Máš perfektne naplánovanú letnú dovolenku v Slovinsku. Pripravený itinerár, ubytovanie, túry, ferraty a výlety aby to tvoja poškodená noha dala. Keď tu zrazu na mape zablúdiš o niečo nižšie na Balkán…
Spomínaš si, že si už raz prstom po mape v tejto časti blúdila. A tak intenzívne hľadáš v mape, googliš a už o pár hodín máš vytipované výlety, túry, vodopády, kempy, sedlá, mestá. Presviedčaš muža a po doladení časového harmonogramu sa teda nakoniec vyberáte do Bosny a Hercegoviny.
Hneď na prvý deň po príchode si naplánovala planinu Prenj. Vopred o nej vieš, že ide o vápencovú planinu, najvyšší bod je Zelena Glava (2115 m) a hneď vedľa je vrchol Otiš (2097 m). Dá sa k nim dostať najjednoduchšie z doliny Tisovica, tam však vedie nejaká offroad cesta-necesta, tak ti je jasné, že hore sa vašim obyčajným autom nedostanete. Preto spoza počítača volíš turistickú trasu z dediny/lazov s názvom Bijela (z mesta Konjic – Polje Bijela – Mladeškovici – Bijela).
Do dediny a cez ňu vedie úzka asfaltová cesta pre jedno auto. Čím viac sa približujete, otvára sa pred vami dolina a hory máte ako na dlani. Prichádzate na koniec lazov, kde sa asfalt zmení na lesnú cestu. O pár metrov ďalej narazíte na výstražnú značku stop s doplňujúcou tabuľou, ktorá zakazuje vstup kvôli strelnici. Najprv si vydesená, že ti hneď v prvý deň takto pokazia harmonogram, avšak dočítate sa, že cez víkendy a sviatky je vstup povolený. Našťastie je nedeľa a rampa je otvorená.
Pokračujete teda úzkou, výrazne štrkovou cestou do lesa. Tŕpneš, aby to auto dalo. Nemáte žiadne terénne auto a terén je pomerne nepríjemný. Sleduješ mapu a pomaly sa posúvate vyššie a vyššie. Na stromoch sú turistické značky, ktoré napovedajú, že smer je správny. Keď sa terén výrazne zostrmí a podklad je čím viac voľnejší rozhodujete sa vrátiť o pár metrov nižšie. Tých 500 metrov k rázcestiu v záujme bezpečnosti dáte aj po vlastných. Zaparkujete na širšom mieste za mostom. Podobných miest je tu dostatok.
Začínate stúpať lesnou štrkovou cestou k rázcestiu. Tam sa cesta rozdeľuje na Tisovicu alebo Jezerce. Pokračujete po ceste doľava smer chata Jezerce. Nevieš, čo vás čaká a obávaš sa, aby ste po štrkovej ceste nešli kilometre až niekam do sedla. Cestou míňate dve autá zaparkované vedľa cesty (z toho jedno české). Pri poslednom sa turistická značka konečne odkláňa do lesa.
Stúpate lesným štrkovým chodníkom, lesným chodníkom, pomedzi stromy, chvíľu popri suťovisku, ktoré sa pri dažďoch pravdepodobne stáva potokom, i nejakou starou zarastenou lesnou cestou. Chodník stúpa cez vrstevnice, avšak príjemne kľučkuje pomedzi stromy. V jednu chvíľu vás uprostred strmého lesa upozorní tabuľa na výskyt mín. Čítala si o tom, ale stretnúť ju priamo v teréne v tebe vyvoláva zvláštne pocity. Vyššie pomedzi stromy vidíte vrcholky hôr a neskôr sa odhaľuje najnižší bod, kam smerujete.
Cez suťoviská prechádzate do doliny popod masív vrcholu Osobač. Prechádzate suťovou dolinou a následne sa stáčate cez lúčno-škrapový terén až ku chate Jezerce. Ide o voľne prístupnú chatu vhodnú na bivak. Nezdržiavate a pokračujete smer Zelena Glava, hore do ďalšieho sedla.
Napriek tomu, že si celý itinerár naplánovala, nezvykneš si popri hľadaní informácii intenzívne pozerať obrázky. Preto ťa planina Prenj totálne ohromí. Každým ďalším výškovým metrom sa pred tebou rozprestiera iný výhľad. Jednu chvíľu to je zelená tráva so škrapmi a závrtmi obklopená horami, druhú chvíľu zase škrapy a závrty obklopené kosodrevinou, a stále vyššie vrcholy.
Čaká vás výstup do sedla, potom motanie sa pomedzi rôzne skalné vyvýšeniny a pomedzi závrty. Fascinuje ťa každý krok a tie výhľady na nekonečnú planinu. Napriek tomu, že sú všade značky, občas skontrolujete mapu, vrstevnice a názvy okolitých kopcov.
Poteší vás, keď sa terén zmení na skalný výšvih. Ním sa dostanete do sedla medzi Zelenu Glavu a Otiš. Vidíte i prvých ľudí. Na Zelenu Glavu to je už len kúsok skalným terénom, ktorý je zaistený aj oceľovým lanom. Smerom hore si však na niekoľkých miestach videla kvalitu upevnenia týchto pomôcok a nehodláš sa toho chytať. Ani to nie je potrebné. Terén je ľahký a hore si vymieňate pozíciu na vrchole so skupinou miestnych.
Výhľady. Pauza. Fotografie. Ty samozrejme obeháš vrchol zľava doprava. Napriek tomu, že je polovica leta, vychytili ste mierne chladnejší, ale slnečný deň so stále prúdiacimi a miznúcimi oblakmi a vetrom. Hore prefukuje a tak sa po chvíľu sťahujete do závetria na trávičku.
Začínaš presviedčať muža, že musíte ísť aj oproti, na vrch Otiš. Muž odoláva, ale nakoniec súhlasí pod podmienkou, že sa smerom dole nebudeš sťažovať. Pokúsim sa, znie tvoja odpoveď a nedáš sa zastaviť. Hore je výhľad samozrejme dosť podobný, keďže sú od seba vzdialené pár sto metrov vzdušnou čiarou.
Si šťastná, aj keď si v kútiku duše drsne uvedomuješ, že zostup (rovnakou trasou) nebude zadarmo. A ani nie je. Parametrami necelých 19 km a prevýšením 1550 m ide o bežnú túru v Tatrách. Pre teba je to však najvyššie prevýšenie za posledné dva roky a tak si rada, že si to v tomto živote po živote dala.
- Trasa: Bijela – Jezerce – Zelena glava – Otiš (návrat rovnako)
- Parametre: 19 km, 1550 m (viete ušetriť 1 km a 50 výškových metrov ak zaparkujete pri rázcestí)
