Dva tipy na dlhé zjazdy vo voľnom teréne v Dolomitoch, ale s využitím lanoviek. Ideálna príležitosť na odbehnutie si z rodinnej lyžovačky v oblasti Sella Ronda.

Aj lanovková lyžovačka v Dolomitoch je veľký zážitok, na ktorý sa nezabúda. Populárny lyžiarsky okruh Sella Ronda prepája štyri strediská: Val Gardena, Alta Badia, Val di Fassa a Arabba/Marmolada. Z rôznych strán obklopujú dookola masív Sella a ponúkajú spolu približne 500 km prepojených zjazdoviek. Vieš si urobiť okruhy na obe strany, treba však dávať pozor na čas – obísť celý masív trvá minimálne 5 hodín.

Nekonečné zjazdovky popod skalnaté vrchy, nádherné scenérie, slniečko, to všetko robí poriadnu lyžovačku. V Dolomitoch je trochu drahšia ako u nás, ale zase je tu podstatne menej lyžiarov na meter štvorcový ako v akomkoľvek stredisku na rodnej hrudi. Aj pri horších snehových podmienkach sú lyžiarske svahy výborne pripravené.

Oba moje tipy sa začínajú na tom istom mieste – vrcholovej stanici lanovky pri Rifugio Maria al Sass Pordoi (2950 m). Samozrejme, lanovke dá sa vyhnúť, my ju však využívame, keď už máme tie drahé skipasy kúpené. Do východzieho bodu sa dostaneš zo sedla Sass Pordoi (2239 m), do ktorého sa dá dostať autom aj lanovkami.

Na terase chaty Maria si dáš kávičku, pokocháš sa výhľadmi a preberieš čo je nové vo svete s parťákom. Priamo na konci terasy sa obuješ do lyží. Od rifugia pôjdeš chodníčkom smerom na západ k Rifugio Forcella Pordoi (2848 m). Chata je v zime zavretá a dostaneš sa tam asi za 15 minút. Dá sa to zvládnuť ako-tak aj bez pásov, čiže s klasickou zjazdovou výbavou. Pri tejto chate sa tipy oddeľujú.

Val Lasties

Prvý tip je zjazd dolinou či kaňonom Val Lasties. Val Lasties padá od Rifugio Forcella Pordoi priamo na sever, do vnútra masívu Sella. Aj na juh od chaty vedú trasy, no my nemáme podmienky, je pomerne málo snehu. Šesťkilometrový severný zjazd s nádhernou scenériou ťa vyhodí pri vleku Lupo Bianco. Skoro celý čas lyžuješ ukrytý v kaňone, až zabudneš, že si na lyžovačke s ďalšími tisíckami lyžiarov. Celkový čas zjazdu je v priemere 1,5 hodiny.

Terén nie je náročný, sklon v maximálke môže atakovať 40 %. Treba si určite naštudovať aktuálne podmienky, terén môže byť aj lavinózny. My sme tam boli v čase, keď nesnežilo dva týždne. Lavíny nehrozili, ale zato bol terén tvrdý až ľadový, s občasnými miestami nafúkaného snehu. Naozaj nie najlepšie podmienky.

Často sa treba vyhýbať skalám vo vnútri kaňonu, nie je to však nič dramatické. Kaňon sa končí strmším zlomom do lesa. Tam nás čaká asi 300-metrové kľučkovanie medzi ľadom a skalami. Po chvíli blúdenia v lese sme opäť v lyžiarskej civilizácii.

Val Mesdi

Druhý tip je zjazd žľabom Val Mesdi (niekde aj ako Val di Mesdi, alebo Val Mezdi). Začínaš tiež kávičkou na terase Rifugia Maria nad Sass Pordoi a následne sa znova presunieš k Rifugio Forcella Pordoi. Tu nasadzuješ pásy. Zo začiatku mierne do kopca, neskôr viac-menej v rovine, vedie cestička smerom na západ k Rifugio Boè, ktoré je tiež v zime zatvorené.

Prístup trvá asi 45 minút a prevedie ťa aj priamo po úbočí Piz Boè (3152 m), najvyššieho vrcholu masívu Sella. Žľab sa začína pár sto metrov za chatou, smer severovýchod a dĺžka je 6 km. Ťažší úsek ja na začiatku a na konci žľabu, v strede má veľmi príjemný sklon. Maximum odhadujem niečo cez 40 %.

Na začiatku je žľab široký maximálne 6 metrov. Hneď ako ťa dolina zovrie do svojho náručia, začneš si pripadať naozaj veľmi malý. Záver je v prípade horších snehových podmienok opäť kľučkovanie medzi skalami. Pár sto metroch v lese vybehneš pod lanovkami v Colfoscu.

Na jednej lyži

Za ideálnych podmienok sú to naozaj krásne chuťovky, ale ako často máš ideálne podmienky? V horších podmienkach ťa môže aj relatívne ľahšia túra pekne potrápiť, tak ako mňa práve zjazd žľabu Val Mesdi.

V Dolomitoch dlho nesnežilo, je tvrdo, často s ľadom. Začiatok žľabu nevidím cez zlom v teréne, no túru mám naštudovanú, teda tak trochu viem do čoho idem. Idem prvý, po pár oblúkoch zisťujem, že je to čistý ľad a už chcem kričať na parťáčku Peťu, aby si zatiahla špičku skialpového viazania natvrdo, lebo ja ho nemám. No a práve vtedy, ani neviem ako, sa jedna moja lyža rozbehla dole žľabom. V sekunde bola preč.

Púšťam Peťu pred seba a pomaly sa šúcham na jednej lyži dole. Na tom ľadíku to je nič moc. Peťa už je v širšej časti doliny, odkiaľ mi víťazne máva, že našla lyžu. Došúcham sa k lyži, krásne zapichnutej do snehu, ešteže sme tu boli v tej chvíli sami. Najťažšiu časť žľabu som si zošúchal na jednej lyži, tak za odmenu pôjdem dole na oboch, i keď som v to už nedúfal. Tento príbeh má dobrý koniec.

My sme žľaboch stretli skutočne len pár lyžiarov, ostatní asi rozumne odhadli, že podmienky nie sú až také dobré. Oba tipy sú vhodné aj pre deti, ktoré vedia veľmi dobre lyžovať, ale treba mať určite iné podmienky. V čase keď som bol ja, by som deti zo sebou nebral, na tvrdom povrchu to mohlo byť aj riskantné. Za dobrej viditeľnosti GPX netreba.

Teraz už len počkať na lepšiu situáciu vo svete.

Fotogaléria