Vie si niekto predstaviť lepší program na prvomájový víkend ako (spolovice) slnečnú, (takmer) legálnu a v tejto sezóne možno aj záverečnú lyžovačku?

Kde sa skialpová sezóna začala, tam sa môže aj skončiť. Pred Vianocami ju v Žiarskej doline posledné roky zvyknem otvárať, v apríli alebo máji – ako kedy vydá – končiť. Tentoraz sa kvôli nejasnej predpovedi počasia rozhodujem na poslednú chvíľu. Roba trápi chrbát a náhradného parťáka sa mi už nedarí zohnať. Takže zo západoslovenských rovín vyrážam sám.

Táto okolnosť – spolu s dobrým úmyslom neporušovať dvojmesačnú jarnú uzáveru predpísanú návštevným poriadkom TANAPu – určuje destináciu. Pôvodne som rozmýšľal o Vysokých Tatrách, no Žiarska dolina má od ochranárov výnimku až do 15. mája a dobre známe trasy okolo Baranca si trúfam bezpečne zvládnuť aj sólo.

Chceš vyskúšať skialp a nemáš na čom? Skialp požičovňa v Adamsporte

Žiarska chata napriek predĺženému víkendu nie je plná, v sobotu večer si bez problému rezervujem nocľah v samostatnej izbe na noc z nedele na pondelok. V nedeľu ráno do auta nakladám bicykel, poslúži na asfaltke. Ako ubytovaný hosť by som sa na chatu za 10 € mohol vyviezť aj autom, no dajako sa mi to prieči. Na parkovisku pod Žiarskou montujem materiál na bicykel. Nie je to ideálna jazda, lyže zavadzajú, musím šliapať so stehnami naširoko od seba. Nabudúce radšej s lyžami na ruksaku, teraz už tých pár kilometrov musím vydržať.

Kto by chodil po asfalte pešo

Kto by chodil po asfalte pešo. Viac fotiek v galérii.

Plačlivô a Smrek

Keď pri chate zosadám z bicykla, akurát z nej vychádza trojica chalanov vystrojených na túru. Dávame reč, oni idú na Plačlivô, ja najskôr na pivo a niečo malé pod zub. Ak ich dobehnem, pridám sa – nenamietajú. V chate odkladám veci, dopĺňam energiu a príliš sa nezdržiavam. Aj tak sa stíha zatiahnuť, kým vyjdem von. Je takmer poludnie, keď začínam šliapať. Samozrejme v skeletoch, okolo chaty už vládne jar.

Ani sa nemusím veľmi ponáhľať a v polovici doliny dobieham „svoju“ skupinu. Dvaja Tomášovia s Petrom, s ktorými – ako sa neskôr ukáže – vytváram akčnú víkendovú štvorku, sa zdržali neúspešnými pokusmi o prechod potoka. V nádeji, že tam, v tôni svahov Baranca, to namiesto nosenia lyží pôjde na pásoch. Netrafili správny moment, zarastená strmina okolo potoka nepustila a museli sa vrátiť na chodník.

Cestou pozorujem početných lyžiarov v Jarnom žľabe Baranca – nášho pravdepodobného cieľa na zajtra. Vedľa v Centrálnom žľabe nevidno nikoho, nie je preň vhodná podmienka a v tomto čase ide o zakázanú zónu. Pásy lepíme asi v polovici výstupu do Žiarskeho sedla. Občas riedko sneží (polystyrénové guličky), zriedkavo zasvieti slnko cez medzeru v mrakoch. Nefúka, teplota sa drží tesne nad nulou a viditeľnosť je väčšinou obstojná, takže sa nemáme na čo sťažovať.

Ešte pred sedlom zabáčame doľava, na výstup na Plačlivô využívame juhozápadné svahy hory. Je to pohodlnejšie ako po vyfúkanom hrebeni zo sedla. Asi 50 výškových pod vrcholom idú lyže na chrbát. Z neba padá mlieko, viditeľnosť sa zrazu znižuje na pár desiatok metrov.

O zjazde inou trasou, než akou sme šli hore, sa v týchto podmienkach nedá uvažovať. Na snehu je hrubá povrchová škrupina, ktorá sa pri výstupe dala dupnutím preraziť, pri lyžovaní nadol sa šmýkame po povrchu. Nie je to vyslovene betón, ale hrany zúfalo čakajúce na posezónny servis majú čo robiť, aby ma udržali v želanom smere.

Záver výstupu na Plačlivé

Záver výstupu na Plačlivé. Viac fotiek v galérii.

Konsenzuálne sa zhodujeme, že deň je ešte mladý. Traverzujeme pláne pod sedlom a hľadáme vhodný nástup do žľabu na Smrek. V ňom by bolo najlepšie ísť na mačkách, ktoré však okrem mňa nik nemá a ja som tradične lenivý ich vyťahovať. Takže solidárne dupem v skeletoch.

Zjazd v horných partiách žľabu je na tvrdom, od polovice sneh mäkne. Slušne strmé a výživné, iba trochu krátke. V doline lyžujeme po ľavej strane Smrečianky až za Jarný žľab. Snažíme sa nájsť pohodlný prechod cez potok. Preskakovanie z jedného klzkého a vratkého kameňa na druhý je v lyžiarkach celkom adrenalínová zábava.

Na chate ma čaká kovová retiazka nájdená v inak výbornom guláši a brusnicový horec od chatára ako kompenzácia za túto ťažkú psychickú ujmu. Následne prehrávam v kartách – v tej hre na CH, ktorú som vlastne v ten večer učil ostatných chalanov hrať… Šťastena je mi dnes naklonená, spokojný odchádzam do sprchy a z nej do postele. Miniatúrna izba s poschodovou posteľou meria asi 2,5 x 2 m a je trochu prekúrená. Lepšie ako láger s bandou chrápačov, čo si budeme hovoriť.

Baranec – Jarný a Južný žľab

Pondelkové azúrové ráno oslavujeme výdatnými chatárskymi raňajkami. Neponáhľame sa. Po včerajších skúsenostiach už vieme, že žľaby po chladnej noci potrebujú na odmäknutie svoj čas. Triafame sa do známeho prechodu cez potok, vďaka skúsenostiam zo včera to ide o trochu ľahšie. Za potokom lepíme pásy. Ako sa o chvíľu ukazuje, bolo to len na pár metrov. Žľab je strmý a ešte príliš tvrdý.

Obúvam mačky a vôbec nezávidím ostatným, ktorí idú bez nich. Okrem bezpečnosti a spevnenia morálu je to aj pohodlnejšie. Nemusím ísť priamo nahor vrážajúc do tvrdého snehu špičky topánok, z čoho slušne bolia prsty. Môžem cikcakovito traverzovať a stúpať takým strmým uhlom, aký mi vyhovuje. Cepín nesiem v ruke len ako núdzovú brzdu pre prípad pádu, paličky pri stúpaní úplne stačia.


Zaznamenaná je len zhruba polovica trasy, tesne pred druhou návštevou vrcholu Baranca skapala batéria, takže chýba zjazd Jarným žľabom

Je to zaberačka, kým vyjdeme na koniec žľabu. V takomto počasí lahoda, hoci vrchol je ešte ďaleko. Musíme prekonať hrebeň zvaný Lakeť – už menej strmý, zato vyfúkaný. Lyže sa naďalej ulievajú na chrbte. Baranec je veterný ako vždy. Južný svah do Trnoveckej doliny vyzerá byť prudko lyžovateľný.

S Tomášom vytvárame improvizovanú dvojku, keďže druha polovica partie výrazne zaostáva. Skôr ako o pol hodiny na vrchole nebudú, ideme si pojazdiť na južnú stranu. Skutočnosť je ešte lepšia ako očakávanie, toto je jeden z najlepších nenáročných svahov na Slovensku. Dlhý, široký, otvorený, sklon do 30 stupňov.

Južný žľab Baranca

Južný žľab Baranca. Viac fotiek v galérii.

Vychytávame posledné minúty tohto dňa s dobrým snehom, topí sa to rapídnou rýchlosťou. Druhý Tomáš s Petrom už majú smolu. Dávame si s nimi ešte jeden kratší zjazdík v Južnom žľabe. Následne traverzujeme na turistický chodník vedúci po juhozápadnom rebre, ktorým sa vraciame na vrchol. Z neho západným rebrom dole k Jarnému žľabu. Bude už dosť zmäknutý? A nie až príliš?, pýtam sa v duchu cestou.

Je načase použiť lyže na ich hlavný účel, ktorým nie je nosenie na chrbte. Sneh v severozápadne orientovanom žľabe je výborný, dnes nám tajming vychádza. Toto je luxusná skialpová klasika: strmosť okolo 35 stupňov, žiadna prehnaná expozícia, prevýšenie takmer 800 metrov a dojazd len kúsok od chaty, v ktorej čaká pivo a polievka.

Na terase si doprajem jedno nealkoholické, lúčim sa s novými parťákmi a sadám na bicykel. Žiarska je Žiarska, hovorím si v slnkom vyhriatom aute, keď sa pohľadom do spätného zrkadla lúčim so zatiaľ stále bielym masívom Baranca.

Možno ťa zaujme:

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?