Križovatka na Hohe Wande

Ak začneš aspoň troška špecificky vyhľadávať lezecké cesty – dlhé, relatívne pekné, dobre odistené, jasnejšie línie v tvojom vyššom stupni obtiažnosti, zrazu môžeš zistiť, že tvojich potenciálnych lezeckých cieľov je čím ďalej, tým menej. Našťastie Hohe Wand nepovedal ešte posledné slovo a stále tu vznikajú nové cesty, za čo patrí veľká vďaka autorom.

Jednou z novších lezeckých ciest, konkrétne z roku 2020, je aj cesta s názvom Der Wegscheider (z nem. križovatka). Má 275 lezeckých metrov a celková obtiažnosť je 7- IUAA. Z desiatich dĺžok je polovica v 6. alebo vyššom stupni UIAA. Cesta sa nachádza v pre mňa menej známej časti Hohe Wandu, sektore Grosser Hochkogel. Ide o sektor vľavo od vyhliadky Skywalk pri pohľade z dolného parkoviska. Nie je to kompaktná stena, skôr sústava vežičiek a menších stien.

Lokalita

Dolnorakúsku náhornú plošinu Hohe Wand nie je potrebné na Zagurami nejako zvlášť predstavovať. Je to najbližšia bigwallová lezecká oblasť (teda oblasť z dlhými lezeckými cestami) z Bratislavy.

Príprava

Na Bergsteigene má cesta atraktívnosť ohodnotenú 4 hviezdami z piatich možných, ale iba od jedného hodnotiteľa. Ja by som jej dal maximálne 3,5 hviezdičky. Cesta je z dielne Thomasa Behma, autora mnohých ciest a vydavateľa nielen lezeckých sprievodcov z okolia Viedne. Jeho tlačený sprievodca pre Hohe Wand je z roku 2017, a teda táto lezecká cesta v ňom ešte nemôže byť. Cesta je južne orientovaná, tak ako celý Hohe Wand. Topo nájdeš na Bergsteigene.

Príjazd a prístup

Cestná vzdialenosť z Bratislavy je 130 km. Za hodinku a pol si tam po diaľnici. Bez diaľnice je cesta o 20 minút dlhšia. Z diaľnice je značená odbočka Naturpark Hohe Wand. Pod hlavnú stenu sa dá dostať troma spôsobmi. Východiskom je vždy dedina Stollhof.

Medzi Stollhofom a Maiersdorfom je náhorná plošina Hohe Wandu prístupná po strmej ceste, na ktorej začiatku kedysi cez víkendy a sviatky fungovala mýtnica. Aktuálne sa platí až hore, v akýkoľvek deň, a taxa je 5,50 € za dospelú osobu a deň. Kúsok za mýtnicou, pri veľkej pravotočivej zákrute, sa na ľavej strane nachádza parkovisko Sonnenuhr Parkplatz (GPS poloha) pre asi 30 áut. Parkovisko leží priamo pod vyhliadkou Skywalk. Ide o najkratší prístup k tejto stene. Nástup trvá 20 minút.

Druhá možnosť prístupu je parkovisko nad Maiersdorfom, pri miestnom cintoríne (GPS poloha). Je tu neplatené parkovisko asi pre 20 áut. Stenu vidíš zreteľne z parkoviska, nástup trvá 40 minút, zo začiatku po zelenej turistickej značke. Neskôr priamo cez lúku, pohodovým stúpaním prejdeš 140 výškových metrov.

Z oboch smerov prídeš na turistickú trasu Wand Fussteig, ktorá vedie popod všetky južné steny Hohe Wandu. Lezecká cesta Wegscheider sa začína nad jednodĺžkovým sektorom Bienengarten (sektor č. 37 v tlačenom sprievodcovi). Z turistickej trasy výstupaš asi 10 metrov do svahu, medzi veľkou jaskyňou Schwarzgrabenhöhle po ľavej strane (sú tam aj lezecké cesty) a pamätnou tabuľu s menom Franz Kambichler (približná GPS poloha začiatku cesty).

Lezenie

Prvá dĺžka je jedným z dôvodov, prečo by si si mal tuto cestu vyliezť. Začína sa zaujímavým lezením v jaskyni s priemerom dva metre. Po 10 metroch vylezieš z jaskyne a naliezaš do stienky. Stienka ta rozhodne preverí. Aj tým, že skala môže byť a aj často býva špinavá od hliny a piesku.

Druhá dĺžka sa začína krátkym choďákom doprava, po ktorom nalezieš do steny s pekným, ľahkým lezením. Štand hľadaj na konci, pod začiatkom piliera, vpravo. Tretia dĺžka je pekné lezenie po pilieri a končí sa výrazne vľavo štandom v zelenine.

Štvrtá dĺžka je lezenie po stranách rozbitého komína, ten traverzuješ v strede ku štandu na polici. Tu je možnosť spojiť spojiť dve dĺžky kolmejším variantom cesty, mi ho však nevyužívame. Piata a šiesta dĺžka je pekné, vyrovnané lezenie v šiestom stupni, ktoré sa končí opäť v zelenine.

Siedma dĺžka ide výrazne doľava, jasným vhĺbením, na rozdiel od smeru zakresleného v sprievodcovi. Je menej odistená. Končí sa v štande v malej jaskyni, ktorú pri troche šťastia môžeš zdieľať s miestnym kozorožcom. Štand je skoro na rovine, a teda v hline a prachu. Ôsma dĺžka je dlhá a začína sa výlezom zľava jaskyne, pilierom až na štand, opäť v zelenine.

Deviata dĺžka ide vhĺbením, aj troška vymasteným. Pravdepodobne sa tu spája viac ciest. Koniec je na štande v podobe stromu. Posledná dĺžka je výlez na 12-metrovú vežičku, nie je to vôbec zadarmo. Z celej cesty som mal dosť rozpačitý dojem. Dobré lezenie sa strieda s pohybom v zelenine, hline a prachu. Vidím to ako daň za novú dlhú cestu. Nových desať dĺžok sa hľadá ťažko aj na Hohe Wande.

Cesta je dobre športovo odistená, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. Minimálne 11 expresiek. Štandovacie nity nie sú spojené reťazami. Občas nájdeš na štande aj kombináciu nitu a skoby, prípadne aj využitie stromu ako štandu. Podľa sprievodcu potrebuješ 15 minút na nástup a 30 minút na zostup. Celkový čas lezenia (aj s nástupom a zostupom) je podľa sprievodcu 3:45 h. Náš čas bol 5:30 h.

Zostup

Od konca cesty krátko stúpaš, až kým sa nedostaneš na lesnú cestu. Na lesnej ceste odboč doprava a pokračuj po nej cez lúky k penziónu Gasthof Postl. Odtiaľ je najlepšie zostúpiť cez ferratu Völlerin-steig (obtiažnosť A) alebo ferratu Frauenluckensteig (B). Zostup na Wand Fussteig pod Hohe Wandom trvá cca pol hodiny. Plus musíš počítať s cestou na parkovisko, na ktorom parkuješ. Aj keď je tu možnosť stenou aj zlaniť, ja by som to prípade tejto cesty vyslovene neodporúčal. Určite sa dolu dostaneš rýchlejšie zostupovkami.

Fotogaléria