysoko sa na lyžiach nedá. Hrebeň je sfúkaný, dávaš lyže na batoh, stopa od včerajších pešiakov je prešliapaná (opäť ich srdečne pozdravuješ) tak sa ti ide vcelku parádne. O chvíľu si hore.

Čakám na fotku

Čakám na fotku

Je asi jedenásť, dávate si menšiu pauzu na slniečku. To je prvýkrát, čo vidíte a cítite slnko. Je to fakt príjemné. Po krátkej pauze zídete po reťaziach nižšie. Tam na vás skutočne pečie slnko. Neskutočný rozdiel medzi slnkom a tieňom. Je fakt teplo, ťažký a mokrý sneh. Vyzliekate sa a na pásoch sa spúšťate na stopu vedúcu do Litvorového sedla. Tento zjazdík je po slniečku a následne sa po pár metroch ocitáte opäť v tieni a obliekate sa naspäť.

Výstup do Litvorového je až na pár otočiek veľmi príjemný. Natiahnutá stopa je pekná a pohodlná. O chvíľu ste hore. Dávate zvedavý pohľad do Kačacej – tvrdo a veľký závej. Uvažuješ, či sú tam niekedy aj lepšie podmienky. Na jar ste tam boli tiež a bolo to úplne rovnaké. Možno je to tam celoročne… Chvíľu tam pobudnete, zase nejaké jedlo a idete dole.

Mala si obavy zo snehu, ale je parádny. Síce trochu rozjazdený, ale užívaš si oblúčiky. V nižšej časti majú chlapi pokus ísť neprejazdenou stranou, ale kôra ich odtiaľ rýchlo vyženie. Opäť pár krásnych oblúčikov a dlhý traverz záverom doliny až popod Studené sedlo. Myšlienku ísť hore zavrhujete. Veľmi sa obávaš, že sa slnko rýchlo skryje za Gerlach a vytvorí sa kôra. Toto sa vám tu nie tak dávno stalo, nemáš chuť si to zopakovať. Tak sa len pomaly prepaličkujete na ľavú stranu Guľatého kopca a spúšťate sa žliabkom dole. Akurát tam zachádza slnko, tak sa ponáhľate, aby nestvrdol.

Je tam vypadnutý sneh zo steny, pôsobí to ako raj snehuliakov. Opäť dlhší traverz popod stenu a zídete do doliny, kde je v spodnej časti sneh tvrdý, hrboľatý, nepríjemný. V rýchlosti máš čo robiť, aby si sa udržala na nohách a neurobila kotrmelce pomedzi skaly. To by bol trapas, dolámať sa na rovine. Snehu je tu menej než pred troma týždňami. Lyžujete dole. Na Dolnej Kvetnici baletíte pomedzi trávy a kamene a popod večný dážď sa spúšťate dole.

Príjemná ťažšia lyžovačka na slniečku. Najťažšie z toho celého je už len dopaličkovať ku Sliezskemu domu, kde ťa zase núkajú jedlom a ty vlastne ani nemáš chuť a máš pocit, že nič nerobíš, iba celý deň ješ 😀

Výživný víkend.

Možno ťa zaujme

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?