So ženou na lane 43: Podozrivo ľahká lezecká cesta na Kežmarský štít

Krásny jesenný deň s prekvapujúcou pointou na vrchole Kežmarského štítu.
Celý proces prípravy na Kežmarák je nejaký iný. Po aktívnom víkende a kvôli tvojej chronickej končatine sa rozhodujete pre kúpu lístka na lanovku. Nie celkom sa s tým stotožňuješ, ale výnimočne neprotestuješ. Vďaka tomu vám trvá len hodinu, kým sa dostanete pod stenu. To je všetko? Celý nástup? Nevieš pochopiť, aké to bolo jednoduché. Ani si sa nestihla unaviť.

Chvíľu trvá, kým sa nastrojíte a potom horolezec lezie. Prvá dĺžka cesty Ľavé vhĺbenie vedie vymytými vaničkami. Musíš sa presviedčať, že nohy na trenie držia parádne. To máš ako v Tatranskej Kotline v lome, hovoríš si a dodávaš si sebadôveru. Nohy na žule skutočne držia vynikajúco. Prvá dĺžka je pomerne dlhá, ale ide to príjemne. Svieti slnko a trochu pofukuje.

Na konci druhej dĺžky je krátky a mierne zvláštny komíno-kút, ktorým sa trochu vytrápiš. Klasický Kežmarák, smeješ sa. Kežmarák ťa doposiaľ vždy uštval. Nielen dlhým nástupom, ale i mnohými dlhými dĺžkami. Tentokrát to dávaš s prehľadom a istíš na zaujímavom odštiepenom a vklínenom skalnom bloku (viď úvodné foto).

01 nástup
Nástup zo Skalnatej doliny (viac fotiek v galérii)

Horolezec odlieza niekam vpravo. Lezie rýchlo, nestíhaš mu podávať lano. Neskôr zisťuješ, že cesta vedie položenými platňami. Lezenie je ľahké a s tichosťou v duši prechádzaš po platničkách. Lezieš rýchlo a nezastavuješ sa. Na štande ti horolezec pripomína, že sa nemusíš ponáhľať. Nezdá sa ti to a pri skúsenostiach s nekonečnými dĺžkami v tejto stene zostávaš i naďalej verná rýchlemu tempu. Stále čakáš, čo ťa prekvapí.

Otočíš sa a horolezec pred tebou kľačí na kolene.
Čože?

Následne sa strácaš v dĺžkach. Zabúdaš ich počítať a netušíš, či ide o štvrtú, piatu alebo šiestu. Terén je pomerne ľahký a leziete rýchlo. Sem-tam platnička, sem-tam mierne vhĺbenie. Ale najmä vymyté platničky. Lezie sa ti príjemne, až si vravíš, že je to nejaká nuda. Si už za polovicou lezenia a stále na teba nedolieha únava a cítiš sa fit.

04 najťažšie miesto
Najťažšie miesto (viac fotiek v galérii)

Trochu obáv v tebe vyvoláva dvojica, ktorá je pod vami a rýchlo sa približuje. To sa deje už pri Birkenmajerovej rampe. Znervóznieš. Keď sa lezec priblíži, zisťuješ, že lezú súbežne. Lezie cez vaše laná. Hneváš sa a vyvádza ťa to z rovnováhy. Lezec zaštandoval za rohom, ale kúsok nad tebou, preto ho musíš pre zmenu obísť ty.

Doliezaš k horolezcovi, ten pokračuje v lezení. Ani nestihol poriadne odliezť a v okamihu vedľa teba lezie lezkyňa. Si nevrlá, i keď nič neurobili a lezú slušne, keďže sa chcú napojiť na komín o niečo vyššie. Nakoniec zastanú pod komínom, a ty ich predbiehaš a snažíš sa upokojiť.

Horolezec si udržiava dobrú náladu a prenáša ju i na teba. Dĺžky už dávno nepočítaš. Rampa ti je známa, takže ňou už len plynulo vychádzate hore. Nad rampou sa odstrojujete a balíte si laná na batoh. Výstup na vrchol vám dáva s plným batohom zabrať, ale nemáte sa kam ponáhľať. Ľavé vhĺbenie ste vybehli presne za tri hodiny, takže čas máte ukážkový.

10 rampa
Rampa (viac fotiek v galérii)

Hore sa núka príjemný výhľad. Je tu pár Poliakov, ktorý vám dajú spoločnú fotku. Najprv jednu a vzápätí ich horolezec žiada o druhú. Si prekvapená, väčšinou je spokojný so všetkým. V periférnom videní badáš, že si asi ide sadnúť, chceš sa pripojiť, ale vraví ti, aby si zostala stáť. Otočíš sa a horolezec pred tebou kľačí na kolene. Čože?

Šťastie je pocit.

Chce, aby si bola jeho ženou i mimo lana. Čože? Podáva ti krabičku s prstienkom. Prekvapená zabúdaš odpovedať, stojíš tam, obzeráš si prsteň, slzy sa ti od šťastia tisnú do očí a nevieš, čo máš robiť. Poradí ti, povedať áno. Hovoríš áno. Slzy miznú. Prichádza pusa, prsteň si nachádza miesto na prste. Šťastie je pocit.

12 áno
Áno (viac fotiek v galérii)

Po chvíli zostávate na vrchole sami, kde sa krátku dobu zdržiavate. Oddychujete, vybaľujete piknik, vychutnávate si prítomný okamih a výhľady. Až potom sa vydávate na zostup. Cestou sa nadnášaš. V Huncovskom žľabe predbiehate Poliakov a svižne prechádzate žľabom.

Nejasne si spomínaš na minulú jeseň, keď si počas zostupu z Kežmarského štítu takmer zahynula. Teraz sa nesieš s ľahkosťou. V obľúbenej Skalnatej doline stretávate pár kamzíkov a letíte ďalej. Na Skalnatom plese stále svieti slnko, tak si dávate pauzu.

Horolezec nečakal, že to dnes dáte v takom skvelom čase, takže žiadna lanovka sa nekoná a čaká váš zostup do Tatranskej Lomnice po vlastných. Dnes nosíte čelovku zbytočne. Zbiehate to za hodinu a dole ešte stále svieti slnko. Na polovicu jesene dosť dobrý čas.

Horolezec: Kežmarský štít – Ľavé vhĺbenie (IV). Ľahká a dlhá cesta v južnej stene. Cesta vedie v pevnej skale, štandy sú odistené U-borhákmi, neskôr na rampe po dva zlaté borháky. Zakladanie istenia je bezproblémové a na každú dĺžku sú osadené cca 2-3 postupové nity, pokiaľ sa cesta nenapojí do Birkenmajerovej rampy. Zostup cez vrchol Kežmarského štítu cez Huncovský žľab do Skalnatej doliny.

Ona (žena na lane) nezodpovedá za presnosť údajov. Myšlienky iba vyjadrujú emócie, pocity a psychózy nahrnuté počas získavania ďalších a ďalších skúseností. On (horolezec) posúva a dopĺňa reálne informácie. Deny a Matúš
Všetky diely seriálu So ženou na lane

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?